V znamení nefritu je treťou časťou série Kronika strateného impéria od Majky Danihelovej a prináša neuveriteľné pokračovanie príbehu Magie a jej priateľov z Ametystového lesa. Už vďaka prológu je zrejmé, že však nezostaneme za hranicami Lesa a vydávame sa preskúmať doteraz nami neprebádané územie. Medzitým nám do očí bijú následky, za ktoré môžu rozhodnutia z predchádzajúcej časti, ako zničenie Lampáša či vražda Kráľovnej. Bolo milým prekvapením, keď nám autorka otvorila svet a konečne sme mohli nahliadnuť za oponu predsudkov a očakávaní, ktorú pred sebou mali aj samotné postavy. Nymfy, mesačníci, či likéni z odlišnými schopnosťami, sa striedali v zdanlivo dvoch nesúvisiacich dejových linkách, až kým neboli dokonale prepojené jedným veľmi stupídnym, sebeckým, ale aj romantickým rozhodnutím. Magie je pod krvavou prísahou, ktorú podpísala Čiernej princeznej a jej príbeh pokračuje na opačnej strane Zamatového pohoria v Meste hrdlorezov menom Wallfalle. Skrývajúc svoju pravú identitu sa zas raz pretvaruje a pokúša sa nájsť opálovú hviezdu. Nové prostredie a postavy vytvárajú jedinečnú atmosféru, celkom odlišnú od tej, ktorú poznáme z dvoch predošlých kníh. Či už Magie chce alebo nie, vytvára si okolo seba priateľov (a aj nepriateľov), ktorí ju sprevádzajú nebezpečným dobrodružstvom, z ktorého niet úniku. Rovnako vzniká aj prepojenie medzi ňou a jej dvojčaťom, takže sme mali možnosť spoznať aj Wicka a jeho krutú minulosť. Na druhej strane stojí Lia, Tori a Sky (fajn, a Pathos – prekvapujúco komický prvok v tejto knižke), ktorí navigujú deprimovaný ľud v umierajúcom Lese. Vznikajú spojenectvá, aj napriek nepochopeniam, či minulým potýčkam. Vidieť obe strany a oba pohľady na následky činov Magie zahralo presne na tú správnu notu a ukázalo, aké majú postavy hodnoty a predstavy o svete, a ako sa musia zmeniť, aby sa naň nedívali skrz ružové okuliare. Tretiu knihu v sérií som čítala o čosi dlhšie, aby som si ju vychutnala (a oddialila náhlu stratu sveta, do ktorého som sa zamilovala). Text sa, ako doposiaľ, čítal veľmi príjemne, autorkin štýl je v tejto sérií vyšperkovaný a zostáva verná hlasu hlavnej postavy. Tak ako kniha začína následkom zo zániku Lampáša, ktorý si z každého obyvateľa Lesa vzal kúsok z nich, koniec nám ukazuje, že následkom vraždy Laderny sa Magie tak ľahko nevyhne a budú ju sprevádzať na každom kroku. A teraz… Je to príbeh pre každého? V znamení nefritu je skvelým pokračovaním druhého dielu a stále spadá do kategórie YA (Young Adult), pre ktorých je ako stvorená. Odporúčam ju však pre každého, kto má rád beh na dlhú trať, spleti zápletiek, neprebádané svety a komplikované vzťahy medzi postavami, čiže také klasické fantasy – toť je pre všetkých, ktorí majú chuť ponoriť sa do hĺbok vesmíru, ktorý Majka Danihelová vytvorila, a ktorý nikdy z toho nášho sveta nezmizne (aspoň tomu chcem veriť, pretože by ho bola škoda). Tretí diel série Kronika strateného impéria ma necháva zúfalú ako po zničení Ametystového lampášu a mojou záchranou nebude žiaden rituál, ale štvrté pokračovanie. Stále máme veľa nezodpovedaných otázok, či už o výhre klanov, skutočnom tajomstve sily dvojčiat, turbulentného vzťahu medzi Magie a Skyom, a samozrejme, osud celého sveta. Ochrannú ruku nad nimi bude musieť držať celé vojsko Sudičiek a ja dúfam, že budeme všetci pri tom. P.S.: Maia dragaja Majka Danihelová, opäť ti ďakujem za to, že si tento svet vytvorila, pretože bez neho by bol ten náš neskonale ukrátený. Recenzie na ďalšie diely: Prvý diel: V znamení ametystu Druhý diel: V znamení rubína
Kristína Ježovičová: “Proces písania rukopisu je ohromujúci, oslobodzujúci a prináša mnoho emócií.”
Kristína Ježovičová napísala alebo sa autorsky podieľala na osemnástich knihách a patrí medzi najobľúbenejšie súčasné autorky. Vo svojich knihách často rieši vážne témy a traumy a autenticky zobrazuje životy tínedžerov a mladých žien. Prečítajte si rozhovor o písaní, knihách a prekladoch, z ktorého vyžaruje Kristínkina radosť z tvorivej práce. V knihách sa venuješ náročným a nepríjemným témam: zneužívanie, sexuálna orientácia, poruchy príjmu potravy, zanedbávanie rodinou, šikana… Prečo si sa rozhodla písať takýto typ príbehov a nie „čisté oddychovky“ pre tínedžerov, resp. starších čitateľov?Nájdu sa ľudia, ktorí práve aj moje knihy nazvú oddychovkami. Veď ja ich tak aj píšem, náročná téma spracovaná ľahšie čitateľným spôsobom. Veľmi rada píšem o rôznych kontroverzných názoroch a postojoch, neľahkých témach avšak z perspektívy vymyslených postáv. Môžem tak vyrozprávať veľa príbehov a prepašovať do nich aj kus seba. Rozhodnutie písať o náročných témach vyplynulo jednoducho, čítala som podobné knihy a chcela som také písať, a aj preto, že takých kníh zo slovenského prostredia je u nás pomenej. Dokážeš vytvoriť pestré postavy – každá rieši trochu iný typ problému. Ich psychické stavy a vnímanie sveta a seba samého vieš vykresliť krásne realisticky. Fascinuje ma napríklad Dominik z knihy Nelám mi krídla a jeho spôsob uvažovania. Ako tieto postavy vznikajú? Čo ti pomáha tak autenticky opísať ich duševné stavy?Ani neviem, ťažko sa také niečo opisuje, no snažím sa vcítiť do nejakej postavy, pozerať sa na svet jej optikou, popritom si študujem rôzne články o správaní tínedžerov, psychologické knihy a fóra aj o rôznych problémoch či psychických diagnózach, o ktorých v danom čase píšem. Tvoje knihy si našli veľa čitateľov v rôznych vekových skupinách. Ako reagujú čitatelia na takéto náročné a často tabuizované témy?Vcelku otvorene, predsa len, väčšina čitateľov má nielen otvorenú myseľ, ale aj srdce. Ich miera empatie je vysoká. Autentickosť spracovania príbehov im vyhovuje, čo ma teší. Autor má hlboký vzťah so všetkými svojimi postavami. Niektoré sú však trochu obľúbenejšie. Ktoré sú tie tvoje najmilovanejšie postavy?Medzi moje najmilovanejšie rozhodne patria Frederik z knihy Nevyslovené a Boris z Nelám mi srdce, ak by som mala vypichnúť len dve, sú to také čisté duše, chalani, ktorí sú citliví a nikomu by neskrivili ani len vlások. No je ich rozhodne oveľa viac. V podstate mám rada všetky „moje decká“ z tínedžerských kníh, aj keď ma niekedy štvú a robia rozhodnutia, s ktorými nesúhlasím. Na čom práve pracuješ? Môžeš aspoň naznačiť niečo o ďalšej knihe?Momentálne s vydavateľstvom Venupress pre čitateľov pripravujeme jedno knižné prekvapenie. Už čoskoro sa dozviete viac… Aaach… Najradšej by som všetko prezradila, lebo nemám rada takéto tajnosti, ale verím, že čakanie bude stáť za to. Písanie knihy je dlhodobý proces – od prvotného bliknutia nápadu až po vydanie knihy. Ktorú časť procesu máš najradšej a ktorú považuješ za nutné zlo?Zbožňujem písanie, všetky vnuknutia, ktoré ma dosť často prepadávajú v noci, alebo vo chvíli, keď vypnem počítač, zvykla som si a asi by som pocítila obrovskú prázdnotu, keby som prišla o svoje nečakané myšlienky v tom najnevhodnejšom čase. Samotný proces písania rukopisu je ohromujúci, oslobodzujúci a prináša mnoho emócií, ktoré ma zakaždým strhnú, aj za cenu, že nie všetko sa dostane do knihy. Nuž a potom nasledujú korektúry… Naučila som sa mať rada aj opravovanie a schvaľovanie textu po opravách, pretože práve vtedy je čas ukázať, ako viem pracovať s textom. Ako viem napríklad zabiť bolov, somov, zbaviť sa opakovancov a vyriešiť nelogickosti, dopísať scény, ktoré mi pri prvotnom písaní nenapadli a chýbali by. A aj keď som často krátko po vydaní v strese, opadne zo mňa, keď sa objavia prvé reakcie čitateľov. Pracuješ ako prekladateľka – s akými textami pracuješ? Prekladáš aj beletriu?V minulosti, ešte počas vysokej školy, som pracovala na prekladoch rôznych typov textov – od dokumentov, faktúr a zmlúv až po návody na použitie. V poslednom období som však presunula svoje zameranie na literárne preklady a venujem sa výlučne prekladaniu kníh – beletrii pre mládež a deti, no prekladala som aj dievčenský zápisník, dokonca aj únikovku. Každý preklad mi priniesol nové skúsenosti a výzvy, pričom v niektorých z nich som mala možnosť naplno využiť svoju kreatívnu stránku. Prekladanie beletrie ma napĺňa, pretože mi umožňuje spájať cit pre jazyk s umeleckým prejavom, čo je pre mňa nesmierne obohacujúce. Keďže sa aj ja venujem občas prekladom, mám pocit, že kvalita preložených textov v poslednej dobe výrazne klesla aj napriek tomu, koľko nástrojov má dnes prekladateľ k dispozícii. Ako vnímaš preklady zahraničných kníh ty?Možno je to spôsobené časovou tiesňou, ktorú prekladateľ má. Rovnako ako autor necháva odležať svoje dielo, mal by to urobiť aj prekladateľ, no deadliny niekedy tlačia a nepustia. Na druhej strane pri veľkom počte prekladov a neustálej práci s textami hrozí vyhoretie. Mnohí prekladatelia prekladajú popri inej práci. Preto je potrebné nájsť určitú rovnováhu. Dokážeš vôbec pri čítaní vypnúť svoju profesionálnu stránku? A keď už sme pri tom čítaní, ktoré knihy na teba v poslednej dobe zapôsobili?Samozrejme, že… nie. Nedokážem len tak vypnúť a nevšímať si vety, ktoré škrípu a nelogickosti. Ak vypnem, znamená to, že príbeh ma natoľko pohltil, prípadne ma zaujal štýl autora, vtedy ani neriešim prípadné nezrovnalosti.V poslednom období na mňa zapôsobil biografický román o Jane Austenovej a umení slov a napríklad kniha Frankie – vyrozprávaná z pohľadu kocúra. Vyštudovala si germanistiku na pedagogickej fakulte UK. Čím ťa oslovil tento študijný odbor?Keď som bola dieťa, na strechu paneláka nám namontovali satelit a odrazu sa mne aj mojim súrodencom otvoril nový svet, pozerali sme množstvo vtedy zaujímavých seriálov v nemčine, hoci sme jej spočiatku nerozumeli. Neskôr sme sa začali nemčinu učiť a vynikali sme v nej. Myslím, že som si zvolila jednoduchšiu cestu, s nemčinou, ktorá ma bavila som išla, takpovediac, na istotu, keďže som rok predtým nezvládla štúdium environmentalistiky a v prvom ročníku som zišla z kratšej cesty. Vydala si jedenásť kníh, ďalšie údajne máš pripravené. Ako sa to dá popri deťoch, rodine a práci dosiahnuť? Čo by si odporučila začínajúcim autorom v tejto oblasti?Niekedy sa čudujem, ako niekto stále túži písať, ale vymenuje milión výhovoriek, ako sa k tomu nevie dostať. Chápem to, podobne som na tom bola počas strednej. Myslím si, že s písaním je to ako s cvičením, kto ho naozaj miluje, napĺňa ho a nevie bez neho žiť, si naň čas nájde, aj napriek vyťaženiu. Všetko je vec priorít a všetko má svoj čas. Aj keď nehovorím, že je vždy ľahké a psychicky a fyzicky zdravé zvládať rodinu, domácnosť, iné práce a ešte aj byť posadnutá písaním. No keď sa chce príbeh dostať z hlavy na papier, nič ho nezastaví. Inšpirácia neprichádza vždy, keď ju voláme, ale keď príde, stojí za to sa jej naplno venovať. Je pravda, že zo začiatku
V znamení rubína: Krvavý návrat do Ametystového lesa
Druhá časť série Kronika strateného impéria od Majky Danihelovej priniesla všetko, v čo som dúfala, a čo som pahltne chcela už v prvej časti. Maggie sa preberá zo svojej smrti, ktorá bola kľúčom k otvoreniu Therosovej brány a vypusteniu Obsidiánového prúdu. Už ďalej nemusí skrývať svoju identitu a nezvyčajný výzor, i keď je stále vyvrheľom v očiach zvyšku Ametysového lesa a votrelcom v očiach kráľovnej. Štýl písania autorky sa oproti prvému dielu v sérii viditeľne zlepšil a dospel, pričom zostal verný hlasu hlavnej hrdinky, ktorý sme stihli obľúbiť. Okrem toho sme ako darček dostali Liine kapitoly poskytujúce kľúčové informácie, a taktiež zábery z Planéty očami bratranca Carsona, opisujúce odvrátenú stranu…vesmíru? Opäť veľmi príjemné a rýchle čítanie, od ktorého som sa nedokázala odtrhnúť. Vďaka nejasnému pôvodu, nebezpečenstvu zo strany víl a voktariánov, ale aj zvedavosti Rady a obozretnosti kráľovnej, sa s Maggie ocitáme priamo v centre pozornosti Lesa. Ako nové skutočnosti vychádzajú na povrch, zároveň sa zavŕtavame hlbšie do deja, fungovania tohto iného sveta, ale aj do prepojení s tým naším. Proroctvá z prvej knihy sa stávajú realitou, vzťahy postáv sa napínajú ako struny a zdá sa, že nikde nie je bezpečne. Maggie sa konečne dostala k detailnejším poznatkom o bytostiach aj za hranicami Lesa, o ich širšej histórií a odhalila niektoré staré tajomstvá. Priateľstvá boli rozbité, scelené a následne narušené, romantická linka (nie len hlavnej postavy) perfektná, a humor takisto nechýbal. Dej mal, podobne ako aj prvá kniha, pomerne rýchly spád, avšak trošku sme spomalili a mali čas sa rozhliadnuť po okolí. Návrat niektorých postáv pôsobil krásne sentimentálne, akoby som aj ja stretla dávneho priateľa z minulosti a bolo zaujímavé sledovať, ako spolu postavy vychádzali a komunikovali – alebo sa o to aspoň snažili. V znamení rubína sa hlbším témam venuje pozornejšie oproti predchádzajúcej časti, ich následky jasne vidíme v postavách, ktorým bolo ublížené, či ukrivdené. Každá akcia má reakciu, aj keď by sme ju chceli vziať späť. Otázka: Je to príbeh pre každého? Myslím, že druhý diel pekne dospel a aj veková hranica sa o trošičku zodvihla. Young Adult je primeraná hranica, ktorú by som osobne odporučila. Avšak, rovnako ako prvý diel, aj čitatelia tejto knižky budú rôznorodí. Výnimky stále potvrdzujú pravidlo a vítané sú aj väčšie deti (tie už-dávno-nie-násť-ročné). Na ukončenie veľmi skrotených oslavných básní poviem, že ma tento diel bavil omnoho viac a nebyť iných povinností, mala by som ho prečítaný za deň – takto som s knižkou strávila aspoň viac času. Nie som si istá, či by som vzťah Maggie-Sky zaradila do Enemies to Lovers, bolo ale skvelé dívať sa, ako sa ich vzťah menil (a som veľmi zvedavá, ako sa ešte meniť bude). Druhý diel série spravil ďalší krok k naplneniu Liinho proroctva a som veľmi zvedavá, kam nás nasledujúca knižka zavedie, aké zákutia Spoločenstva národov navštívime, a ktoré postavy nám opäť skrížia cestu. P.S.: Milá Majka, vyliečila si mi roztvorené rany, aby si ma zhodila z útesu a následne na ne nasypala soľ, a ja som si užila každú jednu chvíľku. Recenzie na ďalšie diely: Prvý diel: V znamení ametystu Tretí diel: V znamení nefritu
Ten ľavý dokazuje, že aj romantika môže mať vysokú úroveň
Romantiku vždy čítam opatrne, pretože mi veľakrát nesadne. A pritom ju mám v knihách tak rada! Ibaže množstvo autoriek zobrazuje lásku a romantiku na môj vkus príliš naivne, vytvárajúc doslova hlúpe hrdinky a malo uveriteľných hrdinov. Preto som, priznám sa, otvárala aj knihu Ten ľavý s miernymi obavami. Na sieťach má skvelé hodnotenie; osloví aj mňa? Hlavnou postavou je Valentína, ktorá práve prišla o prácu, popri škole začne pomáhať sestre v jej podnikaní a dúfa, že stretne skvelého muža, s ktorým by mohla stráviť zvyšok života. Svojrázna teta Milenka jej vyveští, že práve počas nasledujúceho roka by sa Valentínin život mal výrazne zmeniť. Valentína tomu príliš neverí, navyše ju vo chvíli, keď vyráža na kolobežke roznášať sestrine koláče, zrazí nový správca Dárius. A tak sa spustí kolobeh udalostí, ktoré Valentíne zmenia život – no trochu inak, než plánovala. Po dvoch výborných knihách od Venupress (recenzie tu a tu) som sa začítala do románu Ten ľavý od Baji Dolce aj vďaka tomu, že som knihu vyhrala na instagrame. Autorkin ľahký, veselý a mierne sarkastický tón ma oslovil hneď od prvej stránky. Kniha sa čítala úžasne – bolo to príjemné, farebné a priateľské pohladenie duše popri každodenných povinnostiach. Postavy boli vykreslené výborne a každá z nich, hoci ich bolo dosť veľa, bola odlišná a jedinečná. Valentína so záľubou vo veselých tričkách, jej staršia sestra Valéria oddaná svojej práci, susedy kamarátky z rôznych rodinných pomerov, chytrý Boris s pivným pupkom či rozvážny a sympatický fešák Dárius. Každá postava, nech už sa zjavila len na pár riadkov, pekne dotvárala komunitu v knihe a bez váhania by som si prečítala aj ich životné príbehy. Taktiež hlavný hrdina bol skvelý. Autorka zobrazila vzťah medzi dvoma dospelými ľuďmi, ktorý netrpí toxicitou ani nepochopiteľne prehnanou drámou. Hrdina si svoju partnerku váži, podporuje ju, rešpektuje a dáva jej svoju náklonnosť najavo tak, ako by mal každý chlap. Sto bodov za to, konečne som sa pri čítaní usmievala! Hrdinka síce v niektorých scénach zbytočne komplikovala život sebe aj jemu len preto, že sa neodvážila o probléme hovoriť, no autorka to podala tak, že som to z pozície čitateľa dokázala pochopiť a prijať. Kniha pekne naznačila, že treba spolu komunikovať a snažiť sa jeden druhého chápať. Celkovo bola medzi ústrednou dvojicou dobrá chémia a dynamika. Postava tety Milenky bola výborná a dobre som sa pri nej bavila, dokonca by som prijala aj viacej scén s ňou. V mnohých knihách mi práve staršie a skúsené postavy chýbajú; akoby niektorí autori zabúdali, že máme okolo seba aj seniorov, ktorých sa oplatí všímať. Chválim aj za záverečné kapitoly, kde autorka odhalila čosi z minulosti Valentíninej staršej sestry. Priznám sa, že som to vôbec nečakala, a Baja text napísala veľmi umne, bez „jasných“ náznakov. Spätne to všetko dávalo zmysel, ale v príbehu nebolo nič, čo by na danú skutočnosť dopredu poukazovalo. Komunita komplexu Makov tvorila zaujímavé prostredie. Neviem, či by som osobne dokázala dlhdobo žiť na mieste, kde každý vie o každom prakticky všetko (v mojom veku už chcem mať súkromie a pokoj), no Maky fungovali ako dobrá kulisa pre príbeh. Páčil sa mi aj náznak iných príbehov a osudov. Baja má svoj svet očividne pekne premyslený. Knihu Ten ľavý som doslova zhltla na dva razy a zanechala vo mne krásne pocity veselosti, dojatia (z finálnych scén) a optimizmu. Baja Dolce však nenapísala jednoduchý, prvoplánový príbeh; jej kniha mala mnoho vrstiev a riešila aj zložitejšie problémy. Navnadila ma tak aj na ďalšie svoje knihy. Oceňujem aj krásnu obálku a oriezku. Pre romantické duše je Ten ľavý úplne ideálne čítanie, takže ak budete v kníhkupectve váhať nad tým, čo si kúpiť, skúste práve túto knihu. Nielenže podporíte slovenské vydavateľstvo a pôvodnú slovenskú tvorbu, ale dostanete aj inteligentne napísaný príbeh, ktorý budete s veľkou pravdepodobnosťou milovať.
Kráľovstvo podsvetia – vychádzajúca hviezda v Dark romance
Nevieš, kto som, a ja ti to neprezradím. Nepoznáš moje skryté úmysly. Minulosť pre teba ostáva záhadou. Jediné, čo vieš, je, že sa nezastavím, kým nedosiahnem svoje. Ovládnem tvoju dušu, rozdrvím ti srdce. Je všetko len náhoda? Alebo ide o dokonale premyslený plán? Zakázaná príťažlivosť k nepriateľovi ju môže vyjsť pekelne draho. Najmä keď musí obetovať to najdôležitejšie – vlastnú slobodu. Pre nátlak rodiny je Vivian nútená podriadiť sa nemilosrdnému zákonu – vydať sa za hlavu nepriateľskej mafiánskej rodiny. Lenže čo ak ani vynútené spojenectvo nie je zárukou bezpečia? Na scénu však prichádza ON. Jeho mrazivý pohľad vás v sekunde spáli, pričom na jeho meno už nikdy nezabudnete. Vyjsť z komfortnej zóny a prečítať si knihu zo žánru, v ktorom nemám takmer nič načítané, mohla byť najväčšia chyba alebo priznanie, že aj dark romantika sa mi môže páčiť. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že sa romantike v knihách vyhýbam ako čert krížu. Neviem oceniť knihu, ktorá by mala na sebe nálepku romantiky. Potrebujem v nej cítiť viac, postavy musia byť prepracované a chémia fungovať. Nároky v tejto literatúre sú u mňa položené pomerne vysoko. Ale teraz sa poďme spoločne pozrieť na debutové dielo talentovanej, vychádzajúcej hviezdy. Ako obstála kniha v mojich očiach? Dej knihy Budem sa snažiť nezachádzať do detailov, nechcem zobrať potencionálnemu čitateľovi vietor z plachiet. pri čítaní prológu som si myslela, že kniha padne do kategórie, z ktorej sa tak skoro nevyhrabe. Niekedy mi prišli zbytočné opisy. Napríklad farba nábytku a podobne. Ale pri čítaní ďalších kapitol sa všetko naladilo na správnu vlnu. Musím uznať, že sa vo mne objavili aj menšie pochybnosti. Príbeh o mafiánskych rodinách, dohodnuté manželstvo, nejaké tie problémy. Musím pochváliť, že kniha nebola len točenie romantiky stále dookola. Nejednalo sa o príbeh, kde by prebehla láska na prvý pohľad a čakal by ich šťastný happy end. Dokonca sa v knihe našla aj nejaká tá vražda (veľká škoda, že len povrchovo napísaná, opäť by sa mi hodilo trocha povenovať sa scéne), pri ktorej moje srdiečko bolo spokojné. Mohla by som vytknúť, že sa v knihe nachádzalo pomerne málo spomínanej “temnoty, podsvetia”. Chcela som vedieť viac, nahliadnúť do kráľovstva podsvetia a vidieť mafiánske kruhy a rodiny z ich vnútra. Ale keďže bola kniha písaná prevažne z pohľadu Vivian, ktorá bola celý život uväznená v zlatej klietke, dokážem to pochopiť. Je veľká škoda, že sa kniha neodohrávala viac z pohľadu hlavného hrdinu, ktorý bol zaujímavejší svojou osobnosťou a taktiež aj s problémami. Nie je to negatívum, ale len menší postreh. Dej sa niesol z jednej zápletky do druhej. Ak si človek myslel, že prišiel na korienok problému, objavil sa nový, možno ešte väčší. Musím uznať, že ma to ako čitateľa udržovalo po celý čas v napätí. Od začiatku po koniec mala kniha atmosféru a držala sa jej pevne zubami nechtami. Pri niektorých scénach by som si predstavila trocha viac venovaného času. Napríklad koniec knihy; boli okamihy, kedy sa scény zdali uponáhľané. Alebo skôr okolnosti, ktoré sa tam diali. Scény by si zaslúžili viac priestoru a pozornosti. Niektoré veci sa mi zdali predvídateľné. Bystrému čitateľovi dôjdu nejaké tajomnstvá okolo neznámeho a záhadného Kassiana takmer okamžite. Takže niektoré zistenia v knihe neboli pre mňa pozoruhodnými, ale aspoň úsmevnými. Ale čo sa týka konca knihy (čo nebudem samozrejme prezrádzať), tam urobila autorka veľmi dobrý ťah. Zaujímavé, nepredvídateľné a dokáže navnadiť na pokračovanie. Erotických scén nebolo veľa. Čo pre mňa osobne bolo len obrovské plus. Štýl autorky mi prišiel sympatický. Niekoľkokrát som aj zabudla, že mám možnosť čítať debutové dielo. Aj to bude dôvod, kedy určite siahnem aj po ďalších knihách od autorky. Postavy Nájsť človeka, ktorému by sa 100% páčila hlavná ženská postava, by bolo obtiažne. Určite sa nejaký čitateľ nájde, ale ja to bohužial nebudem. Čo sa týka Vivien, nesadla mi od prvej kapitoly. Jej správanie, takmer okamžitá zamilovanosť do Kassiana, kedy cítila zvláštne pocity v bruchu, mi prišli horšie ako dýka do oka. Ale nesprávalo by sa podobne každé dievča, ktoré by bolo vychovávané v zlatej klietke? Ak sa človek zamyslí, aký život Vivien žila, jej správanie by sa dalo odpustiť. Ako som vyššie spomínala, bolo mi ľúto, že sa kniha nezamerala skôr na pohľad niekoho iného. Ale v tomto prípade musím uznať, že sa jedná o môj zaujatý pohľad, kedy očakávam od postavy viac. Kasian – neznámy, krásny, tmavovlasý, vyšportovaný, potetovaný. Muž snov. Skrývajúci mnoho tajomstiev. Zahrával sa s Vivien, nezamiloval sa do nej pri prvom dotyku alebo pohľadu. Čo si veľmi cením! A dávam jedno veľké pozitívum. Držal si charakter od začiatku po koniec. Možno nie som ten typ čitateľa, ktorý by kvôli nemu padol na zadok a rozplýval sa nad každou vetou, ktorá je vyslovená, ale aj tak sa mi ako postava páčil. V knihe sa nachádzali aj kapitoly z jeho pohľadu. Čo je ďalším plusom pre knihu! Vôbec by mi nevadilo, dokonca by som bola šťastejšia, ak by sa pokračovanie zameralo prevažne na neho. Hoci aj celá kniha len z jeho pohľadu. A cenu za najlepšiu postavu v knihe získavá pes Amudis. Je jedno, aká scéna sa nachádzala v knihe, čo sa v nej dialo, ale v momente, keď sa objavil Amudis, na tvári sa mi objavil úsmev. Pár slov na záver Veľká poklona pre spracovanie obálky a celkovej grafiky knihy. Na záver by som chcela poznamenať, že aj napriek tomu, že som vytkla niekoľko vecí, tak sa mi kniha páčila. Oplatí sa prečítať. Debut začínajúcej autorky bol priam krásnym štartom. Teším sa na pokračovanie. Recenziu od Popcorn nájdete tu. Rozhovor s autorkou nájdete na našom blogu.
Nelám mi krídla by malo byť povinným čítaním
Slovenská autorka Kristína Ježovičová píše aj knihy o mladých a (nielen) pre mladých, v ktorých sa vôbec nevyhýba ťažkým témam a osudom. Nedávno som zrecenzovala knihu Nelám mi srdce (link tu) a hneď po tom som som sa pustila do ďalšieho príbehu zo série – Nelám mi krídla. Postavy, s ktorými sa v tejto knihe stretávame, boli spomenuté aj v Nelám mi srdce. Takéto prepájanie kníh sa mi vždy páčilo a aj náznaky z prvej knihy prispeli k tomu, že som bola veľmi zvedavá na to, čo sa vlastne s Dafné stalo. Dominikova rodina sa sťahuje, pretože jeho dedko potrebuje neustálu opateru a dozor. Dominik nie je nadšený, že musí nastúpiť na novú školu. Potrebuje mať vo všetkom dokonalý poriadok: všetko musí byť zarovnané a čisté, počet jeho krokov musí byť párny. Nemá rád dotyky a spoločnosť ako takú. Jeho spolusediacou sa stane drzá Dafné, ktorú zaujíma len tanec ako prostriedok k tomu, aby sa vďaka talentovej show mohla dostať preč z nenávistného prostredia, v ktorom musí žiť. Postupne zistia, že každý v sebe ukrýva viac než len to, čo vidí okolie. Dominik a Dafné si k sebe začínajú nachádzať cestu, lenže život niekedy udrie príliš silno v tej nesprávnej chvíli. Ako som písala v recenzii k Nelám mi srdce, prvá prečítaná kniha od autorky ma totálne emocionálne zničila. Príbehy piatich mladých ľudí poukazovali na vážne veci a rozhodnutia, ktoré každý z nich musel spraviť. Príbeh o Dafné a Dominikovi je v tomto podobný – vykresľuje, aká dôležitá je rodina a ako veľmi vplýva na vývoj každého človeka. Na jednej strane máme milujúcich Dominikových rodičov, ktorí sa snažia pomôcť mu čo najviac s jeho náročným videním sveta, zatiaľ čo na druhej strane máme absolútný nezáujem a zároveň týranie v rodine Dafné. Teda, ak sa vôbec ešte taká nefunkčná jednotka môže nazvať rodinou. Aj čítanie tejto knihy emocionálne bolelo; o to viac, že som sama matka a týranie detí je pre mňa ten najstrašnejší horor. Nelám mi krídla nie je veselá oddychovka o bezstarostných tínedžeroch, ktorých najväčším problémom je štvrťročná písomka z matiky alebo to, ako pozvať svoj idol na rande. Ak sa rozhodnete knihu čítať, pripravte sa na to, že vás skutočne vyžmýka a vyčerpá z vás posledný atóm energie. Možno ešte viac ako druhá kniha, pretože Nelám mi krídla ide oveľa viac do detailov a do hĺbky, keďže tu máme príbeh iba dvoch tínedžerov namiesto piatich. Postavy som si okamžite obľúbila. Autorka Dominika vykreslila skvelo – chytrý chalan, možno až príliš, so svojimi vnútornými démonmi. Dafné, dievča, ktoré svojou drzosťou a predstieraným nezáujmom skrýva hlboké krvácajúce rany. Celý čas som im držala palce a dúfala som, že sa ich životy trochu upracú a zamieria lepším smerom. V Dominikovom prípade sa to aj stane, ale pri Dafné si čitateľ nemôže byť istý, pretože kniha končí vo veľmi dôležitom okamihu, no nevysvetľuje, čo sa s hrdinkou stane a či sa jej život napokon zlepší. Takže tu máme ďalšiu knihu od autorky s otvoreným koncom. Niektorí čitatelia asi budú sklamaní či nahnevaní. Ja som bola skôr smutná z toho, že neviem, čo sa stalo ďalej. Ale nie je život napokon taký? Koľkokrát počujeme o ťažkých osudoch, mnohé z nich sa pretnú aj s našimi životmi a ovplyvnia ho, no potom sa v jednej chvíli oddelia a tí ľudia zmiznú z našich životov. A my sa len môžeme občas zastaviť a pýtať sa v duchu, ako asi dopadli. Aj vďaka tomu otvorenému koncu kniha pôsobí realisticky a milovala som v nej každé písmenko. Kým množstvo autoriek tlačí za každú cenu rozprávkový happyend (aj na úkor uveriteľnosti), tu dostávame život v jeho autentickej forme. Úžasný čitateľský zážitok aj napriek ťažkému obsahu. Autorka má veľmi dobrý a pútavý rozprávačský štýl. Dokáže sa vcítiť do uvažovania mladých a preniesť ich do knihy takým spôsobom, že som jej uverila všetko. Postava Dafnéinej babky tromfne aj najväčších knižných zloduchov svojou zákernosťou a čírou zlobou. Smutný príklad toho, ako niektorým spoluobčanom náboženstvo, nenaplnený život či prostredie vymyjú mozog. Na svojej vnučke si otrasným spôsobom vybíja všetko svoje zlyhanie, starobu, nespokojnosť a neznášanlivú povahu. Nech zdvihne ruku ten čitateľ, kto by takýchto ľudí neposadil do basy (taká cela vedľa Johna Coffeyho neznie vôbec zle) a nedoprial by im rovnaké chvíle, aké rozdávajú svojmu okoliu. A čo je najhoršie zo všetkého? Fakt, že o tom nahlas nehovoríme, lebo je neslušné riešiť, čo sa deje v inej rodine, hoci častokrát ide o život. To, že aicky veríme slovu dospelého pred tínedžerom kvôli nejakej stupídnej tradícii seniorského princípu. Kristína Ježovičová nastavuje extrémne silné zrkadlo našej pokrivenej a chorej spoločnosti. Hoci sme v dvadsiatom prvom storočí, niektorí ľudia stále zažívajú stredovek a prakticky nemajú nádej, že by im niekto pomohol. Systém stále zlyháva. A tých pár, čo sa snažia s ním bojovať a reálne niečo zmeniť, aby sa pomohlo obetiam týrania, nie sú ani poriadne docenení. Po prečítaní tejto knihy teda nebudete vysmiati ani príjemne zrelaxovaní. Budete frustrovaní, nahnevaní a možno aj pomstychtiví. Ibaže takéto knihy potrebujeme – treba ich čítať a hovoriť o nich. Namiesto starých klasík v povinnom čítaní, na ktoré treba dozrieť a dorásť, by mali študenti čítať takého silné príbehy, ktoré im niečo dajú. Za mňa plný počet hviezd a pridávam na zoznam nezabudnuteľných kníh.
Kráľovstvo podsvetia: Temný anjel, ktorý sa vám dostane pod kožu
To, že na Slovensku máme skvelých autorov, ktorí dokážu vytvoriť neuveriteľné veci, už vieme.Od detektívok po romantické príbehy, to všetko nám prinášajú v pravidelných dávkach na naše poličky.No čoraz viac je u nás populárnejší žáner darkromance, teda temná romantika.Nie každé vydavateľstvo má tú odvahu ujať sa takéhoto príbehu, no my tu máme Venupress, ktorý vypĺňa naše túžby 🙂 Jednou z takých kníh – darkromance – nás potešili vo februári, priamo na svätého Valentína.Do kníhkupectiev dorazila kniha Kráľovstvo podsvetia od Leshiany Višňovskej.Očakávania boli veľké, zvedavosť ešte väčšia a tak vám teraz skúsim podať recenziu na knihu z môjho pohľadu. Hneď na úvod sa stretávame s hlavnou hrdinkou – Vivian, žijúcou v typickej mafiánskej rodine, kde sa rody spájajú dohodnutými manželstvami. Ak by ste očakávali, že sa Vivian podriadi a so sklonenou hlavou príjme svoj osud, mýlite sa. Pokúsi sa vziať osud do vlastných rúk a svoj život sa rozhodne ukončiť. Koniec.Nie, samozrejme, sme stále len na začiatku a do nášho príbehu vstupuje neznámy potetovaný antihrdina, Kasian a s ním aj jeho štvornohý priateľ, Amudis. Premýšľam, ako poňať recenziu ďalej bez toho, aby som vám prezradila dôležité veci. Vo veľa knihách nám sľubujú mafiu a antihrdinu, ktorý nezmäkne kvôli ženskej. A často to zostane len pri sľuboch. V Kráľovstve podsvetia sa však nič také nedeje. Scén s mafiánskym podtónom je tu viac než dosť. Leshiana si na tomto dáva naozaj záležať. A či Kasian zmení svoju povahu kvôli ženskej? Nie, ani náhodou.Nájdete tu množstvo zápletiek, napätie, lásku, intrigy. Zniem teraz ako z argentínskej telenovely? Možno… ale inak to opísať neviem 🙂 Ak si myslíte, že ste konečne odhalili nejaké sprisahanie, BUM, zrazu na vás vyskočí úplne nové, väčšie, horšie. Zároveň ak máte pocit, ako ste niečo skvelo odhalili, tak nie. Autorka všetko napísala tak, aby ste mali pocit, že viete, ale vy neviete. Alebo teda viete len to, čo chce ona sama, aby ste vedeli.Troška sa už zamotávam v slove viete. Ale viete, nie? Leshiana nedáva žiadne plané sľuby. Ak povie, že Kasian bude antihrdina, aj ním zostane.Budete milovať jeho postavu, zároveň ho nenávidieť, pretože je to… idiot.Vivian nie je žiadna extrémne silná ženská hrdinka, ale nie preto, že by bola hlúpa alebo naivná.Vyrastala v zlatej klietke, kde musela doslova šúchať nohami a tak sa pokúša prevziať život do vlastných rúk sama, najlepšie ako vie. Jej postava má postupne veľmi dobrý vývoj a my môžeme sledovať zmenu, čo mám osobne veľmi rada. Pri prechádzaní niektorých recenzií som si všimla rôzne názory. Od toho, že v knihe je málo či veľa erotických scén, až po to, že Vivian je naivná. V komentároch pod príspevkami s recenziou sa často vo veľkom diskutuje, názorov je množstvo. Avšak to, že kniha už na stránkach kníhkupectiev dosahuje behom mesiaca a pol hodnotenie 4,6 hviezdičiek a má cez stovku hodnotení, svedčí o tom, že príbeh je naozaj hodný prečítania. Ak máte radi darkromance, mafiu a potetovaných chlapov, kniha je určite pre vás.
Emotívne kladivo s názvom Nelám mi srdce
Minulý rok som sa nechala nalákať na viacero „vyhajpovaných“ kníh a asi vo všetkých prípadoch kniha nesplnila moje očakávania (nie, svoj názor nezmením, Fourth Wing je len priemer). Samozrejme, nemohla som prehliadnuť knihy od Venupress na rôznych bookstagramoch. A tak som sa pustila do prvej z nich, po tom, ako som sa s autorkou osobne stretla a mala som možnosť sa s ňou porozprávať. Bola som nervózna, keď som knihu otvárala? Jasné, že hej! Veď čo ak sa mi to nebude páčiť? Nelám mi srdce prináša príbehy piatich tínedžerov. Andrea, Sofia a Maroš sú spolužiaci. Andrea je poctivá jednotkárka, ktorá má strach z akejkoľvek chyby, a preto nikdy nevystupuje zo svojej komfortnej zóny. Vďaka svojej spoľahlivosti a poctivosti musí niesť bremeno zodpovednosti za mladšieho brata, pretože rodičia sú príliš pracovne vyťažení. Začať si s charizmatickým členom kapely rozhodne nie je na jej zozname bezpečných vecí, takže sa Thomasovi snaží odolávať. City však na racionalitu kašlú, a hlavne v takom mladom veku. Sofia, Andreina spolusediaca a kamarátka, je jej opakom. Instagramová hviezda, ktorej cieľom je dotiahnuť to na Miss oveľa ďalej ako druhé miesto jej matky, je arogantná, sebavedomá a necitlivá. Život influencera však skrýva veľa nebezpečenstiev a Sofia o nich vie viac, než by jej bolo milé. Neustále tlačená matkou do bezohľadného biznisu krásy bude musieť Sofia spraviť ťažké rozhodnutia, ktoré budú mať vplyv aj na iných. Nora sa vracia z ústavu, kde bojovala so svojimi démonmi a snažila sa nájsť rešpekt voči sebe samej. Nadšene sa pridáva ako bubeníčka do Thomasovej kapely, aby zistila, že kruté žívotné rany skrývajú aj ďalší v jej okolí, Chlapci Boris a Maroš už hádam nemôžu byť odlišnejší. Boris, ktorý na diaľku chodí s Andreou, vyrastá v ultrakonzervatívnej katolíckej rodine. Je citlivý knihomol a bojuje s vážnym tajomstvom. Maroš pochádza z rodiny, v ktorej sa kvôli zlej povahe jeho deda dedia traumy a on sám bojuje so sklonmi k agresivite. Jeho reakcia na dôležité zistenia zamotá niektorými dejovými linkami. Sú knihy, pri ktorých sa nedá recenzia naťahovať, a táto je jednou z nich. Nelám mi srdce ma okamžite vcuclo, zomlelo, vyšťavilo ako pomaranč a vypľulo úplne emotívne zničenú. Autorka nenapísala ľahký, úsmevný román podobný tým, ktoré som kedysi čítavala ja (spomínate si na Medzi nami dievčatami? To frčalo za mojich raných teen čias.); bez príkras sa vrhá na tie najdesivejšie traumy a zážitky, ktorým tínedžeri časokrát musia čeliť. Šikana, zneužívanie, vydieranie, orientácia – v knihe toho nájdete naozaj dosť. Ako rodič sa priznávam k tomu, že ma mrazilo viac ako pri hocijakom horore. A ešte dlho bude. Bohužiaľ, príliš často vidím vo svojom okolí negatívne dopady problémov starších generácií, ktoré sa ako vytrvalá kliatba lepia na každé novonarodené dieťa; nekonečný kolobeh bolesti a ubližovania, kedy už mladšie generácie netušia, prečo sa tak vlastne správajú, pretože iba kopírujú správanie, ktoré videli doma. A ak aj vychovávate svoje dieťa s vedomím, že sa takýmto chybám chcete vyhnúť, stále nemáte vyhrané. Nikdy totiž nebudete vedieť, do akej spoločnosti sa vaše dieťa dobrovoľne alebo nútene dostane. A tento celoživotný horor chápe každý poctivý milujúci rodič. V knihe je to vykreslené veľmi realisticky. Autorka k téme pristupuje krásne citlivo, napriek tomu to svojim hrdinom neuľahčuje a necháva ich prejsť si doslova peklom. Vďaka jej úžasnému štýlu, kedy dokázala vytvoriť päť diametrálne odlišných rozprávačov, som knihu zhltla za tri a pol hodiny. Každá postava má svoj vlastný hlas, vlastné vnímanie sveta, názory a spôsob vyjadrovania. Mne sa najviac páčilo rozprávanie Andrey – ona a moje tínedžerské ja sme toho mali najviac spoločného. Tiež som bola jednotkárka, ale narozdiel od nej som mimo školy bola väčší „mámvpažista“ – možné chyby a zlé rozhodnutia ma toľko netrápili. A znova som si uvedomila, aké som mala šťastie na dobrý kolektív na gymnáziu. Nie je ľahké napísať knihu s toľkými postavami v hlavnej úlohe, no tu sa to podarilo. Krásne prepracované, perfektne pospájané a páčili sa mi aj odkazy na knihu Nelám mi krídla, ktoré mi celý čas šteklili zvedavosť, takže sa chystám prečítať si aj túto knihu. Myslím, že môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že to bola jedna z najlepších a najsilnejších kníh, ktoré som v poslednej dobe čítala. Trošilinku strhávam z hodnotenia len preto, že som si pri čítaní vôbec neoddýchla a ešte aj pri písaní recenzie ma po niekoľkých dňoch stále mrazí. Áno, verím, že to bol autorkin zámer upozorniť na to, že my rodičia sme zodpovední za to, aké osobnosti z našich detí vychováme, ale kruci, ja mám teraz znova traumu z blízkej budúcnosti! Uff, veľmi, veľmi silné a autentické. Toto treba dať do povinného čítania deckám na strednej a poriadne o tom diskutovať! Čítajte a odporúčajte ďalej!
Rozhovor s Leshianou Višňovskou
Pokiaľ ste aktívny sledovateľ bookstagram scény a najmä tej, kde nájdete darkromance, určite vám neušla novinka na našich pultoch.A ak je pre vás pojem darkromance neznámy, nič sa nedeje. Tento svet vás pohltí a už nepustí. Autorky si často vyberajú tému mafie, kde sa vedia s dejom dosýtosti vyhrať.Jednou z nich je aj Leshiana Višňovská, dovolím si povedať, budúca kráľovná slovenských darkromance kníh.Aktuálne môžete nájsť v každom dobrom kníhkupectve jej prvotinu – Kráľovstvo podsvetia (viac o knihe tu). A my vám prinášame rozhovor s ňou, nech ju troška spoznáte a je vám o niečo bližšie. 1 . Odkiaľ prišla inšpirácia na tvoju darkromance Kráľovstvo podsvetia? V práci, asi ako na všetky moje príbehy (ktoré sú zatiaľ v drafte). Pustila som si na YouTube dark romance playlist a napadlo mi skusiť si tento žáner aj napísať. A tak je tu Kráľovstvo podsvetia. 2. Veľa autorov vyhľadáva konkrétne miesta, kde tvorí príbehy. Kde sa píše najlepšie tebe?Mám len jedno miesto. Doma na chodbe 😀 Pracovňu okupuje manžel. Načase nájsť si väčší dom. 3. Máš nejaký predpísací rituál?Okrem indiánskych tančekov okolo ohňa? Nie. Ale musím mať kávu alebo čaj. 4. Prečo si sa rozhodla písať práve tento žáner?Chcela som si to vyskúšať. Skromná odpoveď, ale o nič iné nešlo. 5. Aké sú nádeje a očakávania ohľadom tvojej knihy?Popravde ani neviem, zrejme žiadne. Ako sa bude Kráľovstvu dariť ukáže budúcnosť a mne neostáva nič iné, len si počkať a sledovať jeho vzostupy aj pády. 6. Máš nejakú obľúbenú postavu alebo charakter v Kráľovstve?Asi každý čaká odpoveď Kasian, ale tej sa nedočká. Môj najväčší miláčik je Amudis a tohto chlpáča sa nikdy nevzdám. 7. Ako veľmi sa líši hotová kniha od pôvodného nápadu?Okrem korekcii sa nelíši v ničom. Celý obsah ostal pôvodný tak, ako bol zaslaný do vydavateľstva, takže v ňom žiadne časti nechýbajú ani neboli pridané navyše. 8. Ktorá postava sa počas písania zmenila najviac?Tak to vôbec netuším. Nikdy si nechystám žiadne osnovy ani plány, aké by postavy mali byť a ako sa majú správať. Samy si určujú svoj smer a formujú sa. 9. Zostala nejaká scéna alebo postava rovnaká od prvého draftu?Scény sú rovnaké všetky a postavou bude určite Amudis. Vzhľadom na to, že je to pes, tak by bolo asi zvláštne očakávať od neho nejaké zmeny. 10. Kto ťa najviac podporoval počas písania?Čitateľky na platforme Wattpad, keďže len ony jediné mali možnosť sledovať Kráľovstvo počas jeho zrodu. 11. Mala si niekedy blok v písaní? Ak áno, ako sa ti podarilo prekonať ho?Pokiaľ je otázka myslená všeobecne, tak sa mi ho prekonať ešte nepodarilo. Od ukončenia druhej časti Kráľovsta – čo bolo myslím v auguste – skončilo v koši cez 30 000 slov. V podstate práve Kráľovstvo vo mne vytvorilo akúsi nedôveru voči sebe samej, poretože mám neustále pocit, že sa mu žiaden nový text nedokáže ani len priblížiť a nie ho ešte prekonať. 12. Ako dlho trvalo knihu napísať?Prvá časť sa vytvárala dva mesiace. Ak by som odratala čas strávený v práci, tak mi to zabralo len jeden mesiac. 13. Aká časť sa písala najťažšie/najľahšie?Nenávidím písanie sexuálnych scén a vytvorenie ich prvej interakcie mi trvalo takmer šesť hodín. Všetko ostatné šlo jednoducho a rýchlo. 14. Akú radu by si dala začínajúcim autorom?Sebakritika by nemala chýbať žiadnemu autorovi, nielen začínajúcemu. Pokiaľ sa na svoju prácu nedokážeme pozrieť aj kritickým okom, stratíme priestor pre sebarozvoj a ten je pri tvorbe veľmi dôležitý. A asi najlepšia rada, akú môžem dať je píšte tak, akoby to nikdy nemal čítať nikto iný. Vyhnete sa tak istému pocitu trápností a rozpakov. 15. Aký ďalší žáner by si chcela v budúcnosti písať?Kvôli plagiátorom na túto otázku neodpoviem konkrétne, ale je to niečo, čo v našich slovenských vodách ešte nevzniklo, aspoň nie tak, ako to plánujem. Prezradím len to, že sa budem musieť dostať do hlavy niekomu psychicky chorému a zvrátenému. Uvažovať ako takáto osoba bude nesmierne náročné. 16. Pre ktorú postavu z knihy by rada napísala ďalší príbeh?Samostatne pre žiadnu. Rozdeliť hlavné postavy by bolo nemožné a tie vedľajšie? Nuž, ktovie či vôbec prežijú 17. V koľkých rokoch si začala písať a čo ťa k tomu viedlo?S písaním som začala pred tromi rokmi, to som mala dvadsaťsedem. Už dlhšie som v hlave mala Tylera Moretti, jednu z mojich postáv mimo Kráľovstva podsvetia. Trávil so mnou v práci príliš dlhý čas a napokon to osud zariadil tak, že začali vznikať prvé zápisky. Teraz mám plnú obývačku imaginárnych ľudí, ktorých vidím len ja.
Kráľovstvo podsvetia už v predaji!
Čitateľské srdcia opäť plesajú radosťou. Čoraz známejší termín ,,darkromance” dostáva na Slovensku stále viac a viac priestoru. Aj vďaka vydavateľstvu Venupress.sk si tak môžeme už uložiť do poličky novinku s týmto označením, a to konkrétne mafiánsku diológiu Kraľovstvo podsvetia od Leshiany Višňovskej. Leshiana Višňovská pochádza z Prešova, no svoj domov našla v Anglicku, kde objavila aj čaro autorskej tvorby. Spočiatku sme jej príbeh mohli vidieť na wattpade. Jej Kasian a jeho pes Amudis si získali množstvo fanúšikov, ktorí už netrpezlivo čakajú na Valentín 2024, kedy kniha uzrie svetlo sveta. ,,Nevieš, kto som a ja ti to neprezradím. Nepoznáš moje skryté úmysly. Minulosť pre teba ostáva záhadou. Jediné, čo vieš, je, že sa nezastavím, kým nedosiahnem svoje. Ovládnem tvoju dušu, rozdrvím ti srdce. Je všetko len náhoda? Alebo ide o dokonale premyslený plán?Zakázaná príťažlivosť k nepriateľovi ju môže vyjsť pekelne draho. Najmä keď musí obetovať to najdôležitejšie – vlastnú slobodu. Pre nátlak rodiny je Vivian nútená podriadiť sa nemilosrdnému zákonu – vydať sa za hlavu nepriateľskej mafiánskej rodiny. Lenže čo ak ani vynútené spojenectvo nie je zárukou bezpečia?Na scénu však prichádza ON. Jeho mrazivý pohľad vás v sekunde spáli, pričom na jeho meno už nikdy nezabudnete.” V čom je pre autorku tento príbeh výnimočný?,,Pre mňa výnimočnosť Kráľovstva spočíva v tom, že vzhľadom na množstvo draftov, ktoré mám v počítači, je to prvý a zatiaľ jediný príbeh, ktorý je na 100% dokončený. Podarilo sa mu dokonca vytlačiť z popredia aj moju osobnú srdcovú záležitosť, a to sa zatiaľ žiadnemu inému príbehu nepodarilo. Nuž, keď Kasian začne plánovať, tak ani samotný autor nemá šancu ho zastaviť.“ Názor, ako kniha pôsobila na niektoré bookstagramové profily, ktoré príbeh dostali v predstihu na betareading: ,,Príbeh bol autentický, nebolo to typické klišé. Postavy boli viac ako uveriteľné, celkovo kniha pôsobila na mňa autenticky, príťažlivo a hlavne zanechala vo mne množstvo pocitov.” – Naty ,,Tajomne, vášnivo, ohromujúco, jednoducho som sa nevedela od príbehu odtrhnúť.” – Miška ,,Morálne pokrivený hrdina, snaha Vivian o vymanenie sa z tohto sveta. To všetko na mňa pôsobilo pútavo, príbeh ma vťahoval.” – Klaudia ,,Ten záver! Milujem ho!” – Veron Čo všetko si teda pre nás Leshiana a Kasian pripravili? Zistíme už 14.2.2024. Knihu si môžete zakúpiť na venupress.sk alebo v každom dobrom kníhkupectve.