Zoznam hostí je strhujúci triler v duchu klasiky od Agathy Christie, ktorý odhaľuje temné tajomstvá svadobčanov a z každého tak robí možného vraha. Dej sa odohráva na ostrove neďaleko Írska nazývanom aj ako Ostrov kormoránov. Môžeme ho vidieť očami hneď šiestich ľudí, pretože v knihe sa prelína dej z ich pohľadu. Začína sa partnerkou Hannah, pokračuje nevestou Jules, hlavným družbom Johnnom, družičkou Olíviou, organizátorkou Aoife a ženíchom Willom. Medzitým sa vyskytne aj hlas rozprávača. Každá postava je vykreslená uveriteľne a postupne ukazuje príbehy ľudí hromaždiacich sa na malom ostrove. Naoko dokonalá svadba s nádherným prostredím divej írskej prírody sa mení sa desivú udalosť odohrávajúcu sa v búrke na temnom ostrove plnom nástrah. Dejiny miesta naznačujú, že v rašeliniskách zomrelo mnoho domácich a ľahko sa doň dostane i zablúdený hosť. Ostrov má mnoho zvláštnych zákutí, medzi ktoré patrí aj šepkajúca jaskyňa, alebo cintorín so starými keltskými hrobmi. Jeden z nich však nie je až tak starý, ako by sa zdalo. Kniha opisuje dej medzi vrcholom svadby, kedy niečo po nakrájaní torty našli mŕtve telo a potom sa vráti v čase na deň pred svadbou a pokračuje až po onen moment. Hneď na začiatku teda vieme, že niekto zomrie a postupným odhaľovaním intríg a temných tajomstiev si čitateľ vytvára vlastné tipy na obeť a vraha. Podozrivých pribúda a ku koncu atmosféra poriadne graduje. Niekedy som sa nestačila diviť, inokedy som tajomstvo vytušila, ale vraha by som koniec koncov netipovala správne. A tak to má byť! Od začiatku až po koniec nás má autorka v šachu. Sme jej bábky, žijeme životy postáv, ktoré nám ponúka, a i keď počuť ich myšlienkové pochody, nikdy neprezradia viac, ako v ten daný moment potrebujeme vedieť. Veľmi dobre spracovaný príbeh! Trochu som čakala, že autorka spojí osoby, ktoré majú spoločného nepriateľa, ale nič také sa neudialo, čo ma trochu sklamalo. No takto by to proste bolo aj v skutočnosti. Ľudia si tajomstvá nechávajú pre seba a je to preto uveriteľné. Koniec je prekvapivý. Ako vravím, vraha by som netipovala, no má to logiku. Musím podotknúť, že kniha nie je vhodná pre osoby mladšie ako osemnásť rokov. Spomínajú sa tu sexuálne scény, alkohol, drogy a v neposlednom rade vraždy. Áno, nie len jedna vražda. A preto je kniha zaujímavá. Ja som ju zhltla za dva dni ako audio. A tu sa dostávam k svojej obľúbenej časti – hodnotenie rozprávačov. Konečne dobrý dabing! Knihu som si popravde vybrala len z dvoch dôvodov: Po prvé: že sa dej odohráva v Írsku. Táto krajina je moja srdcovka, kto nevie prečo, môže sa tešiť na moje budúce publikácie. 🙂Po druhé: že knihu číta Zuzana Jurigová Kapráliková. Je to pre mňa jedna z najlepších interpretov audiokníh, ak nie úplne najlepšia. Jej hlas je krásny a vie sa skvelo vcítiť do deja, čo povznáša knihu o level vyššie. Tu som mala možnosť počuť aj ďalšie hlasy, čo mi spôsobovalo najskôr rozpačité pocity. Tie ma však veľmi rýchlo prešli, pretože každý hlas dokonalo zapadol k postave a už by som si nevedela predstaviť iný. Klobúk dole za takýchto hercov. Môžeme byť hrdí, že na Slovensku máme šikovných ľudí ako: Michaela KaprálikováLenka LibjakováZuzana Jurigová KaprálikováMário ZeumerZuzana KyzekováLucia Rózsa HurajováDaniel Ratimorský No a mne neostáva už nič iné, len dúfať, že raz sa im aspoň trochu priblížim svojimi audio nahrávkami. Na záver doplním, že kniha pozitívne prekvapila a dej je napínavý od začiatku až do konca. Rozhodne odporúčam.
Očami Edwarda Cullena – alebo čo ponúka Polnočné slnko?
Recenzia: Polnočné slnko Príbeh Belly a Edwarda pozná snáď každý a netreba ho predstavovať. Ale ako to celé vzniklo? Ako autorka prišla na romantickú ságu s upírmi a vlkolakmi? A čo ponúka kniha Polnočné slnko, ktorú Stephenie Meyerová napísala takmer dvadsať rokov po prvej časti zo série? Twilight sága. Fenomén? Brak? Môžete to nazvať, ako chcete, ale už len to, že ho poznáte, je dôkazom toho, že autorka urobila niečo výnimočné. Ako vznikala jedna z najznámejších sérií sveta? Sériu Stmievanie začala autorka písať v roku 2003. A bolo to jej úplne prvé dielo. Inšpiráciu vzala zo sna, v ktorom uvidela dvojicu rozprávať sa na lúke plnej kvetov. Mladík sa trblietal v slnečných lúčoch a dievča pri ňom vyzeralo úplne obyčajne. Hovorili o svojej láske a o komplikovanosti ich situácie, keďže krv mladej ženy pôsobila na upíra neodolateľne. Knihu odmietlo osem vydavateľstiev, kým sa sága rozrástla na štyri knihy. Napokon bola vydaná v štyridsiatich krajinách sveta a príbeh Edwarda a Belly pozná celý svet. V roku 2008 sa dostala na slovenské pulty kníhkupectiev a do mojich rúk, za čo som v konečnom dôsledku vďačná. So sériou Stmievanie mám krásne spomienky, pretože som mala presne toľko rokov, čo hlavná postava. Čitatelia sa tu však delili na dva tábory. Tí, čo sériu milovali a dychtivo čítali každú stránku, a tí, čo by s ňou najradšej zakúrili. Rozhodne je to kontroverzná téma. Ale predaje rástli, preto sa autorka rozhodla urobiť radosť čitateľkám a napísala prvú časť, ktorú poznáme ako Súmrak, no z Edwardovho pohľadu. A tak vzniklo Polnočné slnko. Tu máme možnosť nazrieť do desivejšieho sveta upírskej rodiny. Kniha poodhalí mnoho tajomstiev. Dozvieme sa príbeh premeny niektorých postáv, aj to, ako Edward opustil svoju rodinu a šiel na vlastnú päsť loviť zločincov. Nahliadnutie do jeho hlavy ponúka o trochu zrelšie premýšľanie, čo je v porovnaní s Belliným pohľadom príjemná zmena. Keď som príbeh po toľkých rokoch čítala z Edwardovho pohľadu, zachcelo sa mi pripomenúť si, aký bol vlastne Súmrak, a tak som sa po skončení Polnočného slnka vrhla na túto knihu. Bola som zvedavá, či nenájdem nejakú nezrovnalosť a či autorka dodržala sled udalostí a dialógy. Niektorými časťami som sa musela doslova prehrýzť, pretože Belline trápne opisy, aký je Edward nádherný a príde jej ako model, mi vysávali vnútornú energiu. Knihu som dočítala, a potom som si ešte raz prešla podrobne prvých stopäťdesiat strán oboch kníh a nenašla som ani chybičku v dialógoch. Verím, že si autorka dala na takýchto veciach záležať. V porovnaní so Súmrakom nám Polnočné slnko dáva viac, a to z každej strany. Ukazuje nám obrovské sebazaprenie a vnútorný boj, ktorý musel Edward zvádzať s netvorom vo svojom vnútri. Vysvetľuje nám, čo sa dialo, keď sa neukazoval v škole niekoľko dní, a aj to, ako na Bellu reagovala jeho rodina. Máme možnosť nahliadnuť do vízií, ktoré Alice zdieľa so svojím bratom Edwardom, a dozvieme sa, že Bellu ako upírku videla dávno pred tým, ako sa s ňou zoznámila. Uvidíme krehkosť jej vízií, ktoré sa neustále menia podľa Edwardovho rozhodnutia. Ten zo začiatku nerozumie, prečo nedokáže práve tejto „ľudskej dievčine“ čítať myšlienky a hlbšie city priznáva až na strane stodvadsaťdva krásnymi vetami: Už nemôžem predstierať, že mi iba hrozí, že sa do nej zaľúbim. Je fuk, či odídem. Bella ma aj tak nikdy nebude brať tak, ako by som si prial. Nikdy pre ňu nebudem hodný lásky.Môže sa mŕtve, zamrznuté srdce zlomiť? Mal som pocit, že moje môže.„Edward,“ hlesla Bella.Stuhol som a zízal na jej zatvorené oči. Zobudila sa a prichytila ma tu? Vyzerala, že spí, ale vyslovila to tak jasne.Potichu vzdychla a znova sa nepokojne prehodila na bok, ale stále spala a snívala.„Edward,“ zašepkala.Snívalo sa jej o mne.Môže mŕtve, zamrznuté srdce znova tĺcť? Mal som pocit, že moje sa už-už rozbúcha. Edward okrem iného vykresľuje Bellu ako krehkú osobu, ktorá k sebe priťahuje smolu, a tak väčšinu času trávi tým, že ju ochraňuje a sleduje. To, že ju nespustí z očí a počúva všetko, čo sa deje v jej prítomnosti, že ju každú noc pozoruje, len dokazuje, že je ňou posadnutý a v realite by dostal zákaz priblíženia už po pár stránkach. Obe hlavné postavy trpia malou sebadôverou a skúsený psychológ by si na nich zgustol, ale vtedy, pred šestnástimi rokmi, som to brala ako veľmi romantické gesto, ktoré je vzdialené realite. Kniha však ponúka okrem romantiky prekvapivo veľa napínavých momentov, ktoré v knihe Súmrak nenájdete, pretože sa odohrávajú mimo Belly. Páčilo sa mi, ako Edward s Alice neustále pracovali s jej víziami, ktoré mu veľmi pomohli, keď potrebovali nájsť najrýchlejšie auto a hra na život a na smrť závisela od vzdialenosti Edwarda a Belly. To bola rozhodne najlepšia časť z knihy, možno preto, že sa analytickým myslením a rýchlym konaním dostávali z problémov. Kniha Polnočné slnko s granátovým jablkom na obálke vlastne ukazuje, ako zrnko po zrniečku spoznáva Bella Edwarda. Obálka sa krásne hodí k ostatným a jediný rozdiel je v jej príjemne matnej verzii. Kniha má 679 strán a v porovnaní so Stmievaním, ktoré má 480, je hrubšia, i keď ponúka viac-menej ten istý príbeh. Všetky zákulisné scény, ktoré sme nemali možnosť vidieť v knihe Súmrak, nám v tejto knihe krásne zapadajú v jeden celok, ktorý dopĺňa Edwardov vnútorný hlas. Jeho rozkol a odolávanie, strach a „vnútorný netvor“ v podobe jeho vražedných inštinktov ho vykresľujú v trochu strašidelnejšom svetle, čo mi imponuje. Rozhodne by som si prečítala všetky časti z Edwardovho pohľadu a knihu Polnočné slnko odporúčam každému prívržencovi série Twilight, upírskemu fanúšikovi, či romantickému nadšencovi. Nedá mi ešte nespomenúť sfilmovanú verziu, ktorá ponúka akúsi skrátenú časť príbehu, a po prečítaní knihy som len krútila hlavou, ako sa mi toto mohlo niekedy páčiť. No ak ste leniví, bude vám stačiť filmová séria. Ak ste tínedžeri, mohla by vám ulahodiť knižná séria Stmievanie, ale ak ste knihy čítali pred dávnymi rokmi ako ja a už nepotrebujete čítať o tom, aký je Edward krásny, rýchly a príťažlivý a že Bella z jeho bozku omdlieva, siahnite po Polnočnom slnku, ktoré je vyzretejšie a ponúka toho viac, než by ste čakali.