Hlavným hrdinom historickej fantasy Vladykova pomsta je Sekeráš, ktorý sa vydáva na temnú cestu pomsty po tom, ako ho jeho spojenec zradil. Pridáva sa k nemu čarodejnica Mirona, ktorá má s vladykom Karolim a jeho dvorným čarodejom Meridakom taktiež nevybavené účty. Spolu budú čeliť mágii, vojakom aj vlastným morálnym dilemám. Po Katkinom sci-fičku Mutácia z planéty Zem (recenzia tu)som si prečítala od nej druhú knihu v poradi – Vladykovu pomstu. Znova sa potvrdilo, že Katka ma pekný, dobre čitateľný štýl, ktorým dokáže udržať čitateľovu pozornosť. Postavy mali hĺbku, silné aj slabé stránky, vďaka ktorým pôsobili živo. Dobre mi padlo, že kniha nepatrí do Young Adult žánra. Hlavný hrdina Sekeráš robí chyby a musí za ne niesť následky. Spaľuje ho síce túžba po pomste, ale konečne to bol hrdina, ktorý (aspoň väčšinu času) nepostupuje štýlom „za mnou spálenisko“ a dokáže sa pretvarovať, aby sa dostal bližšie k splneniu svojho cieľa. Zároveň bol dobre napísaný – vyznel fakt ako chlap! Pri autorkách to nie je vždy samozrejmosť. Podobne ako v prípade Tasycha z Mutácie z planéty Zem, aj tu mala Katka mužské postavy dobre podchytené. Čarodejnica Mirona si v drsnom mužskom svete vytrpela svoje. Hoci vládla fascinujúcou magickou mocou, nie vždy to stačilo, aby sa ochránila. Niekomu možno bude chýbať vysvetlenie, ako jej mágia funguje, ale Katka nie je ten typ autora, čo má potrebu všetko do detailov objasňovať. Osobne mi to nevadilo, úsmevné bolo skôr to, ako ju v prvej časti knihy stále niekto uniesol a Sekeráš ju musel zachraňovať. Mágia teda v knihe nie je všemocná; dokáže pomôcť, no len do určitej miery. Mirona bola zaujímavá postava s mnohými vrstvami, ktorá – podobne ako Sekeráš – prechádzala vývojom. V príbehu vystupujú dvaja hlavní nepriatelia, Karoli a jeho čarodej, Mironin súper Meridak. Karoli bol väčšinou pod vplyvom mágie niektorého z mágov, takže nebol taký zaujímvaý ako Meridak. Škoda, že práve čarodej nedostal viac priestoru ako postava, ktorá v pozadí poťahuje za nitky. Na jednej strane by som čakala epický súboj buď medzi čarodejom a Sekerášom, alebo medzi čarodejom a Mironou. Na druhej strane, tým, ako to autorka vyriešila, sa celkom šikovne vyhla klasickým klišé a trópom a nechala aj pár nezodpovedaných otázok. Kniha mala dobrú atmosféru, ktorá sa v jednotlivých častiach menila. Občas to bolo rýdze historické fantasy zamerané na boje s protivníkmi, v niektorých pasážach hrdinovia unikali prenasledovateľom (vyzdvihujem parádne ponurú atmosféru v časti, ktorá sa odohrávala v osade Smrtôň). Vladykova pomsta obsahuje aj zopár drsnejších scén, takže hoci v rámci žánru môže zaujať široké spektrum čitateľov, nie je to univerzálne fantasy pre deti a mladistvých. Katke sa podarilo vpliesť do deja aj romantiku bez prehnaných erotických scén, chémia medzi postavami fungovala dobre. Sekeráš sa mi zdal pod vplyvom všetkých udalostí v tomto smere trochu spomalený, ale rozhodne to beriem ako plus. Konečne kniha, v ktorej sa od začiatku nerieši len to, že on ju chce a ona sa snaží mu odolať. Bolo to také… reálnejšie, ich vzťah prechádzal rôznymi fázami podľa toho, čo sa okolo postáv práve dialo, a oceňujem, že bol pekným doplnkom deja a nie jeho nosnou časťou. Čo sa záveru týka, musela som si ho prečítať znova, na prvýkrát sa mi zdal trochu komplikovanejší a pár detailov mi ušlo, no keď som posledné strany prebehla pohľadom ešte raz, dával mi už lepší zmysel. Takýto typ záveru som rozhodne nečakala (za to chválim) a páčilo sa mi aj to, že z neho Katka nespravila dokonalý ružový happyend, ale donútila postavy uznať, že musia žiť s následkami svojich rozhodnutí. Nie všetko teda vyšlo podľa očakávaní hrdinov, vďaka tomu je však príbeh uveriteľnejší. V knihe sú aj dve pekné celostranové ilustrácie a jedna menšia hneď v úvode. Takéto detaily zbožňujem a škoda, že ich nebolo viac. A teraz teda už len finálne hodnotenie: Vladkykova pomsta je poctivé historické fantasy, dynamické a akčné, ktoré sa mi dobre čítalo. Mutácia z planéty Zem ma síce bavila o trochu viac (hlavne vďaka hlavnej hrdinke), ale Vladkykovu pomstu odporúčam tiež, mohla by sa páčiť fanúšikom klasickej fantasy literatúry (Červenák, Sapkowski, atď.), ale aj tým, čo sa neboja občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a chceli by skúsiť tento žáner. Recenzia od Lord of Books tu.
Literárny dotyk Z Krajiny tieňov
Na Bibliotéku som išla s realistickým cieľom priniesť si domov maximálne dve-tri knihy. Tento cieľ sa mi napočudovanie podarilo splniť a jedným z mojich skromných úlovkov bola kniha Z krajiny tieňov od Nadi Vojtekovej. Obsahuje dlhšie aj kratšie poviedky spojené ústredným motívom Krajiny tieňov. Mám rada autorky, ktoré nepíšu čistú romantiku, pretože majú triezvejší, sarkastickejší a častokrát drsnejší štýl. Platí to aj v Naďkinom prípade – jej autorský štýl mi stopercentne sadol. Poviedku dokáže krásne rozvinúť, postavy sú uveriteľné a ku knižnej dokonalosti majú ďaleko. Drobnými zvratmi v poviedkach dokáže prekvapiť. Jasné, že niektoré poviedky ma oslovili viac, no ak poviem, že „toto bola slabšia poviedka“, neznamená to vôbec, že je zlá alebo technicky horšie napísaná – len nedosiahla latku nastavenú tými najlepšími príbehmi v tejto knihe. Samostatne je každá poviedka veľmi dobrá a čítanie ma bavilo. Knihu oživujú parádne ilustrácie od Eleny Vatrushkiny a úvodné slovo od Tona Stiffela. Poviedky v poradí, v akom sú zverejnené v knihe: Hladné jazero Najdlhšia poviedka v knihe, možno by sa už dalo hovoriť o novele. Rozpráva príbeh o malom chlapcovi, ktorý v lete počas kúpania stretne krásnu morskú pannu. Spomienka na ňu ho prenasleduje celé roky a jedného dňa ju stretne znova pri tom jazere. Jeho sny sa však veľmi rýchlo rozpadnú, keď sa Tom ocitne v jaskyni pod jazerom a zistí, aké má s ním morská panna skutočné plány. Jeden z najlepších textov v knihe, dlhší rozsah rozprávaniu pomohol. Autorka pekne stupňuje atmosféru, postavy sú uveriteľné a silno som hlavnému hrdinovi držala palce. Skvelý záver. NetvorKrátka poviedka o dievčatku a netvorovi, ktorý nemá vždy hrozivé zuby a pazúry či dlhú srsť. Pre mňa sú toto najdesivejšie námety a hoci poviedka začala dosť dobre, nakoniec ju zaraďujem skôr k tým slabším; trochu mi nebol jasný ten koniec a scéna s vlkmi – poviedka by si možno zaslúžila pár strán navyše. Atmosféra však veľmi dobre vystavaná. Zberateľ úsmevovJedna z top poviedok a z tých najmrazivejších – o mladej dievčine, ktorá je sama doma a musí čeliť nebezpečnému útočníkovi. Vzhľadom na jeho fyzickú silu jej jediná nádej spočíva v chytrosti. Chválim super nápad aj spracovanie, hoci neviem, aké by to bolo realistické s tou žiletkou. Zároveň jedna z čitateľsky najuspokojivejších poviedok, pri ktorých som si neodpustila hlasné: „Áno! Tak ti treba, ty smrad!“ Dievča číslo jednaĎalšia z tých top vydarených poviedok. V hlavnej úlohe sú dve mladé dievčiny, obete psychopata, ktorý drží dievčatá zavreté doma a mení ich na služobníčky bez vôle a uvažovania. Nové dievča sa snaží presvedčiť tú druhú, aby ju pustila z klietky a obe ušli, kým je muž preč. Skvelo vygradované napätie vďaka tlaku každej sekundy, ktorá môže rozhodnúť o úspechu či neúspechu ich snáh. Napokon, na konci nič nie je také, ako sa zdá, a niekto bude musieť tvrdo zaplatiť. Skvelé! KuforDan, mladý chalan, cestuje vlakom a do kupé si k nemu prisadne nesympatický muž so zvláštnym kufrom. Dan neodolá a nazrie v nestráženej chvíli do kufra. To, čo tam nájde, zmení jeho život. Zaujímavá poviedka, čo sa rozuzlenia týka. Nechytila ma až tak, ako top poviedky, ale hlavný hrdina bol pekne vykreslený. MatkaHoci kvalitne napísaná, pre mňa najslabšia poviedka, pretože v nej prevládajú statické opisy. Taktiež mi dejovo nesadla – škoda krátkeho rozsahu. Vyznela ako intro k niečomu dlhšiemu, mne by ale viacej sadla, ak by bola rozpísaná aspoň ako novela a dynamicky vyrozprávala jednotlivé udalosti namiesto spomienkového štýlu. PožieračĎalšia z top poviedok. Mrazivá atmosféra vďaka postave malého chlapca. Oceňujem výborný nápad a aj záver poviedky, na ktorý sa nedá povedať nič iné, len „karma“. Večný paradoxTim mešká na stretnutie s priateľmi, v ich starej klubovni ho však čaká nepríjemné prekvapenie. Mám rada časové paradoxy, ale dejovo bola pre mňa táto poviedka slabšia. Postava temného Tima ma nepresvedčila, na môj vkus sa priveľmi rozkecával. RukaVeľmi krátka poviedka s odrezanou rukou a odkazom, ktorá potvrdzuje, že zvedavosť sa nevypláca. Skôr ako o príbeh ide o navodenú atmosféru. Posol z krajiny tieňovPríbeh o vrahovi, ktorý vo väzení zvláštnym spôsobom získa svedomie. Pútavý príbeh s uspokojivým koncom, ktorý by sme si priali aj v skutočnom živote. Chválim za realistického dozorcu, ktorý nezasiahol, aj keď podľa predpisov mal. Knihu otvára a uzatvára poviedka s Valériou v hlavnej úlohe, ktorá sa dozvedá o existencii Krajiny tieňov a svojej zvláštnej úlohe. Táto zbierka poviedok je zaraďovaná do hororu, no hoci som ju čítala do hlbokej noci, nevystrašila ma tak, ako sľubovala anotácia. Na to som všeobecne tvrdý oriešok a skôr to boli pre mňa napínavé príbehy so záhadnými fantastickými prvkami. Rozhodne patrí v tomto roku k tým lepším knihám – a najlepším od ženských autoriek. Ak máte tento žáner a poviedky radi, určite knihu neprehliadnite. Recenzia od Lord of Books tu.
Krvavé Považie – Temné príbehy pretkané vodami Váhu
Od tajomného hradu Strečno až po starodávne trnavské opevnenie prerýva krajinu rieka Váh. Tam sa rozprestiera územie od dávnych čias opradené strašidelnými legendami. Obávané rímske légie na čele s Marcom Auréliom zvládli stráviť na Považí len jedinú zimu. Kedysi ho obývali Kelti, je teda posiate zvyškami kultúry druidov a ich magických rituálov, vďaka ktorým možno ešte stále pôsobia v povodí Váhu prastaré nadprirodzené sily. Rozsiahlej časti Považia kedysi vládol krutý Matúš Čák Trenčiansky. Zrodil sa tam strašidelný prípad krvavej grófky Alžbety Bátoryovej. A tiež týchto štrnásť hororových príbehov. Vyrozprávajú vám ich autori, ktorí Považie dokonale poznajú, pretože sa tam narodili, alebo si túto oblasť zvolili pre svoj život. Priblížia vám temné zákutia miest, nehostinnosť lesov aj nemilosrdnosť rieky Váh.Prijmite pozvanie a zavítajte na Považie spolu s nami. Hneď pri Strečne vás privíta mýtická bytosť z Váhu, v Žiline narazíte na židovskú kliatbu a zahráte si únikovú hru. Ak sa vám ju podarí prežiť, pri Považskej Bystrici budete môcť obdivovať vlčie maky, na Veľkom Maníne zahliadnete nezvyčajný kŕdeľ, pri Púchove narazíte na opustenú farmu a v Trenčíne si dohodnete rande s plachým dievčaťom. Ak sa vám nezapáči, nezúfajte. V Novom Meste nad Váhom vás už túžobne očakáva vlastníčka starodávneho domu, ktorá ukrýva desivé tajomstvo, a v Trnave zas papierový kamarát, ku ktorému vás dovedie miznúci a opäť sa objavujúci kanál. Dajte si dobrý pozor na to, čo do neho vhodíte.Vitajte na Krvavom Považí! Krvavé Považie je tvorené 14 poviedkami autorov. A keďže Krvavé Považie cestovalo takmer cez celú krajinu až na východ, je čas aby som vám predstavila každú jednu poviedku spojenú s mojimi dojmami. Zrasty – Lenona Štiblaríková Bola som veľmi nadšená, keď sa kniha začala poviedkou od Lenony. Jej štýl písania, opis prostredia a vytvorenie atmosféry sa mi natoľko pozdáva, že som sa už dávnejšie stala jej veľkou fanúšičkou. Ani v tomto prípade neprišlo žiadne sklamanie. Poviedka z môjho pohľadu bola vystavaná dobrým spôsobom. Dej začal pozvoľna, opisuje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých formuje dnešná doba. Čo sa týka postáv, páčilo sa mi ich vyobrazenie. Niekedy mám problém v poviedkach nájsť správny charakter postavy, niekedy mi chýba väčšia hĺbka, ale tu sa mi to páčilo. Dej sa pozvoľna stupňoval a samotné finále ma jemne pohladilo po duši, pretože obsahovalo zaujímavú scénku. S poviedkou som bola spokojná a bol to pre mňa dobrý štart. Kde rastú vlčie maky – Ľuboslav Priesečan Poviedka obsahuje dialógy tvorené v nárečí. Bolo to pre mňa zaujímavé čítať v inom nárečí, ktorým rozprávame v našom okolí, ale na samotnej poviedke mi nič neubralo. Tak ako prvá poviedka, aj táto sa nachádzala v prostredí lesov, prírody. A ja už teraz viem povedať, že za žiadnych okolností nechcem tie lesy navštíviť. (Myslené samozrejme len ako vtip.) Poviedka mala vytvorenú zaujímavú atmosféru. Postavy boli uveriteľné a prostredie dobre zvládnuté. Ale chýbalo mi v nej trocha viac temnoty. Môj najlepší priateľ z detstva – Zuzana LaKiRi Droppová Príbeh opisuje život ženy, ktorá to nikdy nemala ľahké. Šikana v minulosti, žiadna láska po svojom boku a ustavičná samota. Na poviedke sa mi páčilo, že sme mali možnosť nahliadnuť aj do minulosti postavy. Ale čo sa týka nejakej temnejšej stránky, tak musím povedať, že tu to pokulhávalo. Už len z názvu knihy som sa tešila, že poviedky budú obsahovať temnotu, krv, prípadne násilie a podobne. Možno poviedka v tomto smere nesplnila moje očakávania, ale začala som sa na ňu pozerať trocha iným spôsobom. Ak by som sa na to mala pozrieť ako na fantasy poviedku, bola zvládnutá veľmi dobre. Hlavná postava nachádza stratenú lásku s ktorou zdieľa nielen vzájomné pocity, ale aj ustavične napredujúci rast. Čo sa týka samotného konca poviedky, páčilo sa mi to. Vo mne ako v čitateľovi to zanechalo rôzne myšlienky a predstavy, čo sa mohlo diať ďalej. Vôbec by mi nevadilo z tohto prostredia prečítať si viac a dozvedieť sa o postave a jej následnom živote ďalšie detaily. Dvere – Ivan Kučera Poviedka mi dokonalo brnkla na moju nôtu! Už pri čítaní pár strán som vedela, že sa u mňa umiestni na nejakom vyššom mieste. Obsahovala všetko, čo som potrebovala. Možno som mala menšie obavy, keď sme sa dostali dejovo do veľkého domu, v ktorom sa niektoré veci už od pohľadu rozpadávali a záhrada nevidela záhradníka celé desaťročia. Bála som sa, že natrafím na poviedku, kde by hlavnú úlohu zohrával dom a nejakí duchovia. Podobných nápadov som už natoľko presýtená, že ich nedokážem zobrať do rúk. Ale! Pozor, napokon prišlo to ale!. Čo sa týka samotného deja, tak ma poviedka milo prekvapila. Rovnako aj obsah temnoty. Štýl autora mi bol natoľko príjemný, že som sa nedokázala od poviedky odtrhnúť. A aj kvôli tomu sa u mňa táto poviedka dostala na vysoké umiestnenie v koncovom hodnotení. Kŕdeľ – Lukáš Polák Už pri prečítaní názvu poviedky a autora som si brúsila zuby. Mala som veľké očakávania, dúfala som, že Lukáš predvedie temnotu, násilie, zabíjanie a ja by som mohla spokojne uzatvoriť túto poviedku s úsmevom na tvári. A samozrejme, že sa to aj stalo. O krvavé scény tam nebola núdza, to môžem povedať priamo. Páčilo sa mi vyobrazenie postáv, vyobrazenie prostredia a deja. Dej gradoval a ja som bola zvedavá, čo ma ešte čaká. Pri príchode okrídleného monštra sa mi na tvári objavil malý úsmev. Čo viac by som mohla povedať, že to bolo dobre, ba dokonca vynikajúco napísané! Úniková hra – Miňo Tichý Mám slabosť pre námet únikových hier. Mám rada, ak niekto používa túto tématiku a vie sa vyhrať s mučením postáv rôznymi spôsobmi. Takže táto poviedka bola pre mňa určite jedna z tých radostných, do ktorých som sa okamžite pustila. Postavy boli vykreslené veľmi dobre. Ich prepojené vzťahy, minulosť, charaktery, ktoré sa napokon ukázali pri oslobodzovaní. Taktiež sa mi páčil záver poviedky. Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavo a dobre napísané dielo. Strúhadlo – Naďa Vojteková Dúfala som, že Naďa mi nastaví látku tak vysoko, ako sa len dá. Jej poviedky sa mi vždy páčia. Ale poďme sa pozrieť priamo na túto, ktorá sa dostala do knihy. Strúhadlo opisuje život mladého muža, ktorý túži
Poďme spoločne preskúmať Zabudnutý vesmír
Cyklus poviedok Zabudnutý vesmír je upravenou a rozšírenou reedíciou úspešného titulu. Mapa Staničného systému a jeho okolia spolu s chronologickou tabuľkou napomôžu orientácii v čase aj v priestore univerza.Na konkrétnych ľudských osudoch popisuje autor život v jednej z mnohých kolonizačných vetiev, ktorá sa pomocou hyperpriestorovej technológie dostala do vzdialenej časti vesmíru a natrvalo v ňom uviazla. Ľudia sa snažia prežiť, vytvoriť si nový domov a pôvodnú kolísku ľudstva Zem, kam sa nedokážu vrátiť, postupne pokladajú za mýtus. Poviedky sú rozdelené na priamu, voľne nadväzujúcu líniu a samostatné epizódy s farbistými, spektakulárnymi či dokonca katastrofickými príbehmi zo Zeme, Slnečnej sústavy a Mliečnej dráhy. Vydanie reedície bolo podporené Fondom na podporu umenia… Dostala sa mi do rúk druhá kniha od Tona Stiffela a bola som opätovne nesmierne potešená! Už pri čítaní prvej knihy som si hovorila, že sa zo mňa stáva veľký fanúšik písania tohto autora, ale pri čítaní druhej knihy som si slová len utvrdila. Dej knihy Kniha je tvorená zbierkou poviedok, ktoré na seba v určitom smere nadväzujú. O tom, že Tono vie napísať dobré a čitateľné sci-fi, som nikdy nepochybovala. Aj napriek tomu, že v tejto oblasti som len laikom, sci-fi knihy seriály alebo filmy nemám podchytené, musím povedať, že sa mi kniha čítala ľahko a zreteľne. Len málokedy som sa stretla s niečím, čomu som nerozumela. A ak už sa taký prípad predsa len vytvoril, dej bol natoľko pochopiteľne napísaný, že sa všetky veci vysvetlili. Z toho dôvodu nie som človek, ktorý by mohol písať dlhé vety o zvládaní techonológií alebo vyobrazení vesmíru. Som len človek, ktorého táto kniha nadchla natoľko, že by som najradšej zobrala do rúk ďalších desať kníh od tohto autora. Ako som už písala v recenzii na knihu Časonauti, aj tu je cítiť, že autor rozumie problematike, nie je nováčikom. Má dokonca aj tú vlastnosť, ktorá mi je nesmierne sympatická. Svojím príjemným písaním, kedy dokáže zaujať čitateľa od prvého okamihu, si získal aj moju pozornosť. Postavy O tom, že Tono vie vybudovať postavy dôveryhodne a vniesť do nich dušu, som sa presvedčila už pri čítaní prvej knihy. Ani v tejto chvíli ma nesklamal. Postavy boli vykreslené podľa mojich predstáv. Vytvárali sa medzi nimi priateľstvá, v mnohých prípadoch prichádzala láska. Na knihe sa mi páčilo, že postavy boli vykreslené realisticky. Nejednalo sa o hrdinov, ktorí by dokázali zmeniť svet myknutím ramena. Poviedky boli zamerané na ich životné cesty, rozhodnutia a spoznávania lásky a priateľstva. Už po dočítaní Časonautov som bola pripravená, že Tono vie dať do postáv kus citu. Prišlo mi to sympatické. Aj keď! Mám jedno osobné negatívum, ktoré mi tam už išlo tak trocha cez zuby a nevedela som to niekedy vydržať. To, že Tono vsadí na romantickú linku, som vedela. Vedela som pochopiť dokonca aj zámery postáv, ale ak sa opakovala podobná šablóna, kedy muž našiel svoju spriaznenú dušu a chcel ju zachrániť. Pre mňa ako človeka, ktorý si nepotrpí na romantiku v knihách a ak už áno, tak len v určitom rozsahu alebo v určitom období, bolo toho na mňa na konci už priveľa. Ale neberiem to ako veľké negatívum. Pretože čitateľovi, ktorý by bol trocha viac romantickejšia duša, ako som ja, by to vyhovovalo. Musím povedať, že ma pri niektorých chvíľach až zamrazilo! Stalo sa, že pri smrti niektorých postáv som si povedala, že čo sa to deje. Na toto som nebola pri autorovi zvyknutá. Ale zvládol to bravúrne a opakovane môžem povedať, že dávam pomyselný klobúk dole z hlavy. Pár slov na záver Chcela by som sa poďakovať Tonovi za poskytnutie knihy, čo ma nesmierne potešilo. A ešte viac ma potešilo, že som mala možnosť sa s ním stretnúť osobne a nechať si knihu podpísať. Pevne verím, že budem mať možnosť čítať ešte mnoho a mnoho kníh, ktoré napíše! V poslednom rade by som chcela povedať, že túto knihu určite odporúčam prečítať. A rovnako odporúčam prečítať si recenziu aj od Bašky, ktorú nájdete tu.
Krvavé Považie – Antológia strachu
Koncom roka 2023 prišlo Vydavateľstvo Hydra so svojím ďalším počinom, v ktorom dalo priestor autorom úzko spätým s regiónom Považia. Editorskej stoličky sa chopil Radoslav Kozák, šéfredaktor e-časopisu Charon a hororový autor (Trinásť balád pre Lucifera, Vydavateľstvo Príbeh, 2023). Antológia obsahuje štrnásť temne ladených poviedok, z ktorých mnohé uspokoja chladné srdcia hororových fajnšmekrov, konzumentov temnejšieho fantasy, alebo aj krimi. Spoločný menovateľ je však jasný – potreba vzbudiť v čitateľovi strach, úzkosť a nepohodlie. Dovolil som si preto zaviesť hororovú veličinu „hororovosť“, ktorá meria úroveň diskomfortu a strachu v danej poviedke. Nijako však neurčuje a nekoreluje s kvalitou samotnej poviedky – na tú si už musíte spraviť názor sami. Lenona Štiblaríková – Zrasty Antológiu otvára príbeh dvoch teenagerov, ktorých charaktery formujú problémy dnešnej doby – nezaujatosť životom, spôsobená prebytkom materiálnych vecí, nedostatkom prirodzenej lásky, a osamelosť, prameniaca zo šikany a sexuálneho zneužívania. Príbeh trafí do struny milovníkom young adult literatúry, možno aj trochu temnejším romantikom, no končí poriadne ostrým finále. Hororovosť – 60% Ľuboslav Priesečan – Kde rastú vlčie maky Príbeh s poriadnou dávkou nárečia ma ako vášnivého hubára zaujal okamžite. Tajuplná atmosféra, daždivý les, bakuľa a stará chatrč. Zaujímavé obrazy striedajú výlety do mladistvej duše hlavného hrdinu, popretkávané strachom z neistoty. Aj keď niekedy príliš skratkovité a štylisticky menej konzistentné, príjemne pobaví. Hororovosť – 70% Zuzana LaKiRi Droppová – Môj najlepší priateľ z detstva Poviedka s dvoma časovými líniami vykresľuje život hlavnej hrdinky, v období nástupu do škôlky a školy a neskôr osamelý život na samote pri lese. Sledujeme útrapy mladého dievčatka, ktorej snahy o získanie cenných detských kamarátstiev stroskotáva na chamtivých spolužiakoch, a život dospelej ženy, ktorý sa začne meniť a expandovať do nepredstaviteľných rozmerov. Atmosférou a fantastickým prvkom mi poviedka pripomínala rozprávky od Pavla Dobšinského. Príjemné a uspokojujúce čítanie na temnú noc. Hororovosť – 40% Ivan Kučera – Dvere Klasický hororový príbeh, ktorý si vyberá za svoj ústredný motív manipuláciu jedinca, obetu a okultizmus. Najviac mi, vzhľadom na vzťahy v poviedke, pripomínal Wickermana. Zaujímavo vystavaný úvod, namotávka a aj samotné vyvrcholenie. Síce až tak neprekvapí, ale na druhej strane mu nemám čo vytknúť. Poctivá robota. Hororovosť – 90% Lukáš Polák – Kŕdeľ Autor sa tentokrát odpútal od detektívno-ladených príbehov a priniesol tak dynamickú a akciou nabitú poviedku s poriadnou dávkou fantastiky. Kvitujem skvelo vystavané scény pripomínajúce béčkové hororové filmy typu Evil dead, plné krvi, zvratov, cynizmu ale aj beznádeje. Potešilo aj popísanie vnútorného života hlavnej hrdinky a nikdy nekončiace krvavé masakre. Doteraz hádam najlepšia poviedka autora. Hororovosť – 90% Miňo Tichý – Úniková hra Ocitáme sa v escape room v žilinských katakombách a partia štyroch mladých ľudí sa dostáva do bonusového kola, ktoré je plné škaredých prekvapení. Veľmi populárna téma, silno zromantizované postavy, milostné trojuholníky a krvavé scény občas škrípali, no príbeh zbehne vcelku rýchlo, a to aj vzhľadom na množstvo klišé. Hororovosť – 70% Naďa Vojteková – Strúhadlo Autorka, ktorej diela prebúdzajú zimomriavky, tentokrát prišla s témou Faustovej zmluvy, ktorú oprela o dar múzy, ktorej cenu si určuje objekt strúhadla. Stretávame sa s maliarom, ktorý túži dosiahnuť umelecké uznanie, rovnako ako jeho ženský idol, a je ochotný preto ísť mimo svojej komfortnej zóny. Príbeh je obohatený tajomnou a napätou atmosférou a temnou aurou, ktorá sa točí okolo mysteriózneho strúhadla. Poviedka, žiaľ, končí náhle a zanecháva po sebe mnoho nezodpovedaných otázok. Hororovosť – 70% Anton Stiffel – Poludňový kanál Slovenský velikán sci-fi sa pokúsil nazrieť aj do temnejších vôd a zo svojho rukáva tak vytiahol príbeh chlapca, ktorý trávi prázdniny u strýka. Pekne opísaný príbeh na vidieckom dvore, s domácimi zvieratami a psom sa točí okolo kanála, ktorý sa zjavuje len na pravé poludnie. Autor opisuje nepríjemné pocity chlapca, pri zdanlivo nevinných hrách, neskoršie zlé sny a záhadu okolo hlasov spod betónových skruží. Potešili hlavne kvetnaté opisy prostredia a chlapcových myšlienok. Hororovosť – 40% Radoslav Kozák – Zámotok Vlajková loď celej antológie. Autor a zároveň editor sa s tým nebabral a prichystal nám príbeh plný napätia, temnoty a bolesti. A to hneď od prvých strán, ktoré čitateľa šokujú a vtiahnu do deja. Surový horor zaujme nielen mysterióznou atmosférou, ale aj nepríjemne realistickými opismi, ktoré vzbudzujú prirodzený živočíšny strach a nepohodlie. Veľmi podarený kus, dokonca s dávkou kozmického hororu. Hororovosť – 100% Lucia Piknová Droppová – Valpurgina noc Vzhľadom na obsah tejto antológie veľmi nevšedný kúsok. Miestami až detsky rozprávkový príbeh o čarodejníctve a historickej legende, ktorú má spečatiť nikdy neuskutočnená svadba, nás zavedie na Hričovský hrad, kde sa dejú zvláštne veci. Poviedka mieša štýly a obrazy už spomínaných detských rozprávok, young adult literatúry s inšpiráciou v seriálovej Sabrine a slovenskej ľudovej slovesnosti. Hororovosť – 10% Patrik Slanina – Papierový kamarát Poriadny psychologický horor. Zničené detstvo, šikana, týranie a zmarené sny o živote. Autor vykreslil pútavý a depresívny príbeh hlavného hrdinu, ktorý stojí zoči-voči svojim vnútorným démonom. Skvelá ukážka toho, ako dokáže myseľ presvedčiť oči o vlastnom alternatívnom svete. Aj keď záver nebol ktovieako prekvapivý, milovníkov temnoty náramne poteší. Hororovosť – 80% Roman Kulich – Tajomstvo Príbeh z prostredia vykrádačských gangstrov, ktorí narazili na nesprávnu obeť. V poviedke sa dočítame, akú moc majú magické predmety a čo všetko dokáže nenávisť. Dejovo dielo smeruje viac k temnej detektívke, ktorá nazerá hlboko do vnútorného života postáv. Hororovosť – 40% Katarína Soyka – Važan Vcelku bizarné dielo, ktoré využíva smrť na účely vzbudenia pocitu nechutnosti, roztržitosti, ale aj groteskného vtipu. Poviedka sa točí okolo mŕtvoly a mýtickej bytosti Važana, ktorý si ako vodník berie svoje obete do majestátneho toku Váhu. Autorka sa pohráva s osudom postáv, ich životnými chybami, za ktoré sa platí, a hororovou dopravou pod hradom Strečno. Hororovosť – 40% Marek Vaňous – Pani Varényiová Psychologicky ladený príbeh, ktorý zachytáva stretnutie priateľov z detstva po dlhých rokoch. Psychicky labilného hrdinu pri spomienkach máta postava tajomnej pani, ktorá v ňom vzbudzuje panické stavy. V poviedke ostane veľa nevysvetleného, čo môže čitateľovi imponovať, ale aj nemusí. Hororovosť – 40% Summa Summarum Krvavé Považie sa rovnako ako Váh tiahne z temných údolí ponad vysoké kopce, preteká cez nádherné meandre a rozlieva sa na úrodných nížinách, plných slnečného svitu a života. Kvalita poviedok kolíše ako vlny Váhu vo vetre, no každá jedna má čo ponúknuť. Nájdeme tu aj diela, ktoré ako horor neohúria, ale zato sa vám v tme pred spaním budú zjavovať zvláštne veci. Moju pochvalu si určite zaslúži pätica autorov, ktorých diela vo mne zanechali najviac pozitívnej temnoty, strachu alebo autentického smútku – Zuzana LaKiRi Droppová, Ivan Kučera, Lukáš Polák, Radoslav Kozák a Patrik Slanina (zoradení v poradí, ako sú uvedení v knihe). Ak radi pokúšate váš srdcovocievny systém, smelo
Mutácia z planéty Zem má väčší potenciál
Katka Soyka je skúsená autorka, ktorá sa nebojí napísať ani sci-fi príbeh. Tento žáner mám veľmi rada, ale väčšinou sa ku mne dostávajú knihy, ktoré napísali muži. Preto som bola zvedavá, ako Katka k tomuto žánri pristúpi, ale aj na jej spisovateľský štýl, pretože to bola prvá kniha od nej, ktorú som zobrala do ruky. Mutácia z planéty Zem je na pohľad útla knižočka netypického rozmeru – 110×170 mm. Pre predstavu, je len o trochu väčšia a hrubšia ako vysokoškolský index (premýšľam, či sa indexy vlastne ešte používajú…). No jednoducho je vhodná na prenášanie v hocijakej taške a na čítanie napríklad v MHD. Kniha však skrýva prekvapivo hutný príbeh na stotridsiatich piatich stranách. Chila vyrástla vo vesmíre. Pochádza z druhej generácie Pozemšťanov, ktorí nikdy neboli na Zemi a našu planétu poznajú len z archívnych dokumentov. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa totiž z hlbín vesmíru objavili Turgovia, humanoidi s modrou pokožkou, ktorí si ľudstvo podmanili vďaka špeciálnej droge na báze DNA, ktorá pripraví človeka o vnímanie a schopnosť uvažovať a stane sa z neho len prázdna schránka, ktorú je možné vycvičiť na to, aby aspoň jedla a spala na rovnakom mieste. Chila je zásobovačka – pre kolónie ľudí rozstrúsených vo vesmíre prepadáva turgské lode a kradne zásoby a lieky. Pri jednej takej akcii turgskou loďou otrasie výbuch a Chila núdzovo pristane s turgským dôstojníkom Tasychom na najbližšej planéte. Budú musieť spolupracovať, aby prežili a aby Chila neskončila v pozemskom ústave závislá na droge a bez slobodnej vôle ako posledné zvyšky ľudskej populácie. Mutácia z planéty Zem je pekný príklad toho, že netreba zbytočne obkecávať a podrobne opisovať. Autorka čitateľa vrhne priamo do akcie a do rozhodujúceho momentu v Chilinom živote. Potom je to už len parádna nadupaná jazda. Po niekoľkých stranách, keď hlavná dvojica pristála na nehostinnej planéte, som sa chvíľočku (ale vážne len chvíľočku) obávala, že Katka z toho spraví typickú hate-to-love romancu, len s vesmírnymi kulisami. Našťastie sa tomu veľkým oblúkom vyhla. Postavy nemajú čas hlúpo po sebe štekať či si, nedajbože, robiť naschvály. Potreba prežiť v akom-takom celku je na prvom mieste. Okolnosti ich postupne nútia prehodnocovať svoje postoje a všetko, čomu dovtedy vzhľadom na rôzne propagandy verili a čo sa snažili potlačiť sami pred sebou. Chválim pekne rozpracované postavy prechádzajúce postupným vývojom. Je vidno, že autorka je skúsená a v knihe sa vyhla mnohým klišé v oblasti psychologizácie postáv. Okrem Chily sa v knihe na chvíľu mihne ešte jedna ženská postava. Väčšinou sledujeme dej z Tasychovho pohľadu, alebo na scénu nabehne skupina rebelantov. Všetci pôsobia naozaj mužsky a aj sa tak správajú. Veľakrát som sa aj u bestsellerových autoriek stretla s technickými chybami pri mužských hrdinoch – kedy z nich vytvorili zmýšľaním ženy, len napchané do mužského tela. Tu to nehrozilo. Tasycho bol pekne vybalancovaný, jeho správanie bolo príjemne mužské – žiadny prehnaný testosterón a toxická maskulinita. Jednoducho normálny chlap (hoci trochu modrý). Aj ostatné postavy boli vzhľadom na okolnosti deja vytvorené veľmi dobre. Príbeh plynie plynule, nebolo tam žiadne hluché miesto. Perfektná efektivita vzhľadom na rozsah. Postupne nám autorka poodhaľuje trochu viac o rozložení síl vo vesmíre, dostaneme aj stručný náhľad do histórie, ale všetko je nadávkované akurát a dokonca mnohé zaujímavé otázky zostávajú otvorené. Viem si predstaviť plnohodnotný román z tohto prostredia; všetko je nachystané, stačí len vsadiť príbeh. Veľkým plusom, vďaka ktorému sa mi kniha dvakrát veľmi dobre čítala (ano, dala som si aj re-reading pred napísaním recenzie), bola absencia dnes tak obľúbeného zveličovania, pátosu a drama scén. Máme tu samých dospelých hrdinov, ktorí si uvedomujú, že ide o veľa a nemôžu strácať čas s hovadinami. Kniha mi v tomto neskutočne sadla a hlavne druhýkrát som si ju doslova labužnícky vychutnala. Nuž, na YA/NA som už asi pristará… Chýba mi viac kníh z fantasy/sci-fi s normálnymi dospelými postavami, takže som rada, že Mutácia zaplní aspoň trochu medzeru v mojej knižnici. Centrálnou témou knihy je súboj dvoch humanoidných rás, z ktorých jedna má očividne výrazne navrch. Autorka sa vyhla čierno-bielemu videniu vesmíru. Na začiatku sa možno zdá, že Turgov treba bezpodmienečne nenávidieť, lenže časom čitateľ zisťuje, že sú rovnako ako my väčšinou len obeťami dlhodobej propagandy. Vďaka Tasychovi dostávame náznak toho, že turgská spoločnosť má svoje problémy a pestrú minulosť; trpí kolektívnymi negatívnymi pocitmi, ktoré vedú k ich potrebe podmaniť si ľudstvo. A čitateľ sa pýta: konalo by ľudstvo na ich mieste inak? Pochybujem; s najväčšou pravdepodobnosťou by sme konali presne tak isto. Na konci knihy je teda úplne jedno, či je postava Pozemšťan, alebo Turga. Ide len o to, ako sa rozhodne konať. Priznám sa, že som pri čítaní nepremýšľala nad detailami. Hard scifisti možno budú pindať, že technológie Turgov nie sú výrazne odlišné ako naše ľudské. Turgovia žijú a konajú rovnako ako my, trávia čas rovnako, majú podobné oblečenie, systém hierarchie a manažmentu… Nedozvieme sa, aký pohon Turgovia vyvinuli na cestovanie vesmírom, ani aké materiály a postupy používajú, aby bol ich dlhodobý pobyt vo vesmíre bezpečný pre život. Dalo by sa diskutovať o tom, ako by mohli vyzerať technológie takmer identickej humanoidnej rasy vyvíjané ďaleko od nás, ale veď pre príbeh to ani nie je podstatné. Možno to autorka schválne takto napísala, aby zdôraznila podobnosť oboch rás? Osobne mi to neprekážalo. Katka Soyka na menej ako stoštyridsiatich stranách rozvinula pútavý príbeh, v ktorom nechýba ani jemná romantika. Po prvom prečítaní som si vravela, že by som tej romantiky prijala aj trochu viac, ale po druhom čítaní som si povedala, že je to takto vlastne dobre a dáva to zmysel. Mutácia z planéty Zem ma veľmi bavila a fungovala by ako skvelé intro k rozsiahlejšiemu príbehu. Tak ktovie, možno sa ešte dočkáme príbehu z tohto prostredia. Rozhodne by som po ňom siahla medzi prvými. Prečítať si môžete aj ďalšiu recenziu na túto knihu od Lord of Books.
Poďme sa spoločne vydať na cesty hrdinov!
Humorná fantasy o sile priateľstva, viery a odhodlania a o presvedčení, že osud je vlastne iba výsledkom prílišnej kreativity bohov! O čom môže byť príbeh, ktorého hlavný hrdina umrel skôr, ako sa vôbec začal? Baltar sa vďaka ľsti vracia z podsvetia, odhodlaný vziať svoj život do vlastných rúk. Vlastne iba jednej, pretože tá druhá mu ostala nehmotná. Čo je to za bojovníka, ktorý nemôže používať jednu ruku? Aby sa Baltar opäť stal celým človekom, musí sa vydať v ústrety výzvam, aké si dovtedy nedokázal ani predstaviť, ale predovšetkým musí niesť následky za svoje činy. Pretože oklamať démona asi nebol najlepší nápad. Po tŕnistej ceste našťastie odvážny bojovník nekráča sám. Zvládne sa tvárou v tvár fantastickým tvorom, hordám nepriateľských armád či miske s kláštornou obilnou kašou zachovať vždy správne a zlomiť tak démonovu kliatbu? Zistí jeho verný spoločník Kail, ako to v skutočnosti bolo s Veľkým hlodavcom, a dokáže Tarja získať trón Klaaspenu pre právoplatného dediča? Začítajte sa, určite nájdete svoje odpovede. Kniha už na začiatku sľubovala humorné fantasy a ako mám vo zvyku, začala som sa na knihu tešiť ešte viac. Napísať niečo, čo by človeka rozosmialo, skutočne rozosmialo, je podľa môjho názoru ťažké. Neprešvihnúť hranicu, kedy by sa dielo mohlo zdať ako tlačenie na pílu. To, či sa dielo v mojich očiach skutočne stalo humorným, sa samozrejme dozvieme v recenzii. (Recenzia môže obsahovať dôležité udalosti z deja!) Dej Hlavným hrdinom knihy je Baltar, so zaujímavou minulosťou a so vzácnou krvou kolujúcou v žilách. Vyviaznutie smrti mu zobralo ruku a v podobe prekliatia ju premenilo len na prízrak. Do jeho života sa dostane mních Kail a nebojácna lukostrelkyňa Tarja. Spoločne sa vydajú na dobrodružstvá hrdinov, pri ktorých sa začne budovať ich priateľstvo, láska a nové pohľady na svet. V knihe sa nenachádza ani jedno hluché miesto. Ba naopak. Kniha je tak povediac nabitá napätím, dobrodružstvami, mágiou a rôznymi netvormi. Bolo pre mňa zaujímavé stretnúť sa napríklad s baziliškom alebo s vlkodlakmi. Kniha bola písaná pútavo. Vďaka zaujímavému štýlu autorky sa mi kniha čítala rýchlo a strany s ľahkosťou odsýpali. Bola som prekvapená, koľko akcie vedela dať autorka do knihy. To bolo pre mňa obrovské plus. Ale nebolo to len o tej akcii. Páčilo sa mi, ako sa postavy postupne otvárali, vysporiadúvali sa s okolitým svetom a okolnosťami a v niektorých momentoch sa menili. Čo sa týka humornej stránky knihy, bola z môjho pohľadu mierená hlavne na postavy. Na ich rozhovory, charakteristické znaky alebo myšlienkové pochody. Vytváralo to príjemnú atmosféru a kniha nespadala do kategórie, kedy by humor bol len silenou formou. Autorke sa mnohokrát podarilo mi pri čítaní navodiť úsmev na tvári. Postavy Vykreslenie postáv bolo pre mňa na knihe najzaujímavejšie. Mních Kail si ma získal od prvého momentu a vedela som, že to bude postava, ktorej sa ústa nezatvoria. Nesklamal ma. Jeho presvedčenie a viera vo Všemohúceho Hlodavca ma mnohokrát vedela pobaviť. Jeho nevedomosť o živote mimo kláštora bola vykreslená milým spôsobom a zabavila som sa v okamihoch ako napríklad ochutnanie alkoholu. Pri Baltarovi som nepochybovala, že mi vojde pod kožu. Postavy, ktoré mnohokrát odpovedajú ironicky, ktoré sú väčšinu času namosúrené alebo s takzvaným ľadovým srdcom, sú mi veľmi blízke. Nedá sa hovoriť, že by bol zápornou postavou. To rozhodne nie! Veď kvôli kliatbe dokázal urobiť mnoho dobrých skutkov. Ale určite to nie je postava, ktorá by si hľadala priateľov niekde pri pive alebo pri hre s kartami. Romantická linka zasadená do deja bola vykreslená zaujímavým, jednoduchým a prirodzeným spôsobom. Páčilo sa mi, že postavy si nepadli do náručia pri prvej záchrane, nepozreli sa do tmavých očí a nezamilovali sa do poslednej bunky svojho tela. Nebola tam láska od prvého momentu až za hrob, žiadne nezmyselné sľuby manželstva. Všetko to prebiehalo pomalým tempom. A to beriem ako veľké plus. Mám pocit, že v tomto sú pre mňa knihy z Vydavateľstva Hydra ako stvorené. Ich romantické linky zasadené do príbehov sú môjmu srdcu aj oku sympatické a doposiaľ som sa nestretla pri čítaní s nejakou zlou skúsenosťou. Ale nič sa nezmenilo, nie som romantický typ! Musím povedať, že vzťah medzi Kailom a Baltarom sa mi páčil viac ako romantická linka! Neviem si pomôcť. Stále ma vie baviť kombinácia dvoch postáv, ktoré u mňa hrajú na istotu. Na prvý pohľad dve rozdielne osobnosti, ktoré by sa nikdy za normálnych okolností nestretli, sa vydávajú na spoločné dobrodružstvo. Páčilo sa mi vidieť správanie Baltara ku Kailovi. Aj keď nechcel, aj tak sa medzi nimi vytvorilo puto ozajstného spojenia. Ich rozhovory mi prišli na knihe najkomickejšie a zároveň aj najlepšie. Je len škoda, že knihu som dočítala a nemám možnosť vidieť viac z ich životov. Môžem len dúfať, že jedného dňa sa niečo skomplikuje a možno sa ich životy opätovne stretnú v novom dobrodružstve! Pár slov na záver: Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť prečítať si túto knihu vo forme spolupráce. Kniha vo mne zanecháva milé myšlienky a rozhodne sa mi páčila. Na blogu nájdete recenziu aj od Bašky, ktorú si môžete prečítať tu!
Z krajiny tieňov
Zbierka Z krajiny tieňov predstavuje súbor znepokojivých atmosférických príbehov. Uvedie nás do nich mladá žena, ktorá návštevou ranného parku a nálezom starej knižky spustí sled zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Tie nás vtiahnu do podivných a tajomných svetov, vznikajúca mozaika nás postupne dovedie k desivému poznaniu…Hrôzostrašné príbehy provokujú svojou bizarnosťou a ohurujú imagináciou. Neraz sa obratne pohrávajú s fantastickými žánrami a ich hranice sa nápadito prepletajú. No svoju podstatu nezaprú. Spĺňajú všetky atribúty nefalšovanej hororovej zábavy. Sú desivé, mrazivé a autentické. Na začiatok svojej recenzie by som chcela upriamiť pozornosť na spracovanie obálky. Samotná obálka má svoju atmosféru a pri čítaní poviedok si človek uvedomí, že to nie je len taká obyčajná fotografia. Musím taktiež povedať, že ilustrácie, ktoré boli vytvorené ku každej poviedke, ma vedeli navnadiť na príbeh. Ilustrácie sú v tmavých odtieňoch s pridanou červenou farbou, čo okamžite upútalo môj pohľad a pohladilo po duši. Kniha je tvorená desiatimi poviedkami, ktoré v sebe ukrývajú temnotu a prekypujú napätím. Začiatok je tvorený úvodom v ktorom sa stretávame s dvoma hlavnými postavami a ich spoločným osudom, ktorý bol vytvorený zaujímavými okolnosťami. Už pri čítaní úvodnej scény sa mi naskytol pohľad na štýl autorky. Sľubovalo mi to zaujímavý zážitok z čítania. Ale, ako to v zbierkach väčšinou býva, aj v tejto som si našla poviedky, ktoré sa mi páčili viac a ktoré sa mi páčili menej. Pozornosť by som chcela najskôr upriamiť na poviedky, ktoré sa mi páčili. Hladné jazero Hladné jazero je prvou poviedkou. Milujem prevedenie morskej panny a iných morských príšer trocha iným spôsobom, ako to poznáme. A keďže táto poviedka mi ponúkla pohľad na morskú pannu, tajuplné jazero a boj o vlastný život, zaradila sa určite medzi moje najobľúbenejšie. Nevedela by som vybrať presne jednu, na ktorú by som ukázala prstom a povedala, že áno! Je to táto. Z toho dôvodu som sa rozhodla vyjadriť sa ku každej samostatne. Poviedka bola nabitá akciou v podobe boja o život, boja proti morským príšerám a ich rodiacim sa potomkom. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa v poviedke nachádzalo ešte viac krvi a bolo to drastickejšie. Ale aj napriek tomu sa mi poviedka naozaj páčila. Pre mňa osobne to bola dobrá voľba pre začiatok. Dievča číslo jedna Jedna z poviedok, ktorá ma do posledného momentu nechávala v napätí. Musí sa uznať, že Naďa vie vytvoriť atmosféru a v tejto poviedke to je naozaj cítiť. Mám rada príbehy a poviedky, kde si človek celý čas myslí, že na niečo prišiel, no autor mu na konci zoberie vietor z plachiet. Páčili sa mi aj tie brutálnejšie časti v poviedke. Hlavy naložené vo fľašiach vytvárali zaujímavú atmosféru. Rovnako aj ako strach o vlastný život. Kufor Jedna z najlepších poviedok v celej knihe. Prítomnosť záhadného cestujúceho s obrovským kufrom vás dostane od úplného začiatku. Mladý muž otvára kufor, v ktorom určite nenájde nejaké staré oblečenie alebo balík peňazí. Poviedka bola od začiatku naladená dobrým tempom. Nenašla som tam ani jedno hluché miesto. Atmosféra sa držala po celý čas a napätie sa dalo krájať. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa z poviedky stal komplexne rozsiahlejšie dielo a ja by som mala možnosť nahliadnuť do prostredia o čosi detailnejšie. Jedným slovom, geniálne! Požierač Už od názvu poviedky som si sľubovala veľa! Chcela som temnotu. Chcela som napätú atmosféru. A dostala som presne to, čo som chcela. Bola som spokojná už od prvej vety. Postavy boli vykreslené zaujímavým spôsobom a príbeh celej poviedky bol veľmi pútavý. Koniec ma prekvapil. A to rovno dvakrát! Musím podotknúť, že sa jednalo o skutočne zaujímavú, pútavú poviedku. Ale ako som už na začiatku recenzie písala, našli sa poviedky, ktoré boli pre mňa oproti tým ostatným slabšie. Mohla by som tam zaradiť poviedku Netvor, Zberateľ úsmevov, Matka. Nemôžem povedať, že boli napísané zle. Napríklad poviedka Netvor v sebe niesla dobrú myšlienku. Ale prevedenie poviedky mi oproti tým ostatným nesadlo a niečo mi tam chýbalo. Rovnako to bolo aj pri poviedke Zberateľ úsmevov alebo Matka. Aj napriek tomu, že poviedky by sa u mňa nachádzali na posledných miestach v rebríčku poviedok v tejto knihe, kniha sa mi sama o sebe čítala veľmi dobre. Pár slov na záver Chcela by som sa poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť si prečítať knihu. Taktiež by som chcela poďakovať Naďke za to, že mi knihu podpísala.
Časonauti
Časonauti, tajomní a neohrození cestovatelia v čase. Existujú mimo bežného času a priestoru, čím tak trochu popierajú jeho základné pravidlá a z pohľadu vesmíru sú možno nepochopiteľnou anomáliou. Ich poslanie je však dôležité. Strážia nemennosť základného časového prúdu a konzistentnosť časovej línie. Krehká kauzalita časových väzieb sa môže narušiť veľmi ľahko, a to by mohlo mať na ďalekú budúcnosť nedozerné následky.V našej minulosti sa nachádza pár pozoruhodných, neraz nevyjasnených záhad a historických udalostí, ktorým sa časonauti rozhodli pozrieť na zúbok. Pri riskantných cestách časom skúmajú, či neboli nejako ovplyvnené a či nebola narušená autenticita pôvodného časového prúdu. To nemusí byť jednoduché, pretože sa neraz dostanú do osudovej dilemy: očistiť časový tok od umelých zásahov aj za cenu rizika, že sa drasticky zmení budúcnosť, alebo do toho záhadného ladenia nezasahovať, pretože je celkom možne, že bez neho by ľudstvo dávno neexistovalo.Lenže aj časonauti sú len ľudia a môžu sa mýliť. Kniha je tvorená desiatimi poviedkami, ktoré sú obohatené krásnymi ilustráciami od Jakuba Šimjaka. Musím pochváliť jeho prácu na každej ilustrácii a taktiež aj na prevedení obálky. Na dvoch poviedkach sa k spolupráci podujala aj autorka Naďa Vojteková. Musím sa priznať, že na začiatku knihy som mala menšie obavy. Sci-fi ako žáner si ku mne stále hľadá cestu a ja mu utekám tak ďaleko, ako sa len dá. Bude to zjavne dlhotrvajúci boj, pri ktorom sa ani jedna strana nebude chcieť vzdať. Ale v momente, kedy som zobrala túto knihu do rúk, nevedela som sa odtrhnúť. Aj napriek tomu, že dej knihy bol tvorený poviedkami, dokázali na seba nadväzovať. Možno nie úplne harmonicky a ľahko, ale nič mi nebránilo v čítaní pokračovať. Ba naopak. Poviedky som brala ako ucelené časti. Každú poviedku som si vedela vychutnať. Mala určité napätie, ktoré ma nútilo prevracať jednu stránku za druhou a hltať slovíčka. Niekedy som si priala, aby som vedela čítať rýchlejšie, inokedy pomalšie, aby som sa s knihou nemusela rozlúčiť. Prišlo aj na momenty, kedy som chcela vstúpiť do knihy, prežívať tie dobrodružstvá s nimi. Vyskúšať si skafander a skákať z jednej časovej línie do druhej. Povedzme si pravdu, kto si aspoň raz za život neprial skákať v čase? Pozrieť sa do minulosti na rôzne krásne miesta. Alebo prostredníctvom skoku do minulosti zažiť nejaké zaujímavé udalosti. Štýl písania mi prišiel sympatický. Bolo jednoduché sa do textu začítať. Bolo cítiť, že autor sa v žánri pohybuje ako ryba vo vode. Páčili sa mi technologické prvky, ktoré knihe nemohli chýbať. Rovnako aj výber časových udalostí, čo predstavovalo skoky časonautov. Hneď prvá poviedka, ktorá otvárala príbeh Časonautov, sa u mňa zaradila medzi najobľúbenejšie. V poviedke sa prvýkrát stretávame s hlavným hrdinom príbehu, ktorého meno nám nie je doposiaľ známe, pri nemilej udalosti. Hirošima zmenila životy mnohých ľudí, ale taktiež zasiahla aj časonautov. Neznámy sa prvýkrát stretáva s kadetkou Ayumi. Ich spoločné dobrodružstvá sa mohli začať! V prvom rade chcem povedať, že vykreslenie postáv sa mi veľmi páčilo. Hlavná mužská postava (naozaj mi vadí, že nepoznám jeho meno!) mi bola od začiatku sympatická. Vykreslenie priateľstva a následne romantickej linky medzi ním a Ayumi mi prišlo jednoduché a plynulé. V tomto prípade mi romantika neprekážala (keďže pri niektorých iných knihách jej plytké vyobrazenie nedokážem predýchavať). Ich vzťah sa budoval postupne, v mojich očiach sa medzi nimi nachádzala správna dynamika a nič nebolo uponáhľané. V knihe máme možnosť nahliadnuť do života aj iných časonautov. Spoznať ich ale nebolo pre mňa dostačujúce a pevne verím, že príde ešte ich čas a budem mať možnosť prežívať s nimi jedno dobrodružstvo za druhým. Ako sa stránky v knihe míňali, uvedomovala som si, že sa nechcem dostať z vytvoreného sveta von. Najradšej by som si knihu opäť zobrala do ruky a vnorila sa do kože časonautov. Musím podotknúť, že som počas čítania tejto knihy našla aj jedno negatívum. Bola by som rada, ak by kniha bola rozsiahlejšia a ja som mala možnosť nachádzať sa v životoch časonautov o trocha dlhšie. Taktiež moje srdce prahne po ďalších časonautoch, ich skokoch, dejových líniách, zážitkoch. Potrebujem vedieť o nich viac, chcem sa k nim priblížiť. A z toho dôvodu dúfam, že časonauti ešte dostanú hlavné slovo! Určite si pozrite aj viac vecí: Recenzia na Časonautov od Bašky Recenzia na Časonautov od jemiplano Rozhovor s autorom, ktorého vyspovedala Baška Rozhovor s Radom Kozákom, kde autora Rado vypitval v podcaste Pitevňa.
Cesty hrdinov spájajú humor s hrdinskou fantasy
Akú knihu je najťažšie napísať? Čo sa týka deja a využívaných prvkov, považujem za najnáročnejší žáner science-fiction. A pokiaľ ide o typ rozprávača, tak jednoznačne humorné príbehy. Rozplakať niekoho zobrazením tragického osudu je neporovnateľne ľahšie, ako rozosmiať. A aj to je dôvod, prečo je vtipných kníh vo všeobecnosti tak málo. Ivanka Molnárová Dubcová sa pustila do veľmi ťažkej úlohy – priniesť milovníkom príbehov zábavné hrdinské fantasy. Jej kniha Cesty hrdinov nedávno vyšla vo vydavateľstve Hydra a ja sa v tejto recenzii pozriem bližšie na to, čo sa Ivanke v príbehu podarilo, prípadne nepodarilo dosiahnuť. Hlavný hrdina Baltar sa vďaka spletitým chodníčkom lásky dostane až do samotného podsvetia, z ktorého unikne len vďaka ľsti. Vysileného ho nájde v záhrade kláštora bobritov mladý mních Kail, ktorý sa rozhodne pridať sa k Baltarovi na výpravu. Zatiaľ čo sa Baltar bude snažiť nájsť spôsob, ako zhmotniť svoju pravú ruku, Kail chce pátrať po pravde o Veľkom Bobrovi. Na ceste plnej dobrodružstva sa k nim pridá záhadná Tarja, ktorú prenasledujú muži z jej domoviny. Trojica bude musieť čeliť najrôznejším prekážkam počnúc baziliškom a armádou mŕtvych končiac. Keďže kniha Cesty hrdinov je prezentovaná ako humorné dielo, od začiatku som k nej pristupovala bez akýchkoľvek očakávaní. Humorná kniha vás totiž môže buď milo prekvapiť, alebo častejšie úplne sklamať. Ivanka má ľahký, čitateľný štýl, ktorý plynie pekne dynamicky a vďaka tomu sa mi kniha výborne čítala. Podarilo sa jej udržať humor v tých správnych medziach, kedy vyvolá úsmev a nie je to bláznivá paródia a là Hollywood. Najviac sa tento prvok prejavuje v opisoch – autorka necháva krásne vyznieť svoj sarkazmus, zároveň je však stále láskavý a nie prehnane tvrdý. Vďaka tomuto sviežemu rozprávaniu je kniha vhodná naozaj pre všetky vekové kategórie. Na svoje si prídu mladí čitatelia, ktorí sa s fantastikou práve zoznamujú, ale pobaví aj dôchodcu. Postavy v knihe sú pestré a vzhľadom na humor a jednotlivé udalosti zostávajú uveriteľné. Nájdeme tu rôzne archetypy – zamračeného hrdinu, ktorý sa oháňa magickým mečom, naivného mladého mnícha, krásnu a chytrú hrdinku, démona z podsvetia, bohov a priadky osudu… Mnohé prechádzajú vývojom, ich názory a náhľady sa vplyvom prežitých udalostí menia. Postavy nie sú statické; majú svoje silné aj slabé stránky, vďaka čomu zostávajú ľudské. V ich správaní vidíme absurditu života. Či už je to mŕva kráľovná matka, babi bojovníčka alebo nájazdníci, ktorí vlastne ani nechcú byť nájazdníkmi – kniha jemne poukazuje na to, aké veľké môžu byť dôsledky našich rozhodnutí a ako nás ovplyvňujú zaužívané spoločenské stereotypy. V príbehu nájdeme aj romantiku – a musím povedať, že ma spôsob, akým ju Ivanka spracovala, potešil. V poslednej dobe sa ku mne od ženských autoriek (zahraničných) dostávalo iba samé literárne porno, zamaskované akože fantasy prostredím. Autorky vytvoria zaujímavé prostredie a hrdinov, a potom to celé zmietnu zo stola, pretože od istej strany ide už len o to, kde a ako si to hlavní hrdinovia rozdajú. V Cestách hrdinov je romantika dôstojná, pekná a jemná. Dobre, mne ako žene by sa páčilo o nejakú tú scénu-dve viac, ale po tých nevydarených NY Times „bestselleroch“ sa mi toto čítalo veľmi príjemne. Aj tu medzi ústrednou dvojicou dôjde k nedorozumeniu, ale nie je to ťahané do extrému – nikto sa vyslovene nehádže o zem, nerobí scény, naschvály ani sa kvôli tomu nerúcajú svety. Romantika má konečne pridanú hodnotu. Knihu by som charakterizovala ako klasické hrdinské fantasy – áno, čakala som, že to dopadne dobre a nejakým spôsobom sa dopracujem k šťastnému koncu, ale cesta, akou sa tam hrdinovia uberajú, bola vďaka sarkazmu a humorným prvkom už menej predvídateľná. Ivanka jednotlivé scény pospájala veľmi dobre a darilo sa jej udržiavať ma v čitateľskom napätí. Vyzdvihnúť musím ďalšie plus – chválim vtipnú obálku aj pekné ilustrácie Jiřího Dvorského, pri ktorých ma mrzí iba to, že ich nebolo viac. Pokiaľ ide o negatíva, nespomínam si, že by mi niečo vyslovene prekážalo (možno pár chýbajúcich čiarok). Aby som to uzavrela, pre mňa sú Cesty hrdinov vydareným príbehom, ktorý ma pobavil. Rozhodne ho ponúknem na čítanie aj mojim deťom, keď už budú v tom správnom veku.
Šťastlivec a jeho cesta vesmírom
Humorný príbeh jedného únosu mimozemšťanmi, ktorý sa napokon ukáže byť reťazou viac či menej šťastných náhod. V snahe ujsť prenasledovateľom je hrdina vláčený vesmírom UI, ktorý až príliš často plače, že nemá čo na seba, najme si bodyguarda, ktorý nechce zabíjať, a zvedie ho krásna mimozemšťanka, ktorá sa nesmie zaľúbiť. Vo svete obchodu so šťastím, ktoré možno jediným dotykom ukradnúť či darovať, je šťastie nad zlato a niekedy aj nad zdravý rozum. Z nevedomého pozemšťana sa postupne stáva vynaliezavý chytrák, čo z každej zložitej situácie vyviazne nielen vďaka svojmu šťastiu, ale najmä vďaka priateľom, ktorých si získal. Kniha Šťastlivec vyhrala prvé miest O poklad moravského sklepa 2011. Už v anotácii je sľubované humorné dielo a ja som bola zvedavá, či to bude pravda. Kniha si ma na moje počudovanie získala hneď prvou kapitolou a ja som bola presvedčená, že ma čaká nezabudnuteľný zážitok. Dej a vykreslenie prostredia Maxim Markus Alexandri je jedna z hlavných postáv, ktorú pred vlastnou svadbou unesú mimozemšťania. Pre niekoho by to bolo katastrofálne, no napokon sa to ukáže ako šťastný krok. Na mimozemskej lodi sa stretáva s UI menom Brill, s ktorým sa následne spriatelí. Do jeho života a cesty sa mu pripletie mnoho ľudí, mnoho nových tvárí rôznych rás a Maxim nachádza aj nové priateľstvá. Celý dej knihy sa odohráva vo vesmíre, kde Maxim so svojimi novými priateľmi cestujú z planéty na planétu a snažia sa zistiť informácie, ako by sa mohol dostať domov. Nemyslela som si, že sa do takej malej knihy zmestí toľko akcie. Musím povedať, že dobrodružstvo, ktorým si prechádzal Maxim na rozličných planétach, sa mi vrylo pod kožu a na konci bolo pre mňa naozaj ťažké rozlúčiť sa s týmto svetom. Ak by som sa mala zamerať na jednu planétu a na život, ktorý tam bol vykreslený, rozhodne by to bola planéta Delfax 1. Hoci pri tom štýle, kde sa takmer celý život odohráva pod hladinou vody, by som sa po pár minútach utopila. Ale určite by to boli najkrajšie minúty v živote! Vykreslenie postáv a cestovanie vesmírom sa mi páčilo. Možno scifi knihy nie sú presne to, k čomu inklinujem, ale aj napriek tomu sa mi to páčilo natoľko, že si ma svet získal od prvého okamihu. Páčilo sa mi vyobrazenie šťastia. Možno by niekto povedal, že na jedného človeka je toľko šťastia v živote až priveľa, ale tie okamihy, ktoré sa diali Maximovi, boli niekedy vykreslené ako ten najviac katastrofický scenár. A napokon každá vec dopadla najlepšie, ako len vedela. Postavy V prvom rade musím podotknúť, že hlavné postavy sa mi páčili natoľko, že by som bola ochotná za nimi vycestovať aj do vesmíru, ak by to bolo možné. Už ako bolo spomínané, prvé stretnutie Maxima bolo s UI menom Brill. Bolo pre mňa komické vidieť ich budovanie vzťahu. Jeho správanie, reagovanie na určité veci! Niekedy som mala pocit, že mu najviac záleží len na novom oblečení, ktoré by mohol dostať. Milovala som ho. Na scénu ale neskôr pribehol DeVian a moje srdce si vybralo favorita. Čo sa týka vykreslenia postáv, nenašla som tam žiadnu, ktorá by nemala hĺbku. V knihách sa mnohokrát stretávam s tým, že postavy si ku mne nenájdu cestu. Sú ploché, nezáživné, strojené a nič mi neponúknu. Ale v tejto knihe sa tak nestalo. Za krátky čas som mala možnosť vidieť budovanie silného priateľstva, spojenectva a možno to bude aj silné slovo, ale aj rodiny. Pretože jeden pre druhého vedeli obetovať život. Nimfa! Na tú by som nemohla zabudnúť. Žena, ktorá sa k Maximovi, ako inak, dostala náhodne s prihodeným šťastím. Dalo by sa hovoriť o tom, že mi niekedy liezla na nervy, ale nie tým otravným spôsobom. Čo sa týka Maxima a jeho milostného života, bola som nesmierne rada, že tie scény sa dotýkali len okrajovo a neboli v knihe popísané do úplných detailov. Mám pocit, že by z toho mohol byť len kameň úrazu. Aspoň z môjho hľadiska. Pár slov na záver Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť prečítať si túto útlu knihu, ktorá so mnou cestovala sem a tam. Je prispôsobená k tomu, aby si ju človek hodil do tašky a niekde vycestoval. Už keď som knihu dostala v rámci spolupráce, bolo mi “sľúbené” humorné dielo. A budem sa možno opakovať, ale stalo sa tak! Kniha ma vedela v mnohých momentoch rozosmiať. Knihu som len so smutným pohľadom odkladala do poličky s pocitom, že by som si chcela prečítať viac. Hoci! Ten koniec! Na ten by som úplne zabudla. Veď ja potrebujem ďalšie vysvetlenia!