Jesenné dni sú kratšie a kratšie, svetlo lampy sem tam zabliká a neprestajná hmla sa rozlieva do sveta ako plnotučné mlieko. (Ne)šťastná zhoda náhod, ktorá ľuďom vnútila chuť vziať huňatú deku a teplý čaj, znásobuje motiváciu pustiť sa do dlhoočakávanej knihy. Alebo jednu novú napísať? Literatúra nie je len o beletrii, či poézii. Preto som si prichystal tri knihy, ktoré dokážu oprášiť dávno zabudnuté vedomosti, ale zároveň aj niečomu novému človeka priučiť. O to viac, ak hľadáte inšpiráciu a základy pre budovanie vlastného literárneho sveta. Ste zvedaví? Čítajte ďalej! Samuel Kováčik – Kúsky Reality Aj na Slovensku sa popularizuje veda. A je to zábavné a záživné! Aj vďaka Vedátorovi, ktorý už v roku 2021 publikoval veľmi sympatickú knihu „Obyčajné zázraky“, sa aj v slovenskom jazyku ľudia dozvedajú o dôležitých míľnikoch z poľa fyziky a astronómie. Kúsky reality sú nepriamym pokračovaním „zázrakov“, ktoré sú akýmsi základom pre poznanie sveta, v ktorom žijeme. „Kúsky“ sa totiž ponárajú do hĺbky komplikovaných tém, pri ktorých sa obyčajné oddychové čítanie môže zmeniť na krvopotné štúdium. Ale hej, trochu preháňam. Ale len trochu. Kniha je totiž exkurzom do opisu času a priestoru. A keďže tieto dva pojmy spolu nevyhnutne súvisia, časopriestorové teórie a opisy si nárokujú od čitateľa plnú pozornosť. Ak sa do knihy začítate, uvedomíte si, že realita nie je tak jednoduchá, ako vyzerá. Tvoria ju komplikované vzťahy, ktoré Samuel Kováčik aj napriek náročnosti vysvetľuje náramne pútavo. Áno, miestami som knihu musel zavrieť a sem otvoriť Google. No skôr či neskôr dokázal autor vysvetliť dostatočne jasne naozaj všetko. O to viac držia čitateľa v pozore dôležité faktografické informácie, alebo vtipné grafiky, ktoré knihu trefne spestrujú. Pre všetkých poznaniachtivých odporúčam. Či už Vedárotovu tvorbu na sociálnych sieťach, alebo túto vynikajúcu knihu o podstate našej reality. Fantastické nápady sa len tak hrnú. Branislav Kovár – Sila Zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností Vydavateľstvo Premedia ma pravidelne láka zaujímavými titulmi z edície Civilizácia. Archeológ a historik Branislav Kovár pre milovníkov stredoveku a staroveku pripravil vskutku zaujímavý prierez naprieč civilizáciami staroveku a stredoveku a dôvody ich pádov. Veľmi oceňujem, že sa na dôležité vzostupy a úpadky pozerá skrz optiku viacerých príčin a vedných disciplín. Nejde tak len o suché konštatovanie toho ako a kedy. Na každú jednu udalosť a otázku prečo? kniha odpovedá hĺbkovou analýzou mnohých súvislostí. V čase sa dostaneme na počiatok veľkých civilizácií, ktoré na prelome letopočtu dokázali vybudovať silné spoločnosti, štáty a fungujúcu ekonomiku. Od prameňa Nílu sa tak postupne presúvame cez Blízky Východ až do údolí Indusu a Gangy, objavujeme zabudnuté útvary stredoamerických spoločností, ale aj pre Európanov známe antické civilizácie Ríma a Grécka. Kniha sa pevne drží kontextu. Porovnáva pomery minulosti so súčasnosťou a niekedy až mrazivo varuje pred trendom, ktorý môže viesť k nevyhnutnému pádu. Rozmer morálneho úpadku, degradácie životného prostredia, klimatickej zmeny alebo vyčerpania zdrojov je všadeprítomný a veľmi správne poukazuje na chyby, ktoré robíme ako civilizácia aj my dnes. Musíme veriť, že sa sile zániku svet postavený na rozume, vede a rozvoji pevne vzoprie. Kniha patrí do ruky milovníkov histórie, geopolitiky, ale aj tým, ktorý radi budujú vlastné svety na vrtkých základoch. Michio Kaku – Fyzika Budoucnosti: Jak bude věda do 2100 utvářet lidský osud a náš každodenní život Michio Kaku je popularizátor vety svetových kvalít. Svoj dar rozprávača okrem televíznych programov zúročuje aj v písanej forme. Vo Fyzike budúcnosti otvára dvierka do našich futuristických snov a prianí a predpovedá vedecký vývoj najbližších dekád. 100 rokov nie je až tak veľa. No v kontexte technologického boomu, ktorého sme boli svedkami v priebehu 20. storočia, zdržanlivosť určite nie je na mieste. Kaku si je veľmi dobre vedomý bariér, pred ktorými stojíme, a práve preto sa po konzultáciách s esami odborov snaží nájsť cestu za daným cieľom. Kniha rozoberá niekoľko tém – robotizáciu, vývoj v zdravotníctve, nanotechnológie, alebo využívanie hviezd ako zdroj energie, či iné. Chronologicky je každá z oblastí rozdelená na tri časové úseky: Svojím spôsobom je Fyzika budúcnosti inšpiratívna. Ukazuje nám ciele, po ktorých vedci pachtia, spoločnosť, ktorá dôveruje slovu pravdy, a planétu, ktorá zvládla najväčšie krízy. Vskutku bohatý materiál. Je už len otázkou času, aké percento z neho ostane len v rovine science fiction. Ak radi konfrontujete svoje sny s vedou, začítajte sa.
Kapitula: Duna – Kardiológia v pohotovosti!
Šiesty diel ságy o Dune, sesterstve Bene Gesserit, melanži a mocných autokratoch, ovládajúcich celé hviezdne sústavy a galaxie, uzatvára prácu Franka Herberta. Ten sa už k pokračovaniu nedostal, no jeho myšlienku prebral a rozvíjal syn Brian, ktorý spolu s Kevinom Andersonom napísal desiatky kníh s najrôznejšími námetmi. Ako ale dopadla Kapitula: Duna? Čo oči nevidia, to srdce nebolí Celkom výstižný nápis kapitoly, čo poviete? Presne takto by som charakterizoval prehryzovanie sa prvými dvoma stovkami strán tohto populárneho diela. Aby som sa však neutápal v sarkazme, prikladám úryvok z knihy, ktorý sa mi zaryl hlboko pod kožu: Potom nasledovalo popoludňajšie stretnutie s Murbellou – slová, slová, slová. Murbella bola zamotaná vo filozofických otázkach. Odradová mala pocit absolútne slepej uličky. Frank Herbet, Kapitula: Duna I feel you, Odradová. Masochizmus, do ktorého prerástol štýl Franka Herberta, vyciciava z čitateľa všetku radosť z literatúry a unáša ho na vzdialené planéty, kde týra nielen myseľ, ale aj sekundovú ručičku hodín. Z povestných vojen slov, ktoré okrášľovali prvé knihy Duny, sa stal nástroj skazy a neporozumenia. Slepé uličky, do ktorých sa autor uberal, nachádzali tajné dvierka do svetov, ktoré končili v gravitačných studniach čiernych diel. Nekonečné, nikam nevedúce dialógy, vnútorné prežívanie postáv, konštantne sa opakujúce potešia ozaj len až slepo zarytých fanúšikov. Ako správny milovník science-fiction sa neukájam iba bohapustými strielačkami, ale aj vkusnou a inteligentnou rečou postáv a autora. Kde ale absentuje dej, na úkor šialených filozofických premís, nepomôže ani vymyslené božstvo, alebo hoc aj návrat samotného Mojžiša. Koniec Duny Po nevýrazných Kacíroch Duny Herbert pochoval svoj odkaz v hrubom nánose neoriginality a zatratenia. Pripravil si scénu na veľkolepý cyklus, ktorý mal znovu vzkriesiť legendy okolo červov a Kwisatza Haderacha, no namiesto toho si vybral cestu do neznáma. Možno práve on bol praotcom všetkých režisérskych škôl, ktoré dnes píšu scenáre sérií bez konca. Každopádne v Kapitule čakáte rozuzlenie okolo Tleilaxanov, Duncana Idahoa, Ctených matre, Bene Gesseritského sesterstva, no dočkáme sa len ďalšieho kroku vedľa. Keď sa po tristo stranách dej začína znenazdajky rozbiehať, vkráča do vôd, z ktorých niet úniku. Teda okrem ďalšieho pokračovania, série, ktorá už bohovsky nudí a nemá konca. Kapitula: Duna je preto pre mňa poslednou knihou, ktorú som vo vesmíre Duny ochotný čítať. Nestoja mi za to moje nervy, ani čas. Summa Summarum Ak raz niekedy nastane ten deň, keď budete chcieť niekoho utýrať takmer až k smrti, neváhajte a siahnite po tejto knihe. Opísal by som ju ako „totálne zbytočná“. Paradoxne je najzaujímavejším a najdojímavejším kúskom tejto publikácie Doslov Franka Herberta, ktorý venoval svojej zosnulej manželke. A s vrelou láskou v srdci rovnako spomínam na krásne zážitky z čítania Duny, Mesiáša Duny, Detí Duny a sčasti aj Božského Imperátora Duny.
Kacíri Duny – Zastávka na trase úspešných predchodcov
Piaty diel série Duny z pera Franka Herberta má za sebou statočných predchodcov. Kým sa tri úvodné knihy blížia ku akémusi pomyselnému vyvrcholeniu deja okolo rodu Atreidesovcov, štvrtá kniha vrhá mohutné svetlo na samotného Imperátora. Práve Božský Imperátor Duny mi z hľadiska koncepcie a príprav predošlých kníh prišiel ako zenit, za ktorý už sám Herbert zrejme ani nechcel ísť. Ale máme tu piatu časť, ktorá sa po období galaktického temna, alebo stredoveku, vyberá na známe planéty a predstavuje zápletky mocných aktérov. Aktéri a kontext Kacíri Duny (orig. Heretics of Dune) uzreli svetlo sveta v roku 1984. Autorova nedozerná predstavivosť narazila na zdanlivý múr fantazijného sveta, ktorý sa snažila preklenúť novými krízami a zvratmi. Ocitáme sa tak v svete, ktorý povstáva v renesanciu a necháva za sebou obdobie úpadku, ktoré spôsobila vláda a pád Leta II, Atreidesa, Tyrana z Arrakisu. Čitateľ má tak pred sebou sesterstvo Bene Gesseritu, alebo aj Ctihodné Matky, ktoré sa v boji o holú existenciu chytajú slamiek a vedú svoje genetické inžinierstvo za jasnými cieľmi. Zároveň sa Herbert vracia k detailom Ixiánov, no hlavne Bene Tleilaxu a mysterióznym tvárotanečníkom. Práve Tleilaxania už milénia generujú nových a nových Duncanov Idahov a práve ten posledný, vrchol ich zdĺhavých procesov, spĺňa požiadavky na spustenie novej krízy. Ingrediencie, z ktorého sa dá spraviť celkom slušný guláš. Kam sme sa to dostali? Hlavná dejová os v Kacíroch je Herbertovsky typická. Na Rakise (Arrakis alebo Duna) sa zjaví nový potenciálny mesiáš, ktorý komunikuje s červami – mladá potomkyňa Fremenov, Šiána. Práve ona vzbudzuje v náboženských sektách strach a rešpekt. Pre cirkev totižto nie je nič horšie ako narušenie paradigmy, alebo popretie základných princípov ich viery. Ako mužský protipól sa na scénu vracia aj spomínaný Duncan Idaho, ktorého nová verzia je pre Ctihodné matky veľkou záhadou. Myšlienka spárenia týchto dvoch mocných symbolov sa javí ako nevyhnuteľná. Autor však prekvapivo odbáča do vedľajších ciest, ktoré vedú cez stratencov z Rozptylu, ovládajúcich fanatickú sexuálnu mágiu, armádneho bašára Tega Milesa (najlepšie vykreslená postava knihy) a vždy vo vzduchu visiacu esenciu proroctva. Aj napriek tomu, že logickosť Duny ostáva nepoškvrnená, začína to škrípať v smerovaní, odkaze a celkovom dojme. Žiadna z kníh série sa nečíta ľahko. Čítanie si vyžaduje sústredenosť, dobrú pamäť na postavy, súvislosti a ochotu rozprestrieť predstavivosť do nových rozmerov. U Kacírov však križovatky dejových lieniek častokrát končia v opakujúcich sa a prešľapujúcich scénach, ktoré síce bavia, ale s odstupom zavadzajú. Rovnako tak je to aj s budovaním hlavnej dejovej línie. Kým sa čitateľ pripravuje na nečakané alternatívy a zvraty vyplývajúce z deja, no zároveň extrémne tajomné, dostane sa nám možnosť, ktorá prekračuje hranice zadefinovaného vesmíru. Autor má právo si do diela zakomponovať čo len chce, no u mňa to jednoducho nefungovalo. Tieto vybočenia vo mne vzbudzovali dojem, že Herbert ohýba vlastné pravidlá a nasilo zavádza fantastické novoty. O to viac ma mrzí, že kniha pôsobí ako predohra k ďalšej časti (Kapitula: Duna), bez uzatvoreného konca a s minimálnym uspokojením poznania osudu hlavných protagonistov. Summa Summarum Poviem to narovinu, Kacíri Duny sú pre mňa zatiaľ (ku Kapitule som sa ešte nedostal) suverénne najslabším článkom série. Kým Božský Imperátor prekypoval vizionárstvom, či podprahovou romantikou, Kacíri naštrbávajú trpezlivosť čitateľa a nedovolia mu využiť svoj obrovský potenciál. Hlavné postavy sú napísané skvelo. Každá jedna osoba neskrýva pred čitateľom svoju motiváciu, sleduje svoje mocenské ciele a využíva nástroje na presadenie sa v krutom svete melanže, vplyvov a galaktických intríg. Spomínaný cliffhanger v závere knihy však ani neprekvapí. Bude to zrejme tým, že príprava vyvrcholenia knihy bola oklieštená a to práve na úkor premostenia do širšieho, zrejme lepšie fungujúceho deja nasledujúcej knihy. V skratke – kniha žiaľ nesplnila moje očakávania, aj keď na pomery svetovej tvorby obstojí. Vytknúť ale musím aj kvalitu korektúry – kým pri predchádzajúcich častiach som sa nad kvalitou textu nepozastavil, u Kacírov čitateľ narazí na nezvykle veľké množstvo gramatických chýb, preklepov, či zle preložených slov. Na záver musím spomenút extrémne vydarenú grafiku celej série, ktorá uchváti a zrejme aj dvíha čísla predajov.