Americký autor Owl Goingback, pôvodným menom James Russell Heidbrink, je známym autorom hororových príbehov. Od roku 1996 vydal deväť kníh – za dve z nich (Crota, Běsnění Kojota) získal Cenu Brama Stokera za najlepší román. V roku 2020 získal aj Cenu Brama Stokera za celoživotné dielo. Jeho dva vyššie spomínané romány preložilo do češtiny vydavateľstvo Golden Dog. Román Crota nás zavedie do menšieho amerického mestečka v Missouri, kde sa začnú diať desivé veci – niekto brutálnym spôsobom zavraždí a vypitvá troch ľudí a zlikviduje celé stádo kráv. Šerif Skip Harding a jeho ľudia sa pustia do vyšetrovania. Predpokladajú, že im po okolí pobehuje niekto s netypickou vražednou zbraňou, no už pri obhliadke druhého miesta činu sa šerif stretne zoči-voči s vrahom. Nie je to človek, ale hrôzostrašná bytosť vzdialene pripomínajúca mohutného medveďa. Túto bytosť nazývanú Crota poznajú už len indiánske legendy. Aby zastavili Crotovo vyčíňanie, šerif bude musieť spojiť sily s Jayom Little Hawkom, strážcom rezervácie, a starým šamanom Georgeom Strongeagleom. Zároveň bude musieť šerif otvoriť svoju myseľ, pretože Crotu nezastavia obyčajné zbrane. Kniha je rozsahovo menšia – taký ten kabelkový typ, no na svojich vyše dvestopäťdesiatich stranách ponúka riadne nabitý príbeh. Owl Goingback zvládol atmosféru na jednotku; napätie sa dá krájať od prvej po poslednú stranu. Sledujeme pátranie šerifa a jeho tímu, aj nezhody, ktoré medzi nimi vládnu, či už otvorené alebo skryté. Tie budú viesť k niektorým zlým rozhodnutiam, ale vzhľadom na Crotov pôvod je to pochopiteľné. Každý typický predstaviteľ dnešného tzv. civilizovaného sveta by mal problém prijať, že bytosť ako Crota existuje. V knihe nie je málo, ani veľa postáv; je ich tak akurát, navyše dostávajú presne toľko priestoru, aby vtiahli čitateľa do deja a aby si vytoril rebríček tých obľúbených a neobľúbených. Vďaka tomu som pri čítaní mala pocit, že som súčasťou ich komunity. Postavy s dôležitejšou úlohou v deji prechádzajú vývojom a pôsobia naozaj uveriteľne. Musím spomenúť aj záverečnú kapitolu, ktorá bola veľmi pekná a dojímavá hlavne pre mňa ako rodiča. Ušla mi pri tom slza-dve? To si píšte! Významným prvkom knihy sú indiánske legendy a rituály, keďže autor sám sa hlási k jednému z pôvodných amerických kmeňov. Kniha tak dostala pekný rozmer. Páčilo sa mi, ako autor zapracoval niektoré indiánske rituály – hlavne tú jamu, kde sa sedí v obrovskom teple, človek vypotí litre, až mu je ťažko, a medituje sa. Ak by išlo o iný fantastický prvok, asi by som trochu frflala, že šerif otvoril svoje „tretie oko“ trochu prirýchlo a priľahko, lenže o tomto rituálnom potení, ktoré sa, tuším, praktizuje aj v Mexiku či niekde v Latinskej Amerike, som počula od viacerých známych, ktorí ho zažili na vlastnej koži. Všetko to boli veľmi vzdelaní a racionálne zmýšľajúci ľudia, no zhodli sa na tom, že niečo na tomto rituáli je a že pri ňom zažívali zvláštne veci. Preto ako čitateľ bez problémov akceptujem aj tento prvok deja. Oceňujem aj priamu zmienku o Erichovi von Dänikenovi a jeho dávnych astronautoch. Pekný detail. České vydanie Croty má peknú brožovanú obálku, ktorá schválne vyzerá ošúchano a staro. Mala som tak pocit, že v ruke držím knihu, ktorú čítal ešte môj tato – a presne jeho staré „Stopy“ mi príbeh pripomenul. Bolo to ako návrat do raných tínedžerských čias, kedy som hltala Ducha Llana Estacada, Poklad na Striebornom jazere či Petrolejového princa. Skip Harding a Jay Little Hawk sú tak trochu ako Winnetou a Old Shatterhand, prenesení do moderného amerického mesta, kde ich však čaká oveľa krvavejší a nebezpečnejší boj než v ktoromkoľvek románe od Karla Maya. Crota je výborné akčné čítanie, ktoré zabaví na pár hodín, či už ste fanúšikom príbehov inšpirovaných indiánskymi legendami alebo nie. Ideálne aj pre mladých chalanov – vyslovene úchylné scény tu nie sú a s tou trochou krvi a orgánov si dnešní tínedžeri poradia. Ak hľadáte darček pre fanúšika hororov, trilerov a mysterióznych príbehov, skúste darovať Crotu. Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Golden Dog. Tipy na čítanie:I mrtví prahnou po pomstěZažite hrôzu Pod hladinouGhúl: o monštrách v rôznych podobáchHellraiser – Hororová klasika z temných dimenzií
Kronika smrti a O čem sní noční můry
Jeseň je obdobím duchov, hororov a strašidelných príbehov. Kedy inokedy teda vydať zbierky hororových poviedok ako práve na jeseň? Vo vydavateľstve Golden Dog majú dve čerstvé novinky a ak ste fanúšikmi hororu, mohli by vás zaujímať. Kronika smrti Túto poviedkovú zbierku zostavil Radoslav Kozák (prečítajte si rozhovor), ktorému v našom vydavateľstve Príbeh vyšla tento rok vlastná kniha Trinásť balád pre Lucifera. Pri Kronike smrti si dal za cieľ vytvoriť spoločnú knihu českých a slovenských hororových autorov – reprezentatívnu antológiu, ktorá by ukázala, ako si vybrané autorky a autori poradia s témou smrti. Knihu tvorí 13 poviedok a nájdete v nej ilustrácie od Beáty Juritkovej, ktorá ilustrovala aj Trinásť balád pre Lucifera. Autori poviedok podľa poradia v knihe: Kniha vyšla 30. septembra a na stránke vydavateľstva nájdete aj úkážku z nej. O čem sní noční můry Po úspechu zbierky Co číhá v temnotách prichádza ďalšia česko-slovenská antológia temnej poézie a zostavili ju Kristina Haidingerová a Zdeněk “Zelda” Záleský. Na zbierke sa podieľalo dvadsaťtri autoriek a autorov. „Kniha navazuje na náš předchozí projekt, a i tentokrát se podařilo dát dohromady silnou sestavu autorů, kteří vytváří originální a děsivou poezii. Čekají vás jak známé tváře, tak nové hlasy, které přinesou svěží pohled na temná témata,“ komentuje editor knihy Zdeněk „Zelda“ Záleský. Atmosférickú obálku vytvoril Sandro Dragoj, vnútorné ilustrácie dodala Anna Chlapcová. Antológia O čem sní noční můry teda nielen ponorí čitateľa do hlbín temnej fantázie, ale zaujme aj svojou vizuálnou stránkou. V knihe nájdete tvorbu napríklad Františky Vrbenskej (recenzia na jednu z jej kníh tu), Honzu Vojtíška (rozhovor tu), Kristíny Haidingerovej (recenzia na jej Očistec), Pavla Skořepu (prispieva aj na náš portál) a mnohých ďalších. Celý zoznam podľa poradia v knihe nájdete na oficiálnej stránke vydavateľstva Golden Dog. Kniha vyšla 30. septembra.
I mrtví prahnou po pomstě
„I mrtví prahnou po pomstě.“ To aspoň tvrdí literárny debut autora Daniela Bartáka, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Golden Dog. V tejto knihe vás čaká na prvý pohľad klasická „duchárčina“ a strašidelný dom, no niektoré veci budú v skutočnosti iné, než sa zdajú. Zdeněk je mladý farmár, ktorý sa teší zo svojho statku a mohol by byť celkom úspešný, ak by sa mu nezačala zjavovať jeho mŕtva matka. Najprv musí kvôli nej podrezať všetky svoje ovce, a potom od neho matkin prízrak žiada, aby našiel akúsi Sandru a doviedol ju na statok… pretože Marek to tak chce a ak sa tak nestane, privolá mäsožravé prasce. Medzitým, krížom cez cestu, býva mladá Monika, ktorá sa chce pokúsiť o obnovenie vzťahu s rodičmi, ktorý ťažko utrpel kvôli jej nezodpovednému a neschopnému frajerovi. Z okna má výhľad priamo na Zdeňkov dom – a ten zvláštny dom začne neodolateľne priťahovať aj Monikinu kamošku. Kniha vyzerá byť na prvý pohľad relatívne útla, ale skrýva detailný a nadupaný príbeh, ktorý je vyrozprávaný z pohľadu niekoľkých postáv. Pre lepšiu orientáciu sú ich mená uvedené už v nadpise kapitol. Stačí sa len sústrediť na príbeh – postavy sú pestré a až na jednu konkrétnu dvojicu, pri ktorej bude treba hlavne v závere čítať pozorne, som nemala problém ich rozlišovať. Každá postava bola jedinečná a priplietla sa do deja inak. Najviac som si obľúbila práve Zdeňka, ktorý mal tak trochu smolu, že začal farmárčiť na tom nešťastnom mieste. Veľmi dobre to autor vymyslel aj so ženskými postavami – neprezradím viac, aby som nepokazila nikomu zážitok, ale rodinné vzťahy boli šikovne poprepájané. Autor má dobrý štýl, ktorý sa príjemne číta. Dej postupne graduje a záverečné strany sú celkom slušný akčňák, pri ktorom si čitateľ nemôže byť istý tým, kto prežije, a či vôbec niekto prežije. Práve tá nepredvídavosť je plusom príbehu. Pre spisovateľov nie je jednoduché ublížiť svojim postavám, či ich nedajbože nechať zomrieť. Hoci tento literárny žáner vykazuje neporovnateľne viacej úmrtí postáv než ostatné, oceňujem, že sa autor nebál ťažkých rozhodnutí. Dodalo to príbehu na uveriteľnosti. Čo sa týka rozprávačského štýlu, musím pochváliť ľahkú iróniu, s ktorou autor veľmi pekne pracoval a vďaka nej príbeh trochu odľahčil. Prirovnania a metafory boli v knihe výborné a dobre som sa pri nich bavila. Všetky palce hore a dúfam, že si autor tento spôsob vyjadrovania uchová aj do budúcnosti. Zároveň bola atmosféra veľmi dobre vybalansovaná. Irónia ustúpila napätiu a tajomnu, keď to bolo treba. Rozprávačský štýl neklesol do krčmového humoru a spomínaná irónia nijako neznížila kvalitu akčných scén (samozrejme, „akčných“ v zmysle „teraz sa stane niečo zásadné“). Základná premisa príbehu bola teda poskladaná dobre a jediná moja pripomienka je asi tá, že by som prijala na niektorých miestach spomaliť tempo, pridať pár strán navyše a pritlačiť na atmosféru, aby čitateľ cítil ešte väčší tlak toho, čo sa blížilo a malo sa stať. V závere by to možno tiež pomohlo, lebo v jednej chvíli som musela jednu časť prečítať znova – v tom slede udalostí som prehliadla jednu dôležitú vec a musela som si dať krátke repete, aby som nemala v deji chaos. Jednoducho nechať to ešte trochu viac dozrieť a podusiť čitateľa o pár minút dlhšie. Celkovo ide o kvalitne napísaný duchársky príbeh o strašidelnom dome z „domáceho“ prostredia – skôr akčnejší ako strašidelný. Prečítate ho relatívne rýchlo a teraz, s blížiacou sa jeseňou, si môžete počkať aj na ponuré počasie do pozadia. Na Halloween a Dušičky ako stvorený. Za knihu na zrecenzovanie ďakujem vydavateľstvu Golden Dog.
Nové Zrnko temnoty a tri zbierky hororových poviedok
Máte chuť prečítať si hororové príbehy? Vydavateľstvo Golden Dog prináša na trh ďalšie novinky. Zrnka temnoty: Bledá trojkaSedemnásta kniha zo série, tentoraz preklad diela The Pale White od autora Chada Lutzkeho. Hoci sú jeho knihy v zahraničí oceňované, ide o prvý preklad jeho diela na našom trhu. Anotácia:Alex, Stacia, Kammie, tři dívky, které jsou proti své vůli drženy v domě sloužícím k obchodování s bílým masem, plánují útěk. Nabízí však život mimo dům svobodu, jakou si představovaly? Nebo už je pozdě a jizvy jsou příliš hluboké?Příběh o dospívání a pomstě zkoumající přátelství a zoufalství, které podstoupí, aby zůstaly jednotné. Pohromadě je drží rány, které je spojují. Okrem nového Zrnka vychádzajú aj tri zbierky hororových poviedok: Ve spárech múzyS tvorbou Tomáša Martona sme sa mohli stretnúť napríklad v antológiách Co číhá v temnotách a Smečka. Teraz Tomáš vydáva vlastnú zbierku poviedok. Ve spárech múzy prináša reprezentatívny výber jeho doterajšej tvorby – dokopy 14 poviedok z hororového žánra. Anotácia:Říká se, že autor potřebuje pro svou tvorbu múzu. Tomáše Martona čas od času do svých spárů polapí jedna velmi náruživá. Vznikají pak příběhy těch nejrůznějších žánrů, jako jsou pořádný horor, sci-fi, ale i humor.Co jen to soused skrývá ve sklepě? A co věčné dilema žít dlouze, ale sám, nebo krátce, zato s láskou? Proč jsou za městem podivné hluboké díry v zemi?Nejen toto naleznete v knize, která je výběrem toho nejlepšího, co z Tomáše Martona vymáčkla múza, když se pařáty zabořila hluboko do jeho nitra. Němý křikAk ste čítali knihu V pekle jsme všichni Hébert z edície Zrnka temnoty, tak viete, že tvorba Madly Pospíšilovej Karasovej je jednou z tých, čo ešte dlho u čitateľov rezonujú. Rozhodne sa nebojí žiadnej témy. A vydavateľstvo Golden Dog prináša jej poviedkovú zbierku, ktorá nebude v porovnaní s Hébertom tiež žiadny čajíček! Anotácia:Madla Pospíšilová Karasová se nebojí drsných témat, která se vám zažerou do duše. Přesvědčit se o tom můžete v novele V pekle jsme všichni Hébert nebo v těchto třinácti velmi různorodých povídkách.Chcete si zahrát vabank o vině a trestu? Putovat ke hvězdám či za duhu? Nahlédnout do nejhrůznějšího pekla? Objevovat tajemství lidské duše? Odvážíte se nahlédnout? Opravdu?Tak to zkuste a knihu otevřete. Slyšíte ten němý křik? Zkazky z Nefritové knihyS tvorbou Elišky Drongovej sme sa mohli stretnúť napríklad v časopise Howard. Teraz vychádza jej poviedková zbierka Zkazky z Nefritové knihy, v ktorej dokazuje, že má k súčasnému hororu rozhodne čo povedať. Nie všetky poviedky súvisia s Nefritovou knihou, ale spojitosť v nich nájdete. A všetky majú výbornú atmosféru. Anotácia:Zdravím tě, čtenáři,vydej se se mnou na cestu šílenství a krve. Pojďme se podívat, jak si povedou prchající nacisté nebo děda hlídající malé vnuky. Nahlédněme pod pokličku vodního spiknutí i do očí, které viděly víc než kterýkoliv člověk. Přijmi knihu a přidej se mezi nás. Staň se pánem Nefritové knihy. Linky na domovskú stránku vydavateľstva Golden Dog:Zrnka temnoty: Bledá trojkaVe spárech múzyNěmý křikZkazky z Nefritové knihy
Očistec – klasická upírčina 3v1
Eixstujú hrubé knihy, a potom sú také, ktoré definujú pojem „monumentálna bichla“. Do tejto kategórie by som bez váhania zaradila aj dielo českej autorky Kristíny Haidingerovej Očistec. Kniha s jednoduchou fialovou obálkou v sebe skrýva tri romány (Ti nepohřbeni, Děti Raumy, Violeti), ktoré sú vytlačené malým písmom a stránky majú netypicky úzke okraje. Už po prvom otvorení teda bude každému čitateľovi jasné, že ho čaká intenzívny príbeh. Samuel sa s rodičmi a mladším bratom často sťahuje z miesta na miesto. Najnovšie sa usadili vo fínskom prístave Rauma. Samuel pomáha otcovi a pracuje na lodi. Nerozumie, prečo jeho matka neopúšťa dom, nestará sa o mladšieho brata a len zíza von oknom. Keď však matka povie, že je čas prejsť na iné miesto, Samuelov otec je pripravený ju poslúchnuť. V mladíkovi dozrie rozhodnutie – túži v Raume ostať a založiť si rodinu, no udalosti naberú rýchly spád. Malý fínsky prístav ľahne popolom a Samuel sa dostane do zajatia desivých bytostí, pred ktorými ho nezachráni ani vlastná smrť. Autorka Kristína Haidingerová vydala doslova opus magnum, v ktorom predstavuje svoju verziu upírov – a milovníkov žánru poteší, že sa vracia k ich mytologickým koreňom. Upíri, nazývaní Violeti, nie sú romantizovaní. Ich hlad je silný, svoje obete častokrát zabíjajú alebo niektorých zmenia na oddaných služobníkov. Na mnohých stránkach tečie krv, trhajú sa hrdlá a údy, ale autorka udržala rovnováhu – príbeh nie je žiadny bezduchý slasher; násilie má svoje opodstatnenie a nájdu sa zástupy ľudí, ktorí proti nemu budú bojovať. Zároveň Violetov odlíšila drobnými detailami od tých najklasickejších upírov, takže sú dokonale zapamätateľní. Keďže má kniha vyše sedemsto strán, musí byť každému jasné, že príbeh nebude plávať na povrchu. Autorka ide do detailov, venuje sa svojim postavám, ich životom, pohnútkam aj drobným radostiam a katastrofickým udalostiam. Akčnejšie pasáže striedajú pokojnejšie, ale tempo je plynulé a častokrát som nevedela knihu odložiť, hoci som o jednej v noci ledva videla na písmenká. Samozrejme, nie každému bude detailnosť vyhovovať; niektoré pasáže môžu vyznieť až príliš vatovito alebo nevýrazne, ale teraz, keď vidím po dočítaní príbeh ako celok, dokážem práve tie relatívne pokojnejšie scény oceniť lepšie. Čitatelia, ktorí sa vyžívajú v dlhých a podrobných príbehoch, si tu rozhodne prídu na svoje. V Očistci sa zjaví viacero postáv, ale hlavnú dejovú líniu vždy ťahá vpred Samuel. Ako sa postupne dozvedáme, jeho rodina má pre príbeh veľký význam. Niektoré krivdy totiž dokážu prežiť stáročia a napáchajú veľa zla. Samuel mi bol od začiatku sympatický – sprvu veselý mladík, neskôr Violet, ktorý sa snažil zachovať si svoju ľudskosť aj napriek tomu, že v ňom veľakrát videli len monštrum. Autorka pekne pracuje s charaktermi postáv. Samuel bol temný, no stále dobrý hrdina, ktorý sa vždy nakoniec pozviechal a šiel za svojím cieľom, nech už bol v akomkoľvek stave. Zachoval si svoju morálnosť. Katia, ktorá mu sekundovala, bola emotívnejšia a nedokázala byť taká pragmatická, kvôli čomu robila chyby. Aj ostatní Violeti boli ľahko rozoznateľní a autorka nás nechala nahliadnuť do ich životov, aby ukázala, čím si kedysi prešli. Vďaka týmto retrospektívnym scénam – inak nádherne poprepájaných s hlavným dejom – dostali nepriatelia hĺbku a trochu morálnej šedej. Škoda len, že Timo vyšumel z príbehu tak náhle, ale zase oceňujem, že sa autorka vyhla hlbokému pátosu a dráme. Svoj priestor dostali aj niektoré vedľajšie postavy, napríklad Kyllikki a jej syn Erkko. Veľmi pekne poňatý vzťah matky a syna, ktorí zohrali svoje úlohy. Bola to moja obľúbená dvojica spolu s Airi. Príbeh sa odohráva v polovici 16. storočia a v súčasnosti. Osobne ma najviac bavilo práve moderné Fínsko a apokalypsa, ktorá ho postihla, to však neznamená, že by ostatné časti neboli dobré; práve naopak. Kristína Haidingerová má zrelý, technický skvelý štýl, ktorý sa výborne číta. Preto som aj po náročnom dni vždy večer po knihe siahla. Záver príbehu sa mi páčil a som s ním celkovo spokojná, hoci po celej tej Samuelovej odysei sa mi chvíľu zdalo, že bol plazmant odstránený trochu prirýchlo. Ale zase v jednoduchosti je krása a dá sa na to pozrieť aj tak, že sa autorka opäť šikovne vyhla obľúbeným trópom a klišé. A musím spomenúť aj nádherné ilustrácie priamo od autorky! Ak by som mala Očistec prirovnať k nejakej inej upírskej knihe, ako prvé mi napadne séria od Anne Rice – nie však kultové Interview s upírom, ktoré nedosahuje technickú kvalitu ostatných kníh v sérii. Skôr by som to porovnala s Upírom Lestatom alebo Kráľovnou prekliatych. Očistec je príbehovo iný, nie je v ňom toľko filozofovania, ale atmosféra a postava Samuela mi niečim pripomínajú práve Anne Rice. Možno vďaka spôsobu, akým autorka tému uchopila? Nečakajte teda tínedžerov a ich malicherné problémy; v Očistci pôjde do tuhého a navyše nebudete mať istotu, kto všetko prežije. Dobrí či zlí, je to jedno; prežijú hlavne tí chytrí a tí, ktorí majú trochu viac šťastia. A kto všetko to bude, sa dozviete až na konci. Očistec od Kristíny Haidingerovej je monumentálne dielo a ja pred autorkou skladám imaginárny klobúk už len za tie stovky strán textu. Krásne napísaný pútavý príbeh s množstvom zaujímavých myšlienok bude v čitateľovi ešte nejakú dobu rezonovať. Nie je to rýchle ani jednoduché čítanie, ale bolo fascinujúce sledovať, čo jednotlivé vrstvy odhalia. Toto bola výborná „upírčina“, ktorú fanúšikom žánru odporúčam – rovnako ako každému, koho neodradí rozsah. Výborné, zahryznite sa do toho! Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Golden Dog. Tipy na ďalšie upírske knihy:Najlepšia upírska kniha – a nie je to Dracula!Děti noci trpia hlúpymi chybamiPrežijete v Meste chladu?Gotický príbeh o tom, “Kde spí nejkrásnejší upírka”
O pár dní vychádza Byt ve městě Naga
Vydavateľstvo Golden Dog prináša novú knihu z pre nás netypického prostredia. Byt ve městě Naga je filipínsky horor. Autor Pancho Alvarez v krátkych poviedkach a dvojstranových ilustráciách veľmi špecifickým spôsobom prepája literatúru a výtvarné umenie. Byt ve městě Naga je vizuálním záznamem autorových let, kdy byl obklopen hravými i neodbytnými duchy, živelnými entitami a vzpomínkami na cizí lidi a přátele, kteří už dávno odešli. Ilustrováním vizí nefyzických bytostí tuší na papíře se umělec zabývá modalitou manifestace a bezprostředně zhmotňuje beztvaré, jak je vidělo oko jeho mysli. V různých stavech bytí a nebytí získávají zjevení zdání fyzické podoby: prostor jako tělo, rozmazání jako podoba, zatížené pouze linií a stínem. Pancho Alvarez pochádza z mesta Naga. Vyštudoval politológiu na univerzite Ateneo de Manila. Je známy svojím výtvarným umením – venuje sa mu profesionálne od roku 2018. Svoju tvorbu prezentoval na niekoľkých výstavách a jeho dielo Vlk prichádza (The Wolf is Coming) bolo použité ako centrálny vizuálny prvok umeleckého veľtrhu Art Basel 2021 v Miami, USA. Byt ve městě Naga je jeho prvá kniha. Kniha, ktorú preložila Lucie Lukačovičová, vychádza 26.8. Zakúpiť si ju môžete už teraz v predpredajovej akcii a dostanete k nej aj záložku. Viac o tomto horore tu.
Pornoland – jen porno dokáže zachránit svět!
Recenzia bola napísaná pre portál Děti noci a je uverejnená so súhlasom autora. Někdo toto odvětví lidské tvořivosti považuje za umění, jiný zase za nechutnost hodnou odsouzení do zkázy plamenů pekelných. Každopádně pornografie ve svých různých podobách patří k lidské přirozenosti a životu již od úsvitu civilizace. Dva spolubydlící Phil a Zed by nemohli být rozdílnějšími. Phil je bývalý armádní IT odborník milující porno a Zed je prostě jen normální zakřiknutý introvertní mladík, který od svého světáckého spolubydlícího musí snášet sarkastické a sexistické poznámky na svou nezkušenost v milostných oblastech života. Phil nejen, že porno miloval, on jej sbíral se zarputilostí hodnou fanatika. Na tom by nebylo možná nic až tak zvláštního, kdyby oba tito muži nežili ve světě, kdy byla jakákoliv forma pornografie přísně zakázaná. To ovšem pro někoho s Philovými znalostmi nebyla vůbec žádná překážka a on mohl nerušeně prohledávat zákoutí internetu beze strachu, že by jej někdo mohl vystopovat, natož odhalit. Vše se změní, když narazí na jednu prastarou stránku s názvem Pornoland a i přes Zedův rázný nesouhlas klikne na odkaz na této stránce. Následně se stane něco zvláštního. Za hlasitých zvuků ženského vzrušeného vzdychání a v intenzivní záplavě červeného světla valícího se z monitoru počítače se oba mladíci najednou přesunou do jiného světa. Téměř okamžitě zjišťují, že obyvatelé tohoto místa doslova pornem žijí. Phil a Zed postupně odhalují tajemství tohoto světa a svou roli v něm, která není vůbec náhodná. Jsou totiž jediní, kteří mohou zachránit nejen Pornoland, nýbrž i svůj vlastní svět a vrátit mu požitek z porna. Při tomto bizarním dobrodružství musí čelit množství nebezpečí, zažívat mnoho absurdních situací a pochopitelně i nespoutaného sexu. Pro českého čtenáře do této chvíle neznámý americký spisovatel Kevin Shamel se představuje díky nakladatelství Golden Dog rovnou převelikým trumfem v žánru bizarro fiction. Jeho román Pornoland je naprostá ztřeštěnost v tom nejlepším slova smyslu tohoto žánru. Autor nádherně vystihuje ducha pornografie, jejíž rozličné tématické okruhy pornoprůmyslu spojil do jednoho chumlu a umístil do fiktivního světa na stránkách své knihy. Zcela dokonale vykresluje jednotlivé jejich aspekty od hloupých prvoplánových dialogů postav pornofilmů, různých témat porna, přes celou mytologii vzniku místa, na němž se hlavní dvojice objeví. Jde o znovu nalezení a sestavení vícero ztracených kusů magické knihy Pornomicron. Prozrazovat jednotlivá nebezpečí, kterým při tom musí čelit, by bylo necitlivé spoilování vůči potenciálnímu čtenáři a to by byla věčná škoda, ochudit jej o nezkalený požitek z příběhu. Co se dalšího autorovi povedlo na výbornou je psychologická práce se samotnou hlavní dvojicí. Zatímco ze začátku mají jasně rozdělené charaktery i role, kdy je jasné, že Phil a Zed by se nikdy nemohli stát pro svou fatální rozdílnost přáteli, pokud by je náhoda nesvedla dohromady jako spolubydlící do jednoho bytu. Ovšem v průběhu příběhu se vše zásadně mění. Phil pomalu ztrácí svou do té chvíle neotřesitelnou roli machistického světáka. Ze Zeda se naopak stává sebevědomý mladý muž se schopnostmi působit na něžné pohlaví takovým kouzlem, o kterých neměl ani nejmenší tušení, že by jich byl schopen. Přesto vzájemná interakce mezi nimi stále skvěle funguje a navzájem se oba doplňují při všem co společně prožívají. Román Pornoland je ztřeštěná jízda, při které se čtenář bude přímo královsky bavit. Pravda, není úplně pro každého. Knize by se jistě měli vyhnout ti, jejichž morální kvocient je až příliš vysoko a podobné věci pro ně znamenají zavrženíhodné nechutnosti. Ovšem ti by vlastně neměli číst asi žádnou knihu v žánru bizarro fiction. Pro všechny ostatní bude každá stránka knihy laskominou, u které občas vyprskne i smíchy. Nebude ochuzen ani o nečekané zvraty s ještě nečekanějšími rozuzleními. Vše je podpořeno skvělým překladem Martina Štefka, bez nějž by český čtenář zůstal ochuzen o takovýto žánrový klenot. Každopádně, aby zde nebyl jen výčet pozitiv, má tato kniha jeden neodpustitelně zásadní nedostatek. Je až nechutně příliš krátká! Máte radi bizarné príbehy, alebo chcete zistiť, akú môžu mať podobu? Prečítajte si poviedku od autora tejto recenze, Pavla Skořepu:Prostinké nevýhody uvrhnuté kletby (upozorňujeme na nutné overenie veku)
Honza Vojtíšek: “Český horor měl a má co nabídnout.”
Český horor má svojich významných predstaviteľov a jedným z nich je Honza Vojtíšek, ktorý sa jeho propagácii venuje už dlho. Ako editor prispel ku vzniku mnohých antológií, vydal vlastné knihy Kazatel, Ďáblův hřbet (v spolupráci s Ivanom Kučerom) alebo najnovšie knihu Bezejmenná touha. Vydával elektronický hororový časopis Howard a od minulého roka vydáva fanzin Mort. Otázky pre náš portál pripravil hlavne Lukáš Polák a dozviete sa, ako vyzerá spolupráca na románe s iným autorom, čo pre Honzu znamená hudba alebo prečo to nie je sranda zasadiť dej príbehu do stredoveku. A samozrejme kopu ďalších zaujímavostí! Knihu Ďáblův hřbet si napísal s Ivanom Kučerom. Kto prišiel s nápadom na spoločnú knihu? Prečo si do toho išiel?No, nakonec vlastně Ivan. V roce 2013 vydal epub nazvaný Kozí ľudia, příběh, který se z části odehrával během Slovenského národního povstání a z části v tehdešjí současnosti. Mě se hrozně líbila SNP část a začal jsem Ivana trochu otravovat s tím, že by se mi ty titulní postavy líbily ve středověkém příběhu. On mi na to odpověděl, ať to tedy napíšu, což jsem si, samozřejmě, nedovolil a napsal mu to. Tak pak nadhodil, že to můžeme napsat spolu. Chvíli jsme se o tom bavili, zjistili, že máme nápady, které se dají propojit dohromady a už to jelo. Šel jsem do toho, protože jsem si chtěl vyzkoušet i společně napsaný román. Měl jsem do té doby zkušenosti jen se společně psanými povídkami a ta s Ivanem se psala bezproblémově. Ako sa vlastne tvorí spoločná kniha? Aké bolo rozdelenie? Jeden prišiel s nápadom a druhý s postavami? Alebo ste mali postavy rozdelené a každý si písal “svoje”?To je asi hodně relativní a záleží na spoustě faktorů. Funguje to tak i u povídek, jednu společnou jsme stihli během pouhých pěti dní od nápadu po konečnou verzi bez problémů, u jiných to drhlo a některé se ani nedopsaly. U románu je to komplikovanější ještě tím, že jde o rozsáhlejší formu. Navzdory tomu, že jsme hned od začátku společně budovali koncepci, kostru a pořadí jednotlivých událostí, včetně charakterů a jejich osudů a označovali si, kdo by co chtěl psát, a ještě, než jsme se pustili do opravdového psaní, vytvořili několikastránkový koncept, nevznikal Ďáblův hřbet úplně lehce. U mě se to v jednu chvíli dostalo dokonce do situace, kdy bych to psaní zastavil, kdybychom s románem už nebyli tak daleko, jak jsme byli a kdybych si nemyslel, že je ten příběh skvělý. Ono na tak velkém rozsahu ukočírovat dva autorské přístupy není jednoduché. Je taky pravda, že po dopsání románu jsme s Ivanem spolu nějakou dobu takřka vůbec nekomunikovali. Ale už je to za námi. Po prečítaní knihy som mal pocit, že ide o dobré “béčko”. Nebojí sa brutálnych scén, sexu, dokonca pár znásilnení, či gore. Bolo cieľom, aby kniha pôsobila krvavým a brutálnym dojmom?Hned od začátku nám bylo jasné, že tohle nebude pozitivní příběh, ale temný, krutý a nemilosrdný. On sám takový chtěl být a my jsme neměli chuť ani sílu se mu bránit. On v podstatě vlastně ani jiný být nemohl a nemohl dopadnout jinak, než dopadl. Myslím si, že pokud bychom se to pokusili změnit a nasměrovat ho jinam, příběhu bychom jen a jen uškodili. Když jsme knihu nabízeli jednomu nakladatelství, odmítli ji, že je strašně negativní, že v ní není nic pozitivního. Přesně takhle jsme to ale chtěli, na tom jsme se s Ivanem shodli a mě ta shoda dost potěšila. Ďáblův hřbet je miesto na Morave. Bol si tam? Prečo sa práve tam odohráva príbeh?Tohle mi přijde docela zábavné. V mém pojetí se příběh odehrává pořád na Slovensku. Vlastně jsme s Ivanem neřešili, jestli se dřevorubci při své práci dostali nakonec až na Moravu. Jako možné to je, ale podle mě děj hranice Slovenska neopustil. V Trenčíně jsme v roce 2008 hráli s kapelou. Mimo město jsem však nebyl a v okolních lesích už vůbec ne. Ostatně, po přečtení Ivanovy tvorby mě u vás do lesa nikdo nedostane. Postava kňaza pôsobila odpornejšie ako samotní „kozlí ľudia“. Chcel si poukázať, že náboženstvo je horšie ako prírodné monštrum?Vlastně asi nakonec jo. Protože přírodní monstra se řídí instinktem, věřící člověk ne. Náboženství je myšlenkový konstrukt, který člověku není vrozený, musí ho přijmout, případně je k němu veden od narození. O náboženství se dá přemýšlet, vlastně je to čistě koncept víry – buď to přijmeš, nebo ne, i proto se tomu říká víra. Jo, kněze jsem si užíval, poslední dobou mě nesympatické postavy docela baví. Šlo mi jeho prostřednictvím ale hlavně o to, ukázat, jak se lidi nechávají lehce svést a že vlastně i dneska spousta lidí, než aby uvažovali sami, raději si nechají říct od jiných co a jak, jestli je něco dobré nebo špatné a jak k tomu mají přistupovat – proto je tak v oblibě jakýkoliv koučink, různé knihy o osobnostním rozvoji, ale vlastně jsem zjistil, že spousta lidí takhle přemýšlí třeba i u výběru knih a filmů. Než aby si vytvořili vlastní algoritmy o co se zajímat, dají na různé recenze a procentní hodnocení, prostě si nechají říct, co číst a na co koukat. A takhle jsem vnímal toho kněze. Taky, samozřejmě, i jako kontrast náboženství a přírody, když se mnozí věřící dost často ohánějí tím, co je a není proti přírodě. No a já kozí lidi vždycky vnímal jako „kladné“ postavy. Odkiaľ prišiel námet/nápad na samotných kozlích ľudí?To je Ivanova práce, viz odpověď na první otázku. Tedy otázka spíše na něj. Vydával si časopis Howard, čo sa stalo, že si s tým skončil? No, nevydával jsem ho sám, podílelo se na něm více lidí. Obecná verze konce je, že nám odešel grafik. Rozšířená verze je, že to mezi námi (ne poprvé) zahřmělo v komunikaci a on se rozhodl, že to už dál dělat nechce. Takže za to vlastně můžu já. Se mnou je to mnohdy těžké, to nepopírám. Chvíli jsme hledali náhradu, ale popravdě, sázet a graficky zpracovávat každého čtvrt roku přes sto stran časopisu jen tak ve volném čase zadarmo, to chce prostě entuziasmus hraničící s šílenstvím. A to nemá každý. A možná už Howard řekl a vykonal vše, co měl, chtěl a na co měl možnosti. Jsem rád, že spousta lidí, co pro Howard něco dělala, v tom pokračuje někde jinde. Minulý rok si prišiel s ďalším časopisom Mort, ktorý je viac “old school” a má až punkovejším formát. Prečo si sa do toho pustil? Čo v ňom nájdeme?Tak mě bylo jasné, že nevydržím nic nedělat. Howard mě bavil, z větší části jsem ho dělal hlavně pro sebe. No a když skončil, netrvalo mi ani moc dlouho uvědomit si, že bych chtěl v něčem podobném pokračovat. Věděl jsem, že nechci dělat žádný blog ani videa, tohle mě nebere
Letná nádielka od Golden Dog
České vydavateľstvo Golden Dog sa stará o to, aby fanúšikovia hororu a temných príbehov mali pravidelne čo čítať. Predstavujeme vám najnovšie prírastky, ktorými si budete môcť spestriť leto. V edícii Zrnka temnoty vyšla nedávno šestnásta kniha v poradí – Suzy od českej autorky Jany Pacákovej. Ako už obálka napovedá, kniha nadväzuje na obľúbený hororový subžáner, v ktorom majú bábiky hlavné slovo. Tu je oficiálna anotácia: Jaký lepší dárek by mohla vybrat? Kristýna hned věděla, že tohle je přesně ten dárek, který musí své kamarádce Lucii koupit k narozeninám. Panenka. Další do její sbírky. Panenka… Vždyť co by se mohlo stát? Kniha vyšla 26.6. a môžete si ju kúpiť napríklad aj tu, na stránke vydavateľstva Golden Dog. V rovnaký deň vyšla v Golden Dog ďalšia kniha od českého autora – I mrtví prahnou po pomstě. Daniel Barták, dvojnásobný český majster Vale Tudu a majster Európy v brazílskom jiu-jitsu, predstavuje svoj druhý hororový príbeh, v ktorom nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Oficiálna anotácia: Co skrývá zanedbaný statek na okraji Prahy? Bečení zmasakrovaných ovcí či snad vzteklý řev hladových prasat? A co s ním má společného psychicky nemocný muž stíhaný šíleným přízrakem dávno mrtvé matky? A žena, skrývající se pod dvěma identitami? Vítejte v příběhu plném tajemství, v němž není jednoduché odlišit pravdu od lži. Protože I mrtví prahnou po pomstě… Viac tu. Ďalšou knižnou novinkou je dvestostranová kniha so šteklivým názvom Pornoland. V žánri bizarro ide o spoluprácu s britským vydavateľstvom Planet Bizarro Press, ktoré vydalo tento eroticko-bizarný román z pera amerického spisovateľa Kevina Shamela. Ako naznačuje anotácia, bude to poriadna jazda: A do háje, porno je nelegální!Jako fakt. Pornohvězdy jsou zločinci, porno stránky jsou systematicky mazaný, zapomeňte i na lehkou erotiku. Tohle se děje v našem světě. Ale co teprve Pornoland!Phil a Zed musí procestovat porno metropoli a posbírat kousky Pornomicronu – knihy sexuální magie, která spojuje naše světy. Nebude to snadný. Budou muset čelit obří gejše a její samurajský armádě, odhodlanýmu detektivovi, co jim jde po koulích, drsný domině a jejímu gangu, hromadě dalších sexy lidí i hromadě míň sexy lidí… A dojde i na spermonstrum a sex v sanitce. Podaří se Philovi a Zedovi dát knihu dohromady, zachránit Pornoland a nový přátele a znova zlegalizovat pornografii v našem světě? (Jasně, že jo, jinak by tohle čtení byla pěkná blbost, ale stejně si chcete přečíst, jak to dokázali.)Tohle je příběh plnej drsnýho sexu i drsnýho poselství. Je to absurdní a budete si chtít vrznout. Protože tohle je zatracenej Pornoland! Kevin Shamel sám seba opísal takto: Začína byť jedným z tých starých ľudí, ktorí už toho veľa videli a prežili a sú čudáci. A to mu vyhovuje. V súčasnosti trávi Kevin kopu času výtvarnou činnosťou, ako sa len dá, a tiež na voľnej nohe edituje a píše o sebe v tretej osobe tak málo, ako je len možné. Dúfa, že je v poriadku, keď to robí, a tak trochu sa pri tom stáva postavou sám pre seba a premýšľa o tom, kto to číta a že je to tak trochu, ako by k nim hovoril o niekom inom. A potom mu napadne, koľko z neho je skutočného. Vyšlo mu niekoľko kníh, ktoré nájdete, keď si vyhľadáte jeho meno. Ale asi nie je veľmi skutočný – ako žije a píše príbehy, tak o sebe hovorí, ako by to nebol on.Viac tu. Ďalšie informácie o vydavateľstve a ich knihách nájdete na stránkach Golden Dog.
Mŕtve ženy – štyri prípady, ktoré sa dostanú pod kožu
Sandra. Melissa. Jayne. Michelle. Alebo aspoň ich časť. A mená pribúdajú. Detektív Hank Giorgio rieši štyri prípady, ktoré spája jeden faktor – na začiatku bola mŕtva žena. Jeho zbesilému tempu vyšetrovania a jedinečným deduktívnym schopnostiam možno nestačia jeho kolegovia, ale bude to dosť na to, aby zabránil ďalším obetiam? Siahla som po druhej knihe od autora a dúfala, že látka bude nasadená rovnako vysoko. Prvá kniha, ktorá nesie názov Nikdy se nepřestala usmívat, vo mne zanechala príjemné pocity. A po prečítaní tejto knihy? bola som nadšená! Kniha je rozdelená na štyri časti. Štyri príbehy, ktoré by sme mohli chápať ako samotné poviedky alebo kapitoly. Spočiatku som sa bála, či sa budem vedieť dostatočne vžiť do príbehov, keďže som zvyknutá predovšetkým čítať detektívne príbehy v celku. Ale každý jeden prípad bol podľa môjho názoru výborne zvládnutý, mal atmosféru, neúnavné tempo, ktoré ma držalo v napätí a nútilo hltať stránku po stránke. Spoločným menovateľom bol detektív Hank Giorgio, ktorý sa vám svojím charakterom dostane nie len pod kožu, ale aj do hlavy. Hneď od začiatku ideme na vec. Vražda ženy, novomanželka detektíva Hanka. Počas celého príbehu sa čitateľ môže zoznámiť so svojským detektívom, ktorý má dokonalé dedukčné schopnosti. Jeho charakter by sa dal prirovnať k tvrdeniu: budeš ho milovať, alebo nenávidieť. Bola som rada, že hneď od začiatku si ma detektív získal. Svalnatý, vysoký muž bez emócií. Niekedy mu stačí len dobre sledovať okolie. Charakter bol podľa mňa vykreslený veľmi dobre. Dokonca ani strata manželky ho neprinútila k tomu, aby prejavil emócie. Psychicky sa zrútil, zúril, rozbíjal veci naokolo, zabíjal jedného človeka po druhom. Teda o tom zabíjaní by sme mohli pomlčať. Prvý prípad som brala skôr ako dokonalý vstup pre vykreslenie charakteru Hanka. Koniec poviedky ma príjemne prekvapil. Čo sa týka prepojenia prípadov, páčilo sa mi. Nejednalo sa len o prepojenie, v ktorom figurovali postavy, ale aj iné detaily, ktoré len upevňovali moje nutkanie čím skôr dočítať knihu do konca. Pri podobných knihách, kde je dôležité nie len to, kto spáchal vraždu, ale aj ako sa vykonala, mám menšie obavy. Kniha ma po tejto stránke rozhodne nesklamala. Opis vrážd bol primeraný, drsný, morbídny a pre mňa doslova “lahodný”. Atmosféru si kniha držala od začiatku až po koniec. Možno by som mala osobne menšiu výhradu, kedy mi nesadla jedna postava. Jednalo sa o Larisu. Pre mňa osobne sa stala postavou, ktorá mi od začiatku až do konca pila krv a nevedela som sa s ňou stotožniť. Jej podrezaný jazyk, vulgárne vyjadrovanie sa a poznámky ma len nútili prevracať očami. Ale tento fakt mi nezobral z vnímania knihy a príbehov ani len jedno malé percento. Niekedy sa stane, že čitateľ má nutkanie premýšľať, ako by sám najradšej zabil jednu z hlavných postáv, a dúfa, že ho niekto predbehne. Takto to bolo v mojom prípade. Ale tak, ako som sa na začiatku obávala, keď bola kniha rozdelená na 4 časti, na konci som si povedala, že to bol výborný ťah. Posledný prípad, grandiózne finále a zároveň aj smútok, že s knihou sa musím rozlúčiť. Pri knihe sa mi opätovne stalo, že som sa dostávala do bodu, kedy ju chcem čím skôr prečítať, pretože ma bavila, ale zároveň som sa jej nechcela vzdať a mohla som si ju dávkovať postupne. Ale tento prípad by bol nemožný. Pár slov na záver Knihu by som rozhodne odporučila prečítať. Ale treba si dávať pozor, pretože ak začnete s čítaním, neprestanete. Môže sa stať, že kniha padne za obeť jednému kratšiemu večeru.
Nikdy se nepřestala usmívat
Robert Jenkins je uznávaný soudní psychiatr. Před sebou má případ, díky kterému už jeho jméno nikdy nezapadne. A přitom stačí jen mluvit a naslouchat. Alexandra je obyčejnou ženou, která nikdy nestála v centru dění. Až doposud. Ocitla se ve světle reflektorů s krví na rukou. Alexandra je vražedkyně. Na svém kontě má 168 zabití. Robert se těší na jednoduchý případ. Všechno je jasné. Alespoň do chvíle, než se s Alexandrou poprvé setká. Už pri čítaní prológu človek vie, že to bude silný príbeh. Zaujať čitateľa hneď na začiatku, donútiť ho hltať jednu stránku po druhej a netrpezlivo očakávať, čo sa môže ešte skomplikovať, nedokáže každý autor. Bola som nadšená, že táto kniha splnila moje očakávania. Dostala sa mi pod kožu od prvej vety a nechcela odísť ani po prečítaní tej poslednej. Kniha bola písaná z dvoch časových línií. V tretej osobe sme mali možnosť sledovať sedenia psychiatra Roberta s vrahyňou Alexandrou. Spoznávali sme ženu, dozvedali sme sa rôzne nepríjemné aj príjemné zážitky z minulosti. Bolo zaujímavé, ako Alexandra na psychiatra pôsobila. Už len predstava, kedy by sa mal niekto posadiť oproti človeku, ktorý sa priznal k niekoľkonásobnému zabitiu. Nieto ešte priznanie k 168 obetiam. Stretnutia psychiatra s Alexandrou boli zaujímavé, skvelo napísané a dokonca aj uveriteľné. Medzi rozhovormi sme mali možnosť nahliadnúť aj k nejakým vraždám. Kedy sa dej odohrával v minulosti a bol písaný z pohľadu vrahyne. Musím uznať, že to bol dobrý ťah. Nevadilo mi prelínanie minulosti a prítomnosti. Ba naopak. Je to lepšie, ako keby o vraždách mala rozprávať len na sedeniach. Mali sme možnosť v kapitolách vidieť detailné popisy. A moje temné srdiečko bolo nesmierne spokojné. Veď niekedy sa stalo, že som len čakala na ďalšiu kapitolu, ktorá by odkryla nový príbeh, novú vraždu z minulosti. Sedenia Roberta s Alexandrou boli zamerané predovšetkým na psychiku. odkrývať pravú tvár ženy, ktorá v sebe schováva mnoho tajomnstiev. Čitateľovi hneď napadne, že za vraždami bude niečo viac. A druhá časť, kedy sa ocitneme na miestach činu a môžeme sledovať vraždu z pohľadu páchateľa, majú drnejšiu formu. Páčili sa mi obe varianty. Tempo knihy je rýchle, štýl písania dobre zvládnutý a stránky odsypávajú jedna za druhou. Páčilo sa mi, že podľa môjho názoru dielo neobsahovalo žiadnu prebytočnú vatu. Žiadne opisy, ktoré by boli zdĺhavé a pre dej knihy nezaujímavé. Knihu som nevedela pustiť z rúk, a to už o niečom svedčí. Záver knihy bol prekvapením sám o sebe. Ale vyhneme sa spojlerom. Na záver by som chcela povedať, že odporúčam knihu prečítať. Mne osobne veľmi sadla a teším sa na ďalšie knihy, v ktorých dúfam, že ma autor opätovne prekvapí.