I. Pohnutky osudu dokážu byť vrtkavé

Čas a náhoda sú ako rieka a kamene. Pousmial sa Argak a pretočil list na ďalšiu stranu. „Hmm, možno mal strýko predsa len pravdu, že literatúra je hudba duše.“ Zatvoril knihu hodil si ho do koženej brašne. Prešiel chodbou do kuchyne, kde ho čakala jeho matka. „Už si tak vyrástol synček, tu som ti upiekla niečo na zahryznutie, makové púsnichy a bylinkový rítoľ.“ „Ďakujem ale povedz mi prečo to vlastne musí byt takto?“ „Ako už iste vieš, naša rodina pochádza z dlhého rodu Norimskej rasy. Tradícia Igri, tu na západe jednoducho zvaná skúška dospelosti, sa ctí od počiatku našej kultúry. Veď aj vtáky vylietajú z hniezda, tak ako ty po sedemnástom otočení Slnka od tvojho narodenia sa vyberieš za dobrodružstvom.“ ,na chvíľu sa odmlčala akoby rozmýšľala čo povedať ďalej. „Ak ti môžem dať jednu radu tak nasleduj Magické R , zavedú ťa vždy na správnu cestu.“ „R? Veď ty sama vieš najlepšie ,že mágia nefunguje. Tvoje kedysi preslávené bylinky, ktoré by vyliečili aj Mor teraz nezaberajú ani na prechladnutie. Aj tento rítoľ, možno chutí výborne ale zdravie mi nezlepší.“ „Neprestávaj dúfať.“ Vyhŕklo z nej, skočiac mu do reči, Argak sa odmlčal a ona pokračovala: „Viem ako sa kvôli tomu cítiš ale teraz to môžeš zmeniť, dobrodružstvo ťa privedie na iné myšlienky. Len pamätaj na moju radu.“ „Áno mami, prepáč…. Ďakujem“ Potichu odišiel naspäť do izby, pobalil si ešte posledné veci, čo potreboval. S matkou sa lúčili bezoslova, iba keď odchádzal popriali si veľa šťastia, Otočil hlavu rovno a už sa neobzrel.

Žmurkneš a ocitneš sa na ceste za poznaním. Poznaním? Poznaním čoho? Poznaním sveta? Na otázku budeš poznať odpoveď až sa na ceste ocitneš, pochopíš že každá cesta vedie za poznaním, poznaním seba. A preto žmurkaj často alebo nežmurkaj vôbec, lebo keď až budeš ležať na posteli to večnej a Smrti sa dívať do očí tak už ti ostáva len jedno posledné obyčajné žmurknutie. Za ním čaká ťa len obraz Černe kde sám si vpíšeš cestu svojho poznania.

-Predspev o histórií Norimskej rasy, Versa Igri

Argak sa vydal na západ, bol dobre pripravený, všetko čo potreboval mal v koženej brašni, len nôž po otcovi mal zastrčený za opasok. Mal v pláne prejsť cez dedinu Užľabina Jama, ktorá ďalej viedla na západ. Kráčal asi tri hodiny keď uvidel v diaľke ploty, polia, záhrady a drevené chalupy.