Prvý ročník poviedkovej súťaže Cena Príbehu je úspešne uzavretý a my vám predstavíme víťazov jednotlivých kategórií, ktorých poviedky vyjdú čoskoro v zbierke pripravovanej v našom vydavateľstve.
Kategóriu Sci-fi vyhral ako prvý v histórii súťaže Dominik Čiesla.
Stručne o autorovi:
Volám sa Dominik, pochádzam z Košíc, písaniu poviedok a kníh sa venujem od konca roku 2022 a nerád sa predstavujem. 🙂
Pri príležitosti uzavretia prvého ročníka Ceny Príbehu prinášame krátky rozhovor s víťazom:
Blahoželám k víťazstvu v Cene Príbehu. Aké boli tvoje očakávania, keď si posielal poviedku do súťaže? Dúfal si niekde v kútiku duše v taký úspech?
Očakával som, že vyhrám, (ale to očakávam vždy 😀 , ale zriedka sa to podarí). Takže na druhú otázku môžem stručne a naivne odpoveď ÁNO!
Prečo si si vybral sci-fi žáner? Uvažoval si aj nad iným žánrom?
Vyberal som si podľa porotcov, bolo mi jedno, aký žáner. Stiffel mi prišiel ako fajn chlapík, tak som si hovoril, čo asi povie na môj text. Napíšem čokoľvek, na čo mám chuť. Taktiež si myslím, že na súťažiach chýbalo, aspoň z môjho pohľadu, klasické vesmírne sci-fi, tak som jedno vytvoril.
Kedy si začal písať? Čo pre teba písanie príbehov znamená?
Písať som začal v roku 1994 v prvom ročníku na základnej škole a už pri rovných čiarach som vedel, že sa chcem naučiť aj vlnovky. Nebola to ľahká cesta, ale verím, že tí, čo si tým prešli tiež, vedia, o čom hovorím. 🙂 Písanie príbehov pre mňa znamená relax, sebarealizáciu a radosť. Odtrhnutie od šedej reality nášho sveta s príjemnou muzikou v pozadí.
Aký je tvoj autorský sen?
Bol by som rád, keby ľudia čítali moje príbehy a aby v nich vyvolali pocity a myšlienky, ktoré by v srdenku ostali aj po dočítaní mojich diel.
Dominikovi držíme palce a želáme veľa spisovateľských úspechov.
Vďaka a nápodobne!
Ak máte záujem o hororovo-komediálne texty, kľudne ma kontaktujte na emaile: dominik.ciesla88@gmail.com
Pridávame aj úvodnú časť jeho víťaznej poviedky. Celú si budete môcť prečítať v pripravovanej zbierke.
Moon
Ležala v kapsule, stále v umelom spánku. Zavreté oči dodávali tvári, ktorú všetko ťažké ešte len čakalo, tajomnosť. Dýchala plytko, takmer nebadateľne. Pristihol som sa, ako pozorujem jej prsia schované pod tenkou blúzou. Najprv v snahe zachytiť pohyb pri nádychu a výdychu, no po chvíli sa moja motivácia zmenila. Zahanbil som sa. Po troch rokoch izolácie mi sem poslali toto. Na ministerstve ma musel niekto buď nenávidieť, alebo zbožňovať.
Hrať sa na ošetrovateľa nebolo mojou povinnosťou, no mal som skúsenosti s preberaním sa z hibernácie. Vždy je lepšie mať niekoho nablízku. Kognitívnym funkciám chvíľu trvá, kým sa spamätajú, a tie chvíle dokážu byť desivé, hlavne pre zelenáča.
Kontrolky na kapsule sa rozsvietili nazeleno a krycie sklo sa vysunulo. Otvorila oči. Boli hnedé, oproti tvári nie veľmi výrazné. Dívala sa na mňa, akoby o mne vedela celý čas. Kútiky pier sa jej vykrivili do jemného rozospatého úsmevu.
Také čosi som ešte nezažil. „Vitaj na Speculoose.“
***
A tu sa dočítate aj o víťazkách v kategórii fantasy a horor:
0
0