Katka Soyka je skúsená autorka a má na svojom konte niekoľko kníh zo žánru fantasy, resp. sci-fi. Jej novinka Vladykova pomsta sľubuje akciou nabitý dej a ak máte radi príbehy odohrávajúce sa v minulosti, kde meče nezaháľajú, určite túto knihu neprehliadnite. Toto je oficiálna anotácia: Fantasy o pomste, ktorá zaslepuje. Ale aj o láske, ktorá by možno dokázala liečiť.Bratia v zbrani si pozreli do očí, plamienok zdieľanej nenávisti medzi nimi preskočil a rozpálil okolie. Ako na povel sa rozbehli k miestu, odkiaľ sa ešte niesla bojová vrava. Zbehli dole schodiskom, rovno do hodovnej siene. Hodovalo sa vo veľkom. Krv striekala, ľudia ručali a vrieskali. Obaja muži však zastali na poslednom schode. Váhali. Ako spoznajú, kto je nepriateľ, a kto by mohol bojovať s nimi?Ľahko! Karoliho ľudia len čo zočili vladyku, rozbehli sa mu v ústrety, na seč očividne pripravení.Sekeráš zrazil päty, prstami zovrel rukoväť svojho Pomstiteľa a sekeru nechal, nech sa mu zahniezdi v dlani. Potešila sa. Pri príležitosti vydania knihy som oslovila Katku s otázkou, či by neprezradila trochu viac o tom, ako Vladykova pomsta vznikala. A tak vznikol tento mikrorozhovor: Čo ťa inšpirovalo k napísaniu knihy? Čo podnietilo prvotný nápad?Zasa som sa raz vyžívala v slovenských dejinách. Som vyštudovaná historička, ale nikdy som sa dejinám a latine profesionálne nevenovala, presunula som ich do kolónky – koníček, živila ma čínština. A objavila som stránku hradiska.sk, takže som potrebovala ešte viac odpovedí na svoje otázky. Prečítala som množstvo textov, pozrela si množstvo videí. Dej príbehu o vladykovi, ktorého hrad padol zradou, sa medzitým začal. Pôvodne mal jemne kopírovať skutočné dejiny, nejaký výsek z nich. Zaujímalo ma predovšetkým, čo sa dialo na našom území po páde Veľkej Moravy, pred výskytom strelných zbraní. Lenže kým ja som si študovala, môj príbeh sa rozvíjal, zmixoval všetko, čo som sa kde dozvedela. Odrazu už som ho nechcela násilne zasadzovať do konkrétneho obdobia alebo ho primknúť k nejakej udalosti. Akosi stále držím skutočné dejiny bokom od fantastiky. No podnet tam určite bol. Mňa baví vymýšľať si príbehy, v ktorých je mágia taká silná, až môže ohrozovať alebo zachraňovať vládcov, stáť im po boku. Takto komplikovane a okľukou som sa k fantasy meča a mágie dostala.Stále teda ostáva moja poviedka Šach-mat zo zbierky Proti besom (Slovart 2022) jedinou poviedkou inšpirovanou skutočnosťou a bez fantastických prvkov. Hlavným hrdinom je Móric Beňovský a vychádzala som predovšetkým z toho, čo o sebe napísal on sám. Ako dlho kniha vznikala? Písala sa ľahšie alebo ťažšie v porovnaní s inými tvojimi dielami?Vznikala dlho, ale nie pre nejaké ťažkosti s písaním. Napísaná bola veľmi rýchlo, v roku 2018. Ja už keď raz začnem, a nikto ma neruší, príbeh sa priam sype. Aj ilustrácie k Vladykovej pomste pre mňa Erika Ena Adamcová vytvorila skoro obratom. Lenže vydavateľstvo Hydra sa za covidu dostalo do kolien. Doteraz z nich len pomaličky vstáva. Preto musela pomôcť dotácia FPU. A keď to tak kontrolujem na našej stránke, tak cesta Vladykovej pomsty k publikovaniu bola zrejme úplne najdlšiou cestou textu ku knihe vo vydavateľstve Hydra:) Ide o samostatnú knihu, alebo súčasť série?Ide o samostatnú knihu. Akosi sa nedržím jediného sveta a dosiaľ nerobím série. Lenže, nikdy nehovor nikdy. Upírsku fantasy Lokaj mám nielen prepísanú, ale je takmer hotový jej druhý diel a duchárska detektívka Príšery z prímestskej štvrte už si sama začala písať Príšery v problémoch. Mutácia z planéty Zem má v mojej hlave jasné pokračovanie. Takže, takto je to s mojím nepokračovaním. A ak to mám nejako rozumne uzavrieť, dá sa povedať, že o sérii o vladykovi Sekerášovi momentálne síce neuvažujem, ale uvidí sa, čo mi časom z pera vyskočí:) Náš tím želá Katke veľa predaných kníh. 🙂 Ďalšie informácie nájdete na stránke vydavateľstva Hydra alebo na sociálnych sieťach.FB >>> Vydavateľstvo HydraIG >>> vydavatelstvohydra
Vladykova pomsta – túžba po pomste ovládla aj moje srdce
Fantasy o pomste, ktorá zaslepuje. Ale aj o láske, ktorá by možno dokázala liečiť. Bratia v zbrani si pozreli do očí, plamienok zdieľanej nenávisti medzi nimi preskočil a rozpálil okolie. Ako na povel sa rozbehli k miestu, odkiaľ sa ešte niesla bojová vrava. Zbehli dole schodiskom, rovno do hodovnej siene. Hodovalo sa vo veľkom. Krv striekala, ľudia ručali a vrieskali. Obaja muži však zastali na poslednom schode. Váhali. Ako spoznajú, kto je nepriateľ, a kto by mohol bojovať s nimi? Ľahko! Karoliho ľudia len čo zočili vladyku, rozbehli sa mu v ústrety, na seč očividne pripravení. Sekeráš zrazil päty, prstami zovrel rukoväť svojho Pomstiteľa a sekeru nechal, nech sa mu zahniezdi v dlani. Potešila sa. (recenzia môže obsahovať dôležité okamihy z deja) Na začiatok by som chcela upriamiť pozornosť na krásne prevedenie obálky. Tá ma okamžite nalákala a presvedčila, že knihu musím vlastniť doma. A to som ešte netušila, aké prekvapenie ma čaká vo vnútri. Ilustrácie, ktorými kniha bola obohatená, boli krásnym oživením. Zapadlo to do seba ako správne puzzle. Od začiatku ma kniha vtiahla do deja. Prechádzala som veľkým dobrodružstvom s hlavnou postavou. Na začiatku mi autorka na zlatom podnose pred ostrila obraz mučenia. Zahrialo ma to pri srdci, keďže mám rada knihy, ktoré dokážu opísať psychickú aj fyzickú bolesť. Je ale hlavné, aby veci boli uveriteľné a nestal sa z toho okamih, ktorý je na silu vytvorený. Bola mi ponúknutá nádej, kedy som dúfala, že určité postavy prežijú. Dokonca som sa snažila čítať medzi riadkami a nájsť aspoň malú nádej na záchranu. Ale konečný efekt sa mi páčil ešte viac. Hneď od začiatku som začala sympatizovať s hlavnou postavou. A túžba po pomste bola našim spoločným cieľom. Pri tejto knihe som si musela zahryznúť do jazyka. Bez označenia kapitol sa mi čítalo trochu ťažšie no napokon som si zvykla. Jedným z negatív tejto knihy beriem fakt, že pri predstavení postáv som dúfala, že sa objavia aj informácie z ich minulosti. Kedy by sa mi dostávali ešte viac pod kožu a tie otázky, ktoré sa nachádzali v mojej hlave by dostali správne odpovede. Druhá hlavná postava, čarodejnica, ktorá svoju moc získavala za pomoci vody bola pre mňa potešením ale niekoľkokrát aj bodom úrazu. Chcela som vedieť viac. Chýbali mi informácie o jej mágií. Hranice, ktoré mohla dosiahnúť. Čo všetko, dokáže a čo je už nad jej sily. To bol ten okamih, ktorý mi chýbalo trochu histórie z jej života. Rovnako, ako história Vladyka. Nehovorím o tretej generácie z druhého kolena ale aspoň nejaké momenty z minulosti, ktoré by mi pomohli postavy spoznať ešte o čosi detailnejšie. Chcela som vedieť všetko! o ich rodinách, detstve, myšlienkach, túžbach. Moje srdce si žiadalo minimálne ešte štyri také dobrodružstvá, aby bolo dostatočne uspokojené. Svet, v ktorom sa príbeh odohrával sa ukazoval a prezrádzal postupne. Na začiatku prišli okamihy, kedy som bola zmätená a nevedela som si priradiť niektoré okamihy, ale napokon som sa do toho dostala. Sú dva druhy slobody. ,,Sloboda bojovníka, ktorý sa nedá zotročiť a radšej zahynie v boji. A sloboda smrti. Tú si zvolí, ak by mal o prvú možnosť prísť”. Na konci prišiel jeden okamih, kedy som sa bála spádu, ktorým sa príbeh uberal. Ale ako inak, autorka mi opätovne vedela vyraziť dych z pľúc a urobiť to úplne inak. Za tento počin som nesmierne vďačná! Knihu napokon ako celok hodnotím veľmi kladne. Čítanie som si užila a kniha padla za necelé dva dni. Rozhodne odporúčam siahnuť po tejto knihe. Na záver by som sa chcela Kataríne S. poďakovať za knihu, ktorú mi venovala na recenziu pri osobnom stretnutí. Veľmi si to vážim a domov som išla s úsmevom od ucha k uchu.
Nadišiel čas Časonautov
Recenzia môže prezrádzať dôležité momenty deja! Koľko pravých nefalšovaných sci-fi kníh od slovenských autorov ste dokopy čítali? No naschvál, zamyslite sa. Keď vyšli Časonauti, prešlapoval som na mieste a premýšľal, kedy si knihu kúpiť. Ako väčšina milovníkov sci-fi som relatívne náročným čitateľom, ktorý poväčšine skočí po overených dielach a veľkých menách. Pred minuloročnou Bibliotékou sa to však Časonautmi v mojej hlave hemžilo. Mal som za sebou niekoľko vydarených časoviek zo staršej americkej školy a prelúskal som sa aj cez pár historických diel Vojtecha Zamarovského. Lepšie rozpoloženie by sa už nevyskytlo a tak som knihu získal a to aj s milým venovaním autora, Antona Stiffela. Kde a kam sa Časonauti poberajú? Písať o cestovaní v čase nie je také jednoduché. Od čias H.G. Wellsa (Stroj času, 1895) ubehlo mnoho dekád a bežná populácia za vyše storočie nasala enormné množstvo vedomostí. K tomu, ako sa aj samotné technológie posúvajú vpred míľovými krokmi, musí autor držať krok s aktuálnou a overenou praxou, či teóriou vedy. A tiež s trendmi vo svete sci-fi. Anton Stiffel nám teda predstavuje časových agentov, ktorí striehnu na udalosti, ktoré vychýľujú hlavnú časovú os zo svojej pôvodnej trajektórie. Mechaniku príbehu, ktorú si autor vybral, pripomína aj staršie diela Poula Andersona. A síce cesta do minulosti, za účelom nápravy časového prúdu, aby sa realita pozorovateľa, t.j. hlavného hrdinu, nezmenila. Spolu s hlavným hrdinom, ktorého meno ostáva zahalené rúškom tajomstva, sa tak vydávame na napínavú cestu do dôležitých momentov modernej ľudskej civilizácie. Prvá poviedka priblíži život v japonskej Hirošime, ktorej osud, spätý s atómovou bombou Little boy, ovplyvnil aj časonautov. Práve v Hirošime sa totižto hlavný hrdina stretáva so svojou kadetkou, a neskoršou kolegyňou a priateľkou, Ayumi. Ilustračný obrázok Ayumi a Wyrny, podľa predstáv autora (vytvoril Anton Stiffel) Spolu navštívia rôzne časové úseky v rôznych zemepisných šírkach a dĺžkach. Či už sú to udalosti Novembrovej revolúcie, záhada explózie Tunguského meteoritu, stratené lietadlo v Juhočínskom mori alebo atentát na J.F.Keneddyho. Spúšťačom každého tripu je buď číra zvedavosť časonauta, alebo snaha upraviť spomínaný časový prúd a vrátiť ho do pôvodného koryta. Čaro doby, príbehu a citu V čom je dielo výnimočné je určite detailný opis a dobová charakteristika miest, v ktorých sa dej odohráva. Autor si dôkladne naštudoval mnohé dobové a miestne reálie, ktoré dodávajú čítaniu na dôveryhodnosti. Nejde len o encyklopedické popisovanie vonkajšieho sveta, ale hlavne opísanie charakterových vlastností vedľajších postáv a nálad danej spoločnosti. Poviedky obsiahnuté v knihe fungujú samostatne. Koniec koncov ich autor písal dlhé roky a až neskôr vznikol nápad dať časonautom ich vlastný domov s pevnou väzbou. Konštrukcia jednotlivých dejov sa tak vezie na rovnakej šablóne, keď sa hlavný hrdina snaží s Ayumi zakaždým napraviť chybu v časovom toku a až keď je princíp kauzality zachovaný, uvedomí si, že príčinou môže byť tzv. chicken-egg efekt. Práve vďaka tomuto kľúču k skladaniu deja môže čitateľ neraz prekuknúť autorský zámer, no ide už len o vedľajší efekt hĺbavého premýšľania. Na čom stojí samotný koncept časonautov je však prekvapivo láska a vzťahy. Hlavný hrdina je od prvej poviedky v milostnom vzťahu s Ayumi, ktorá, rovnako ako všetci ostatní časonauti, musela opustiť svoj časový prúd aby sa vyhla istej smrti. A práve malé a bežné konflikty medzi mužom a ženou skrášľujú príbeh a dodávajú mu pocit autenticity. Ak k tomu pridáte aj premýšľanie nad zmyslom života, spochybňovanie svojich vlastných motivácií, či partnerskú krízu, máte pred sebou hlboko zromantizované sci-fi, ktoré chutí. Summa Summarum Časonauti sú na slovenskej scéne science fiction majákom nádeje. Skvelé remeslo, citlivo podané technické detaily, romantizovanie postáv, detailná história a napínavé príbehy. To všetko tvorí funkčný celok, ktorý sa číta ľahko a naplní očakávania čitateľa. Osobne musím vyzdvihnúť práve vyšperkovanie hlavných hrdinov, s ktorými som sa dokázal zžiť a empaticky im porozumieť. Taktiež ma potešila hra na časovú kauzalitu, pri ktorej nenechal autor žiadne vrátka otvorené. Čo by som vytkol, boli jemné nepravidelnosti súvisiace sa mechanikou cestovania v čase a otvorený záver poslednej poviedky, ktorý ma nechal ešte pár minút prevracať strany. A pre toto všetko verím, že sa časonauti ešte vrátia do mojej knižnice vo svojom pokračovaní. Ako hlavné postavy, tak aj čitatelia si to určite zaslúžia. Ak by ste chceli vedieť, ako knihu vnímala Baška, prečítajte si aj recenziu.
Zajtra bude včera – mix príbehov z rôznych zákutí fantastiky
Ku zbierke Zajtra bude včera som sa dostal úplnou náhodou. Firemný Secret Santa (po mojom – Secret Satan) sa na mňa usmial a do knižnice mi pripravil túto slovenskú mňamkotu. Čakala na mňa dva roky. Už ju zrejme nebavilo, keď som si pred ňou vyberal Gibsona, Glukhovského alebo Herberta. Prišiel ten správny čas a pustil som sa do nej, sýty po slovenských a českých autoroch. Zmes sci-fi sub-žánrov vnútri je ozaj veľmi bohatá. V knihe nájdete hard sci-fi, dystopickú budúcnosť, cyber či dieselpunk, space opery, ale aj nečakané fantasy poviedky. Ako každá zbierka poviedok, aj táto je natoľko pestrá svojím jazykom, štylistikou a myšlienkou, že nemôže vyhovieť každému. Ako celok však pôsobí konzistentne a kvalitne. Pri niektorých dielach som sa dokonca preklínal, že som knihu z poličky nevytiahol skôr (napríklad O původu druhů, Gauneři, Tajomstvá lode Mauretánia a iné). Veď posúďte sami. Nižšie som spísal moje dojmy z každého prečítaného príbehu. Karol Hajdu – Ohňostroj Krátka poviedka, ktorá otvára zbierku s romantizujúcimi prvkami a peknou štylistikou. Príbeh snipera, ktorého morálne rozhodnutie stojí životy. Dielo by si zaslúžilo o niekoľko strán naviac. Teda aspoň ja by som chcel viac. Františka Vrbenská – Dva tucty naděje, hodina smrti Môj dvojhemisférový bioware dostal zabrať a receptory percepčných procesov museli byť niekoľko krát premazané ako staré pánty od obrej kryokomory, plnej syntetických bielkovín. Veľmi špecifický jazyk, typický pre gibsonovký cyberpunk, navyše obohatený o český slang, bol riadny záhul. Snaha kšeftára splatiť svoj dlh a jeho cesta po tenkom ľade spolu s inteligentným droidom pobavila. Dejovo napínavé, pestrofarebné, no ťažšie na strávenie. Dagmar Mehešová – Galaktická baletka Práca, ktorá v knihe rozsahovo prekvapí, ponúka metaforické obrazy na galaktickom plátne. Extrémne krátke. Lenona Štiblaríková – Výstava historických zručností Záznam rozhovoru z prezentácie bežných dobových (dnešných) činností v domácnosti. Retrospektíva z budúcnosti so zaujímavým nápadom. Pavel Skořepa – O původu druhů Šikovne napísaný príbeh objaviteľa vzdialených galaktických svetov, ktorý okrem nápaditosti a pálenia domácich špiritusov, zasadí semienko života v odľahlom studenom kúte vesmíru. Inteligentné, s rozumnou dávkou faktov, dialógov a hlavne vtipu. Náramne pobavilo. Tomáš Beník – Legenda o zániku dediny Hestnerdorf Rozprávanie pútnika v dobovom jazyku o katastrofe – stretnutí občanov malej dedinky s nadpozemskými návštevníkmi, ktorí im zabudli pri odchode odovzdať jódové tabletky. Na rovinu napísaný opis udalostí, s kvetnatou vatou o postojoch miestnej šľachty a cirkvi. Beáta Takáčová – Plechová nádhera Akčná poviedka o robotoch, jemne pripomínajúca atmosféru Asimovskej robotickej série. Štylistika aj jazyk na úrovni, rovnako tak aj budovanie deja a zoznamovanie s hlavnými hrdinami. Postrehol som aj pár pasáží s dávkou vtipu. Dobrá práca, ktorej záver prešiel z behu na dlhé trate do šprintu. Anna Olejárová – Vydierač v problémoch Vtipná, dynamická a rozsahovo akurátna poviedka o únose fretky hmyzou civilizáciou z vesmíru. Skvelá jednohubka na posedenie. Monika Kandriková – V tieni úspechu Technickejšie dielo, o hľadaní stratenej dcéry a vydieraní vynálezcu na vrchole kastovej pyramídy. Nápad vcelku zaujímavý, no akosi som sa v poviedke a motiváciách postáv hľadal. Záver rýchlo vyšumel do stratena. Naďa Vojteková – Hladné jazero Prekvapivo sa v zbierke objavila aj fantasy poviedka o “morskej víle” a chlapcovi, ktorý v nej vidí lásku svojho života. Radostný príbeh sa ale nekoná, skôr sa uberáme do hororových vôd a musím uznať, že prvá polovica poviedky mala veľmi silné grády. Opisy pocitov hlavného hrdinu a hrôz, ktoré prežíval boli veľmi autentické. Toto sa autorke mimoriadne podarilo. Veľmi silno mi atmosférou pripomínala vydarenú časť Jibaro zo seriálovej antológie Love, Death & Robots. Roman Pikulík – Maska Markovej smrti Cyberpunkový príbeh, ktorý nás oboznámi s androidom, ktorý má vo svojich “ňadrách” ukrytý sláčikový psychonástroj. Ten prenáša divákom a poslucháčom verziu rozšírenej reality, v ktorej sa odohráva gro deja o tajnej kyberzbrani. Zaujímavá mechanika, no dej samotný ma žiaľ až tak nechytil. Katarína Soyka – Misia bez návratu Hlavný hrdina, s anagramom Jurijho Gagarina, sa spolu s inými vedcami vydáva kolonizovať Mars. Príbeh je pekne cibuľovito vrstvený. Dozvedáme sa napríklad o rodinnom zázemí, motivácii alebo psychologickom stave jednotlivých protagonistov, ktorým na Marse doslova prepne. Napriek serióznej téme je poviedka spracovaná umne vtipným štýlom, ktorý baví. Milan Tichý – Tajomstvá lode Mauretánia Dlho som váhal čo o tomto diele napísať. Veľmi kvalitná a akčná space opera o bývalom trestancovi, ktorý sa spolu so skupinou spoluväzňov dostáva na misiu, ktorá má vykúpiť ich hriechy. Pútavá gradácia, zaujímavé postavy, napínavý dej. Všetko na parádu, až tak, že som sa mal chuť vŕtať v každej technickej veci, ktorú autor rozvinul a jednu škaredú a veľmi dôležitú som napokon našiel. Napriek tomu, veľmi kvalitný kus. Edita Dufková – Objekt 23 Prototyp dokonalej sci-fi poviedky. Svižná, vecná, obtierajúca sa o fyziku, mimozemské civilizácie, filozofiu a ľudskú spoločnosť. Topka. Juraj Búry – Schrodingerov vesmír Vynikajúci názov poviedky, za ktorým sa skrýva príbeh dvoch vynálezcov, ktorí sa snažia v laboratórnych podmienkach o prevratný experiment. Hlavnú postavu som si predstavoval ako Patricka Swayzeho v Duchovi (kvôli veľmi podobnému námetu), ktorý sa ocitol vo svete Stranger Things. Jaroslav Mostecký – Gauneři Atmosféra príbehu ma okamžite chytila a nepustila. Nesilené, autentické, až čapkovské rozprávanie príbehu, práve vo svete, ktorý tak veľmi pripomínal Válku s mloky, až som si úprimne myslel, že ide o jeho voľné pokračovanie. Pekné vykreslenie nacionalizmu a predsudkov ako rakoviny ľudstva, okrášlené o napínavý príbeh. Čakal som, že sa záver bude niesť v inom duchu, no autorský zámer vyšiel na výbornú. Pekná myšlienka. Denisa Kancírová – Fáza 1 alebo ako by mal mať príbeh názov Krátka poviedka s nelineárnym dejom o strete mladých ľudí s pionermi mimozemskej civilizácie. Chýbalo mi tu prekvapenie pri tak tradičnej zápletke. Lenona Štiblaríková – Chŕŕŕ! Príbeh o psychotickej astronautke, ktorá má problém s istými zvukmi na palube vesmírnej lode a nebojí sa konať aby sa ich zbavila. Podobne ako pri predchádzajúcej poviedke mi chýbalo niečo nápadité. Inak umne napísané. Martin Paytok – Hrdinové federace Poviedka, ktorá pripomína začiatky cyberpunku, no u ktorej ma úvod trošku rozhodil, kvôli vetám a slovám, ktoré boli do textu zasadené ako keby bez kontextu. Každopádne sa z toho vykľul veľmi zaujímavý príbeh dvoch bežných pracovníkov a jedného pseudohrdinu, ktorí zápasili