Samuel R. Delany (narodený 1942) je jednou z najvýraznejších postáv zlatého veku žánru science fiction, 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. Okrem prelomových diel Babel-17 (1966), či The Einstein Intersection (1967) napísal aj Novu (1968), ktorá sa ako nápaditá space opera dočkala v roku 1969 pocty nominácie na cenu Hugo, za najlepší fantastický román. A pohľad z dobového kontextu je v prípade Novy mimoriadne dôležitý. Mnohé diela veľkých autorov starnú s gráciou, niektoré dozrievajú ako víno, iné si od čitateľa vyžadujú trpezlivosť. Nova je románom, ktorý v sebe spája mnoho. Rozpitváva pozadie hlavných postáv, otvára dvierka do politických súbojov a korporátnych naťahovačiek o nadvládu nad galaxiou, ale skúša aj čaro vtedy nepoznaného – symbiózu človeka a strojov, či kozmickej ťažby surovín. Príbeh sleduje snahu lodného kapitána, Lorqa Von Ray, dediča obrovského impéria, ktorý sa ženie za svojim snom – poraziť v pretekoch o samotný život svojho rivala, a rivala jeho rodiny vôbec, Princa Rudého. Okrem klasického a jemne gýčovitého súboja dvoch hrdinov sa však Delanyho rozprávanie špekulantsky zamotáva a to miestami až do takej miery, že je potrebné sa poriadne zorientovať v deji, čase a priestore. V pretekoch, v cieli ktorých sa skrýva prístup k najvzácnejšej energetickej komodite vo vesmíre, k illyrionu, sa na Lorqovu stranu pridávajú postavy plné kontrastov, ako Myšiak, svojhlavý Róm, majster hry na senzorický nástroj syrinx (okrem hudby produkujúci aj obrazy, či pachy), filozofický obyvateľ Mesiaca Katin, ktorý komentuje takmer každú možnú scénu, podivuhodná dvojka dvojíc Sebastian a Tyÿ, a navzájom sa dopĺňajúci Lynceos a Idas. Cesta Lorqa je okrem strastí, plná aj vcelku bizarných zastávok, či scén, ktoré len zvýrazňujú kolorit Delanyho nápaditosti. Autor nás prenáša do Lorqových spomienok detských liet, kde vykresľuje počiatok jeho konfliktu s Princom, ale aj záblesk zakázanej lásky s Princovou sestrou Ruby Rudou. Ďalej sa nebojí premostiť do scén vykladania tarotových kariet, ktoré civilizácia budúcnosti akceptuje ako hodnoverný zdroj informácií a predpovedania udalostí. Literárne inovácie však Delany chrlí jedna radosť. Dočítame sa o prvom pokuse o prienik do kyberpriestoru, galaktický kolonializmus, ale aj o prvkoch hard sci-fi ako ťažba nepredstaviteľne ťažkých chemických prvkov z jadra hviezd. Nad tým, čo všetko chcel Delany Novou povedať, sa dá len žasnúť. No premostím práve na začiatok tejto recenzie – a síce, že môže čítanie románu aj trochu bolieť a drnkať na struny trpezlivosti. Zmiešané dojmy z väčšiny obsahu knihy napravuje záver. Je priamočiary, vecný a zbytočne sa nezamotávajúci v skrytých aspektoch tamojšieho sveta. Summa Summarum Nova ako román zrejme nezostarla najlepšie. To, čím mohla kedysi prekypovať už dnes zovšednelo. Pestrosť nápadov je však aj napriek tomu obdivuhodná, no vzhľadom na rozsah nemusí čitateľskému zážitku až tak prospievať. V románe je badať cit pre remeslo a divokú fantáziu, ktorou Delany v časoch svojej najväčšej slávy oplýval. Zo zvedavosti by som určite vyskúšal aj ďalší autorov počin. Novu odporúčam asi najmä hard-core fanúšikom sci-fi a to najmä série majstrovských diel z dielne Laser books.
Legendy a latéčka
Barbarská orkyňa Viv je už unavená dlhými rokmi neustálych bojov a vandrovania. Naposledy teda zasekne meč do lebky nepriateľa a vydá sa v ústrety novému osudu. Zabudnutá legenda, istý bájny artefakt a dávka nádeje ju zavedú do ulíc mesta Thune, kde si chce otvoriť prvú kaviareň, hoci tu o káve doteraz nikto nepočul. Jej sny o novom živote, v ktorom bude namiesto smrteľných rán rozdávať šálky s lahodným nápojom, sú však značne neisté. Viv sa musí vysporiadať s radom prekážok ako zo strany svojich starých známych, tak aj nekalých živlov samotného mesta. Aby uskutočnila svoje plány a vybudovala podnik, ktorý sa v meste udrží, musí si Viv získať nových priateľov a naučiť sa riešiť problémy inak ako mečom. Knihu som mala možnosť prečítať v spoločnom čítaní s Baškou. Vyberala som ju z toho dôvodu, že som potrebovala oddychovku, ktorá by mala jednoduchý a ľahko napísaný dej. Niekedy sa žiada do rúk zobrať knihu, nad ktorou nemusím premýšľať. Prečítať ju počas jedného alebo dvoch večerov a následne ju odložiť. Možno táto kniha nebude patriť k tým, po ktorých opakovane siahnem, ale splnila všetko, čo som pre ňu vyžadovala. Príbeh začína, keď sa hlavná postava, orkyňa s menom Viv, zmocní čarovného predmetu, ktorý má priniesť šťastie. Ukončuje doterajší život, ktorý bol plný násilia, zbraní, bitiek, a vydáva sa hľadať miesto, kde by si mohla vybudovať kaviareň. Práve tá sa stáva jej srdcovou záležitosťou. Viv sa nachdáza v meste Thune, v ktorom obyvatelia pojem “káva” ani len nepoznajú. Za pomoci nových priateľov sa púšťa do premeny svojho života od základov. Násilie vymieňa za rozvoniavajúcu kávu a chutné pečivo. Počas deja môžeme sledovať prerábanie starého priestoru na modernú kaviareň. Ako som už vyššie spomínala, hľadala som knihu s jednoduchým dejom. Čo sa týka romantickej linky, ktorá sa v knihe nachádzala, páčilo sa mi, že bola len okrajovým prikrášlením. Nejedná sa o knihu, ktorá by bola od základu vybudovaná na romantike, na nikdy nehynúcej láske alebo podobne. Zoznamovanie dvoch hlavných hrdiniek bolo plynuté, nebolo uponáhľané a naozaj milé. Hlavná postava Viv bola podľa môjho názoru veľmi zaujímavo opísaná. Aj napriek tomu, že sa jednalo o orkyňu, nebola vykreslená ako násilná, hrubá sila, ale naopak. Bolo ukázané, že je láskavá k svojim priateľom, zraniteľná a chce, aby všetko fungovalo. Čo sa týka postáv, musím povedať, že moju pozornosť si získal Krisák. Aj keď takmer nič neprehovoril, jeho charakter ma bavil zo všetkých najviac. Predstava hovoriaceho potkana, ktorý je dokonalým pekárom, ma vždy rozosmiala. Nevadilo by mi, ak by autor napísal knihu s ním ako s hlavnou postavou. Viem, že by som po nej okamžite siahla! V knihe mi možno trochu zaškrípalo zubami, keď sa všetko dialo plynulo, hladko, takmer bez jediného problému. Zdalo by sa, ako keby vybudovanie kaviarne v meste, kde ľudia ani kávu nepoznajú, je tá najjednoduchšia vec, aká sa dá urobiť. Chýbalo mi trochu viac komplikácií, ktoré sa môžu stať pri otvorení nového podniku. Hlavne v prípade, ak sa rozhodne otvoriť podnik niekto, kto s podobnými vecami nemá žiadne skúsenosti. Ale zjavne bolo zámerom autora napísať knihu, ktorá v sebe nenesie takmer žiadne komplikácie. Pár slov na záver Ak hľadáte niečo oddychové, pri čom nemusíte namáhať mozgové bunky, kniha by sa vám mohla páčiť. Ľahké fantasy, jednoduchý dej, jednoduché postavy, príjemný štýl autora. Recenziu od Bašky si môžete prečítať tu.
Legendy a latéčka – marketingový návod s vôňou kávy
Toto je ďalšia kniha, ku ktorej som sa dostala v rámci spoločného čítania s Lord of Books. Častokrát som ju videla aj na instagrame, kde ju čitatelia chválili ako príjemné pohodové čítanie. Už názov a anotácia napovedajú, že by sa to mohlo splniť. Hlavnou postavou je Viv, ktorá má dosť žoldnierskych výprav a rozhodne sa na staré kolená usadiť v meste a rozbehnúť vlastný biznis. Viv na prvé ochutnanie očaril gnómsky nápoj káva, a tak sa rozhodne túto neznámu lahôdku rozšíriť do povedomia ľudí. S magickým kameňom, ktorý by jej mal priniesť šťastie, zakopaným pod zemou, sa pustí do renovácie starej stajne neďaleko hlavnej ulice v meste Thune. Cesta k úspechu s neznámym produktom však bude náročná a Viv bude potrebovať pomoc nových priateľov, aby sa naučila riešiť problémy inak ako mečom – napríklad šálkou čerstvo pripravenej kávy a ešte horúceho pečiva. Knihu som mala prečítanú za čosi vyše troch hodín a ak sa povie „oddychovka“, tento príbeh ju vystihuje úplne dokonale. Dej si plynul pokojným tempom, bez nejakých väčších otrasov pre postavy s výnimkou očakávaného záveru. Ak by som pila kávu, možno by som jej vôňu pri čítaní cítila, aj by som si ju uvarila, lenže ja kávičkar nie som a oveľa viac ma zaujali Thimblove recepty (čítala som anglickú verziu, tak neviem, ako ho pomenovali v prekladoch). Káva, priateľstvo, vďačnosť a pohoda – to by mohli byť heslá príbehu. Kniha je v podstate extrémne zrýchlený kurz marketingu pre tínedžerov. Viv si musí prejsť celým procesom nastavovania cenotvorby, ponuky, zariaďovania prostredia a prilákania zákazníkov. Ona však o týchto veciach veľa nevie, ani si nič nenaštudovala; našťastie jej zamestnankyňa, sukuba Tandri, týmto ekonomickým veciam rozumie a neskutočne jej pomáha. Bez nej by sa Vivin biznis možno ani nerozbehol. Na jednej strane je to ohromné zjedodušenie, pretože Viv a jej malej skupinke sa prakticky okamžite začne dariť a nemusia v procese riešiť žiadne ťažkosti, no na druhej strane chápem, že autor chcel napísať práve takú knihu, aby si pri nej čitatelia úplne oddýchli. Osobne by som brala skôr realistickejší pohľad na podnikanie a trochu viac výziev pri jeho rozbiehaní. Veľmi naivne a idylicky bol vyriešený aj vzťah s miestnymi výpalníkmi. Budem veriť tomu, že Vivin magický kameň, scalvert stone, spravil svoje. Legends & Lattes obsahuje aj veľmi jemnú LGBTI romantickú linku. Vôbec mi neprekážala a bolo jej tak málo, že by ju mohli prehrýzť aj odporcovnia tejto komunity. Nečakajte žiadne pikantné scény, skôr ide len o náznaky. Postavy boli relatívne jednoduché. Viv je veľká, silná a stará sa o všetkých. Autor sa síce pekne vyhol stereotypom o zlobroch/ogres, ktorí sú zvyčajne zlí, násilnícki a nekompromisní, ale mohol ten úvod trochu rozviť a dopriať nám viac scén zahŕňajúcich Vivino pôvodné zamestnanie a jej rodiace sa rozhodnutie zavesiť ho na klinec. Mohlo jej to pridať väčšiu hĺbku a zaujímavosť. Tandri v sebe zase spája kreatívnu stránku a prekvapivého pragmatického ducha. O Calovi vieme len to, že je poctivý remeselník a génius Thimble ani nevylezie zo svojej kuchyne. Škoda, že tieto postavy nedostali viac priestoru, aby sa prejavili. Príbeh plynul prísne lineárne a nedostalo sa doň nič, čo by priamo nesúviselo s Viviným podnikaním. Autor má príjemný rozprávačský štýl, niektoré pasáže však na mňa pôsobili príliš lenivo. Pri čítaní mi chýbalo niečo, čo by ma ťahalo vpred a ja by som si vravela „ešte jednu kapitolu“. Nevravím, že mala Vivina káva hneď zachrániť svet alebo aspoň mesto Thune, ale tie chýbajúce podnikateľské výzvy tam bolo silno cítiť. Je to jednoduchý psychologický zákon: čitateľ viacej drží palce postave, ktorá sa musí občas s nejakým problémom boriť. Viv síce na konci zažila nepríjemný šok, ale autor ho vyriešil ako magická sudička so zapojením celej komunity – happyend bol prakticky okamžitý. Výsledkom je teda príjemná rozprávka, ktorú odporúčam prečítať po nejakej obzvlášť vyčerpávajúcej knihe alebo náročnom období. Legends & Lattes hodnotím ako láskavé, pokojné fantasy, ktoré stačí prečítať raz. Neurazilo, ani neodstrelilo dekel. Recenzia od Lord of Books tu.
Zlé časy – boli alebo ešte len budú?
Dušan Hofírek sa náhodou stáva časovým agentom a omylom spôsobí aférku s manželkou Karola IV. Jeho činy maju katastrofický vplyv na jeho prítomnosť aj ďalekú budúcnosť. Podarí sa mu napraviť svoje chyby?
Dobrodružstvá zo severných ostrovov
Poznáte spisovateľa Roberta E. Howarda? Že vám to meno nič nehovorí? A čo takto postavy Solomon Kane? Barbar Conan? Pri týchto menách už isto mnohí prikývnu – minimálne Conan je známy vďaka kultovým filmom s Arnoldom Schwarzeneggerom. A práve Robert E. Howard je ten spisovateľ, ktorý tieto postavy vytvoril vo svojich príbehoch a je považovaný za zakladateľa subžánru sword & sorcery. Kniha Tygři moře od vydavateľstva Laser prináša niekoľko Howardových poviedok, z ktorých všetky okrem jednej sa odohrávajú v časoch, kedy väčšinu Európy ovládala Rímska ríša a keď sa o severné oblasti bili medzi sebou rôzne kmene ako Kelti, Briti či Galovia. Ide naozaj o klasické sword & sorcery príbehy (pričom toho „sword“ je tam trochu viac). Poviedky boli napísané na začiatku 20. storočia, ale vďaka modernému českému prekladu to pri čítaní nie je vôbec cítiť. Žiadna z poviedok sa nestratí medzi dielami súčasných spisovateľov. Jednotlivé poviedky majú niekoľko spoločných znakov. V prvom rade je jasne stanovená čiara medzi hlavnými – kladnými hrdinami a ich nepriateľmi. Tí, ktorým by mal čitateľ fandiť, sú opisovaní ako urastení, charizmatickí muži (v tejto zbierke ženu v hlavnej úlohe nenájdete), už na pohľad pôsobia ako cnostní a chytrí; alebo ak aj majú nejaké horšie vlastnosti, nikdy to nie je na škodu, a vlastne to ani nie je dôležité. Nepriatelia sú buď škaredí, zakrpatení alebo ich správanie má primárne v čitateľovi vzbudzovať nesympatie. Mohla by som povedať, že istá naivita pri opise by sa dala očakávať vzhľadom na to, že poviedky už majú takmer sto rokov, ale skôr než vtedajšiemu literárnemu prúdu by som to pripísala autorovmu veku. Veľa svojich poviedok publikoval medzi 20. a 30. rokom života. Bohužiaľ, Robert E. Howard zomrel veľmi mladý – vo veku 30 rokov, po tom, ako spáchal samovraždu, takže sa nikdy nedozvieme, ako by sa vyvíjali jeho postavy neskôr. Práve jeho mladosti pripisujem to, že psychologizácia postáv nie je nejako extra hlboká. Autor síce opisuje svojich hlavných hrdinov výlučne pozitívne, no napríklad Cormac, ktorý sa zjavuje vo viacerých poviedkach Tygrov moře, nie je nakoniec až taký chytrý, ako o ňom autor v texte tvrdí. Veľmi ľahko sa nechá nachytať nepriateľom a častokrát sa z nebezpečnej situácie dostane skôr vďaka náhode (deus ex machina), ako vďaka vlastnému mozgu. Ďalším spoločným znakom poviedok je konflikt a nazeranie naň. Všetko sa točí v bludnom kruhu krvnej pomsty. Chlapi stále vykrikujú o zbraniach lačniacich po krvi a o tom, ako im treba dopriať poriadny boj. Jedna skupina unesie ženu, druhá im ide po krku. Po tom, ako druhá skupina úspešne oslobodí ženu, prvá im ide po krku, lebo… no, proste z princípu. Čokoľvek iné by bolo považované za slabosť. Možno niekomu toto neustále opakovanie mačo princípov bude liezť mierne na nervy, ale nemalo to zásadný vplyv na čítanie. Vzhľadom na obdobie, v ktorom sa príbehy odohrávajú, som to brala ako fakt. Poviedky (okrem Lidé stínu) sú akčné, dobrodružné príbehy, v ktorých treba niečo od nepriateľa získať a prežiť pri tom v zdraví, alebo aspoň udržať pri živote väčšinu posádky. Howard má ľahký, svižný štýl, ktorý sa celkom dobre číta. Nenájdete v nich prílišné filozofovanie ani pokojné pasáže, kde by sa nič významné nedialo. Kniha je aj svojou veľkosťou ideálna na oddychové čítanie niekde pri jazere alebo cestou v MHDčke (hoci treba rátať s tým, že niektorí konzervatívnejší spolucestujúci by asi na vás kvôli obálke mohli hádzať pobúrené pohľady). Drobnosť, ktorá mi trochu prekážala, boli príliš podobné mená postáv, takže občas som z nich bola zmätená – a to sa mi nestalo už celé roky. Pomohlo mi, keď som si spätne prešla jednotlivé poviedky a pripomenula som si, o čom boli a kto bol hlavný hrdina. A ešte jedna vec mi prekážala, keďže sa vyskytovala takmer v každej poviedke – hrdinovia sa prirovnávajú k panterom a tigrom, ale poznali vôbec kmene tie zvieratá? Hlavne panter sa spomína na niekoľkých miestach, ale ako mohli nejakí Piktovia alebo Galovia vedieť o zvierati, ktoré žije v Južnej Amerike, na kontinente, o ktorom ľudstvo netušilo ešte celé stáročia neskôr? Ak by to naozaj autor nespomínal každú chvíľu, tak by som nad tým mavla rukou, ale takto mi to už trochu liezlo na nervy. Až na spomenuté drobné pokĺznutia ide vcelku o zaujímavé čítanie. Mocní bojovníci, trocha mágie a záhad, dobrodružstvo a plynulý štýl autora bez zbytočného explicitného opisovania drsných scén, ktoré je dnes také populárne. Fanúšikom fantasy odporúčam vyskúšať a ak preferujete v žánri fantasy práve klasické swordsword & sorcery, tak pre vás priam povinné čítanie. Poviedky v zbierke Tygři moře: Temný muž Stretávame sa s Turloghom, vyhnancom zo svojho kmeňa, ktorý sa pokúsi zachrániť unesenú princeznú. Socha Temného muža, starého piktského boha, mu nečakane pomôže. Bohové Bal-Sagothu Dlhšia poviedka, v ktorej sa Turlogh a jeho nedobrovoľný spojenec Sas Athelstane po stroskotaní lode dostanú na ostrov, na ktorom dožívajú zvyšky tajomnej rasy. Hrdinovia sa zapletú do politického boja medzi šamanom Gothanom a Brunhildou, bývalou vládkyňou ostrova. Lidé stínu Jediná poviedka rozprávaná v prvej osobe; posledný preživší zo skupiny rímskych vojakov sa stretáva s Branom Mac Mornom, legendárnym náčelníkom Piktov, posledným z čistokrvných. Piktský šaman vyrozpráva históriu ľudí. Ztracena rasa Cororuc zachráni vlka pred ľuďmi – vo vlčej koži sa však skrýva Pikt a hlavný hrdina poviedky čoskoro zistí, ako mu takéto drobné milosrdenstvo pomôže. Aššurbanipalův plamen Jediná z poviedok odohrávajúca sa mimo Británie a severných ostrovov a v modernejších dobách. Atmosféra poviedky pripomína filmy o Indianovi Jonesovi: Američan Steve Clarney a jeho spoločník Afgánec Jar Ali pátrajú v púšti po legendárnom drahokame. Kryštál je však prekliaty a každého, kto sa ho pokúsi odniesť, postihne strašný trest. Svatyně odpornosti Prvá poviedka s Cormacom a Wulfherem v hlavnej úlohe. Spolu so svojimi mužmi narazia na zvláštnu svätyňu, v ktorej sídli divný kult a ešte divnejšie tvory. Meče Severního moře Cormac súhlasí, že so svojou družinou pomôžu utiecť zamilovanej dvojici z ostrova. Bez boja sa to však nezaobíde. Noc vlka Cormac a jeho družina majú v úmysle oslobodiť zajatca, ktorého väzní nepriateľský kmeň. Zapletú sa do boja medzi Severanmi a tajomnými Piktmi. Tygři moře Kráľovi Gerinthovi uniesli dcéru a poprosí Cormaca, aby ju pomohli vypátrať a doviedli ju domov. Cormac a jeho muži budú musieť využiť všetky svoje schopnosti, aby misiu splnili a prežili.
Prichádza Zrádný bůh, utekajte!
Cameron Johnston je mladý škótsky autor, ktorý píše fantasy. V roku 2019 mu v českom preklade vyšla kniha z cyklu Age of Tyranny – Zrádný bůh (The Traitor God). Podarilo sa mi ju zohnať lacno vo výpredaji a pri rohodovaní, ktorú knihu vložiť do fiktívneho online košíka, pomohlo aj to, že nešlo o knihu zo žiadnej série. Aspoň to sa mi snažila stránka nahovoriť – nuž, chybičky sa stávajú. Hlavným hrdinom knihy je Edrin Walker, čarodej, ktorý má veľmi vzácny dar: dokáže vstúpiť do mysle ktoréhokoľvek človeka a kontrolovať ho, ako sa mu zapáči. Takých ako on spoločenstvo mágov nazýva tyranmi – každý z tých, ktorí kedy mali tento dar, nakoniec podľahli jeho vábeniu a pokúsili sa zotročiť si celé národy. Edrina však politika ani trochu nezaujíma. Už desať rokov je v exile; utiekol zo svojho rodného mesta Setharis, po tom, ako sa mu podarilo zabiť jedného z bohov, ktorí nad mestom držia ochrannú ruku. Detaily sú však zakmnuté v jeho mozgu. Nepamätá sa, ako boha zabil, ani prečo. Vie len to, že to malo zaistiť bezpečnosť a zdravie jeho jediným priateľom, Charre a Lynasovi, s ktorým ho spája magické puto. Po tom, ako Lynasa brutálne zavraždia, sa Edrin vracia do smradľavej skorumpovanej Setharis, aby zistil, prečo dohoda odrazu zlyhala. Zapletie sa tak do sprisahania, ktorého nitky vedú až k jednému z bohov Setharis. Kniha Zrádný bůh zobrazuje drsný špinavý svet najnižších vrstiev. Nenájdete v nej epických hrdinov, ktorí by boli čistí ako vydezinfikované nemocničné obliečky. Edrin je prenasledovaný, ostrieľaný mág, ktorého jediným cieľom je prežiť, aj keď to znamená rozpárať niekomu brucho alebo zdrhnúť pred mocnejším nepriateľom. Vie, čo sú jeho slabosti, dokáže perfektne využívať svoje silné stránky; vďaka nepríjemnému zážitku z detstva trpí fóbiou z temných tunelov a svoje schopnosti používa obmedzenie nielen pre to, že by prilákali jeho prenasledovateľov, ale aj zo strachu, že by nad sebou stratil kontrolu. Pridajte si k tomu drsný zjav a necenzúrované vyjadrovanie a máte hrdinu, ktorému začnete fandiť možno až niekde v polovici knihy. Na Edrina čakajú mnohé morálne dilemy súvisiace s jeho darom a schopnosťami a musím uznať, že autor jeho postavu napísal celkom dobre. Dej knihy sa rozbieha pomalšie, hlavne prvej polovici dominujú opisy a dialógov je až extrémne málo. Príbeh je vyrozprávaný v prvej osobe priamo Edrinom a občas som mala pocit, že by sa nemusel až tak veľmi strácať vo svojich myšlienkových pochodoch. Mnohé by sa dalo povedať stručnejšie, predovšetkým tie časti, kedy sa vráti do Setharis a autor prostredníctvom Edrina do detailov opisuje chudobné štvrte mesta, vrátane histórie. Postupne tempo rozprávania zrýchli a záver je akčný a napínavý. Edrinov stret s nepriateľom, ktorý sa ukrýva za udalosťami v Setharise je zo spisovateľského hľadiska odmakaný a dobre vystupňovaný. Veľké plus dávam za to, že sa autor vyhol prvkom deus ex machina a nechal Edrina ku koncu použiť len svoju chytrosť a skúsenosti, žiadnu ohromujúcu mágiu a schopnosti tzv. vyvolených. V knihe prakticky absentuje romantická zápletka. Celý príbeh je zameraný na Edrinovo prežitie – počas rokov na úteku nemal čas ani príležitosť nadviazať s niekym vzťah a po príchode do Setharis sa veci rýchlo dajú do pohybu, takže boj o prežitie nadobudne celkom iný rozmer. Niektorým čitateľom (predpokladám, že hlavne ženám) možno bude prekážať, že v knihe nie sú žiadne romantické scény, ale vzhľadom na udalosti je to tak možno lepšie. Edrin navyše nepovedal posledné slovo; bitka o Setharis je len začiatok, príbeh by mal pokračovať v druhej knihe nazvanej God of Broken Things. V tejto chvíli ešte preklad dostupný nie je. Apropo, boj. Ako sa kniha blíži ku svojmu koncu a ulice Setharis ovládne temná mágia, niektorým čitateľom sa môže zdať, že sa príbeh začína dotýkať hororového žánru. Rozhodne to nie je oddychovka, scén plných krvi, vnútorností a ľudského tkaniva pribúda a sú popísané relatívne explicitne. Ak nemáte podobné scény radi, tak toto asi nebude pre vás vhodné čítanie pred spaním, hoci hororom by som to ani zďaleka nenazvala. Jednoducho, keď sa bojuje, lietajú kúsky tela. To je fakt. Nepochopiteľnou vecou pre mňa zostáva to, ako sa česky prekladateľ dopracoval od mena Edrin Walker k verzii Edrin Galán. „Walker“ pokojne mohlo fungovať ako priezvisko pre tých, ktorí anglicky nerozprávajú (je to relatívne rozšírené priezvisko), alebo mohol prekladateľ zvoliť českú verziu s podobným významom. Prečo to teda nespravil? Čo ho viedlo k výberu slova „Galán“, ktoré nemá s originálom ani postavou absolútne nič spoločné? Schválne som si to ešte overila na českých stránkach – znamená to presne to, čo som vedela: galán je milenec, nápadník, zastaraný význam pre gavaliera. Použiť toto slovo v texte bola totálna absurdita a takéto nepochopiteľné preklady a prepisy mien do češtiny (napr. „Šedája“) by mal Ústav pro jazyk český konečne zaraziť. Zbytočne to špatí inak slušný preklad, takže ak máte možnosť, siahnite radšej po originálnej verzii. Kniha Zrádný bůh je slušne napísanou fantasy, ktorá si neberie servítky pred ústa (až ma trochu prekvapuje, že tento príbeh vytvoril relatívne mladý autor; skôr by som čakala oveľa staršieho cynika). Ak budem mať možnosť, rozhodne si prečítam pokračovanie a zaujímavo vyzerá aj jeho ďalšia kniha The Maleficent Seven (nie je z cyklu Age of Tyranny). Uvidíme, kam to Cameron Johnston ako spisovateľ dotiahne, ale zatiaľ to má rozbehnuté slušne. Viac info na autorovom webe.