Každý človek má v živote deň, keď si povie: “Dnes sa chcem niečo nové dozvedieť.” Často tak siahame po rôznych dokumentárnych filmoch, odborných knihách, alebo len tak surfujeme po internete, v snahe nájsť to správne orechové.
Čítali ste už ale Zamarovského? Ten, okrem iného, vyrieši aj mnoho ďalších problémov pre tápajúcich autorov a umelcov.
Osoba Vojtecha Zamarovského
Vojtech Zamarovský patril, a stále patrí, k najväčším osobnostiam literatúry faktu na Slovensku. Jeho dielo, mnohokrát aj sfilmované, sa etablovalo v spoločnosti tak výrazne, že aj po viac ako pol storočí pôsobí sviežo a aktuálne.
Väčšinu života prežil Vojtech Zamarovský u susedov, v Prahe, kde vytvoril aj väčšinu svojich nádherných diel. Okrem aktívneho písania sa venoval aj prekladu textov a štúdiu umeleckých diel, architektúry a historii starovekých civilizácií. Vďaka nemu môže čitateľ cestovať príbehmi na samotný Olymp, ale aj objaviť zabudnutú ríšu Chetitov.
Informácie v diele ako inšpirácia
Záber diela Zamarovského je fakt široký. Čitateľ si v ňom osvieži mnoho informácií zapadnutých prachom zo školských čias, tým mladším naopak spestrí a obohatí učebný proces.
To, akým spôsobom dávkuje autor vedomosti a fakty o odbornej téme, je výnimočné. Obsah sa číta hladko, je dokonale logicky rozdelený do zmysluplných kapitol a čitateľovi vytvára dokonalý obraz o danej problematike.
Nie je to ale len samotná túžba po poznaní, ktorú vieme týmto skvostom naplniť. Keďže Zamarovský opísal staroveký svet do dokonalosti, nájdeme v ňom množstvo inšpirácií z historických udalostí, vývoja a pádov veľkých civilizácií.
Okrem vyššie spomenutého môže dielo slúžiť aj ako inšpirácia pre autorov. Množstvo archetypov postáv, dejových línií, ktoré sú univerzálne a zároveň napísane životom samým, alebo spoločenské usporiadania zaručene nakopnú múzu. Dopomôžu k tomu aj ilustrácie alebo fotografie umeleckých predmetov, ktoré predstavivosti otvoria nové vráta.
Skvelým príkladom môže byť dielo “Na počiatku bol Sumer“, kde sa človek stretáva s prvým pokusom o štátne zriadenie a právnym kódexom zaniknutej civilizácie. Nemenej zaujímavý je aj pohľad na historické udalosti, ktoré sú priamou inšpiráciou pre Epos o Gilgaméšovi, alebo hypotézy o “veľkej potope” zo Starého zákona.
Dielo tiež nešetrí na opise postáv, miest, ktoré už neraz slúžili ako podklad pre populárnu literatúru alebo kinematografiu.
(A práve Sumeri ako prví zdokumentovali výrobu piva.)
Zamarovský vs. Fry alebo Gaiman
V populárnej literatúre 21. storočia sa musí každý autor obracať, aby písal tak, aby zaujal najaktívnejšiu čitateľskú kohortu. Ako som už skôr spomenul, Zamarovského diela majú nadčasové čaro a hrdo konkurujú aj dnešným historickým románom či dielam literatúry faktu.
Preto môže smelo zápasiť a predčiť aj napríklad Stephena Frya, ktorý sa “možno len inšpiroval” práve Zamarovským pri jeho dielach “Hrdinovia“, “Mýty“, alebo “Trója“. Aj keď je Fryovo rozprávanie antických príbehom podávane vo forme románu či krátkych príbehov, o stupienok vyššie stále tróni slovenský popularizátor.
Dokonca aj populárny velikán fantasy ako Neil Gaiman sa nechal inšpirovať “Eddou” pri písaní jeho “Amerických Bohov” alebo “Severskej mytológie“. Aj keď (veľmi subjektívne) musím uznať, že Gaimanove tituly mi prišli akési prázdne a neoriginálne, predajné čísla a enormný záujem o diela svedčí o tom, že si nájdu svojich čitateľov.
Možno na Slovensku práve teraz drieme autor, ktorého k napísaniu veľdiela budú inšpirovať “Bohovia a hrdinovia antických bájí“. Alebo nový spisovateľ, ktorý vytvorí nepoznaný fantasy svet na podobu “Bohov a kráľov starého Egypta“.
Kto nevyskúšal, ani len netuší, čo ho čaká. Kto však už nazrel do pokladnice Vojtecha Zamarovského, odnáša si cenný poklad obrovskej hodnoty.
