Medzi múrmi sirotinca Hrob, kde Nica vyrastá, sa pri plameňoch sviečok mali vo zvyku rozprávať tajuplné príbehy a legendy. Najznámejšou je tá o Slzotvorcovi, tajomnom remeselníkovi s očami čistými ako krištáľ, ktorý dokázal prebudiť emócie a priviesť ľudí k slzám. Lenže teraz má Nika sedemnásť a na jej vlastné prekvapenie sa ocitá v starostlivosti manželov Miliganovcov.Nevybrali si však len ju, a ak sa nechce vrátiť do domova, musí nájsť svoju silu a zabojovať o šťastie, po ktorom túži. Dokáže aj napriek traume nájsť svoj skutočný domov? A dá sa vôbec bojovať s láskou a pocitmi, ktoré ju privádzajú do šialenstva, alebo by mala skôr bojovať o túto lásku? Ako sa Nika postupne zoznamuje so svojím okolím, nachádza priateľstvá a silu postaviť sa za to, po čom túži. (recenzia bola písaná po dočítaní českej verzie knihy) Po pozretí filmu, ktorý si môžete pozrieť na Netflixe, som zistila, že existuje aj kniha. Aj napriek tomu, že film bol pre mňa miestami veľkým sklamaním a nevyužitým potenciálom, som sa chcela presvedčiť, či kniha je na rovnakej úrovni, alebo ma čaká niečo lepšie. Knihu som čítala v spoločnom čítaní s Baškou. Poďme sa spoločne pozrieť, čo sa mi na knihe páčilo a čo zasa nie, a napokon si porovnať knihu s filmom. Dej knihy Stretla som sa s názormi, že pri obálke knihy a názve človek očakáva nejaký fantasy príbeh. Pre niekoho to môže byť sklamanie, pre niekoho úľava ale nejedná sa o fantasy knihu. Dej knihy rozpráva príbeh mladej Nici (meno jej dali rodičia po motýľovi, význam mena sa mi páčil), ktorá po autonehode prišla o rodičov a vyrastala v detskom domove, ktorý prezývali Hrob. Význam, prečo detský domov dostal také pochmúrne meno, bol vykreslený v príbehu. Nechcem ponúknuť spojler, a tým pádom zobrať čitateľovi možnosť prísť o zaujímavý okamih. Ale význam bol pre mňa silný a dôležitý. Nica sa dostáva do pestúnskej rodiny. Prekvapením bolo, že sa do rodiny dostal aj chlapec, o ktorom si myslela, že ju celé tie roky nenávidí. Zjavne nikoho neprekvapí fakt, že sa za tým schovávalo niečo iné. Kniha opisuje život v náhradnej rodine, komplikované vzťahy s tajomným chlapcom, ktorý jej vyhliadky na krajší život neuľahčuje. Čo sa týka deja knihy, páčilo sa mi hlavné poslanie. Dej mal podľa môjho názoru dobre spracovanú dynamiku, rozvoj postáv a štýl autorky bol pre mňa jednoduchý a dobre čitateľný. Dej knihy nebol komplikovaný, kapitoly odsýpali. Ale koniec knihy ma prekvapil natoľko, že to vo mne zapríčinilo zníženie hodnotenia. Koniec knihy mal dobré zakončenie. Ale približne 50-60 strán, ktoré boli ako keby skokom do budúcnosti, kedy mal čitateľ možnosť dozvedieť sa, ako postavy pokračovali vo svojich životoch, mi prišiel zdĺhavý a niektoré scény dokonca až prehnane vynútené. V knihe som sa stretla aj s tým, že niektoré scény boli vyobrazené príliš rýchlo a niektorým sa dalo toľko pozornosti, že to bolo zdĺhavé. Mnohokrát sa mi počas čítania stalo, že ma kniha pohltila, mala dobré momenty a potom prišiel pád. Kedy som len prevracala očami a chcela knihu odložiť stranou. Tieto vzostupy a pády sa niekoľkokrát opakovali. Čo sa týka dejovej línie detského domova, chýbalo mi v knihe venovať sa problematike trocha viac. Niektoré veci boli načrtnuté, ale kniha by si zaslúžila viac tých prepracovanejších zážitkov z minulosti. Postavy Hlavná postava Nica si prežila ťažké detstvo a dospievanie nebolo o nič lepšie. Nedá sa povedať, že by sa radila medzi moje najobľúbenejšie postavy, ale taktiež nebola jedna z tých, ktoré by mi liezli na nervy. Scény, kde si našla nových a dobrých priateľov, sa mi páčili. Ale neustále myšlienky na krásne tmavé vlasy a tmavé oči hlavnej mužskej postavy, ktorá bola záujmom jej túžob, boli pre mňa už miestami otravné. Niekedy sa zdalo, že postava nemyslí na nič iné ako len na tajomný, prenikavý pohľad a, opäť sa opakujem, tmavé vlasy!. Tých opisov by mohlo byť v knihe menej. Budilo to vo mne dojem, že z pohľadu Nici je na ňom najdôležitejšie len to, že má tmavé vlasy. Rigel bola hlavná mužská postava. Tajomný chlapec, ktorý nepozná biologických rodičov. Dostal sa do detského domova, dostal meno po hviezde (čo sa mi taktiež veľmi páčilo. Mám rada zaujímavé a originálne mená pre postavy) a jeho detstvo nebolo ľahké. Opäť sa mi stalo pri čítaní knihy, že vedľajšia postava bola pre mňa omnoho zaujímavejšia, ako postava z pohľadu ktorej bol rozprávaný príbeh. Ak by bol príbeh napísaný z pohľadu Rigela, určite by sa mi dej páčil oveľa viac. Chcela som o ňom vedieť viac! Traumatizovaný mladý chlapec, s TMAVÝMI vlasmi a prenikavým pohľadom (ak by sa stalo, že čitateľ na ten fakt zabudol), ktorý hrá na klavíri, dostáva sa do problémov, prejavuje navonok žiarlivosť a dokáže rozdávať rany na počkanie. Mám pocit, že podobné typy mužských postáv sú v obľube u čitateľov. Na základe jeho správania ma chlapec neprekvapil a nedá sa povedať, že by ma ohúril. Nespadla som z postavy na zadok. Ale verím, že mnohým čitateľkám by sa tento typ postavy veľmi páčil. Porovnanie film – kniha Ako som na začiatku recenzie spomínala, knihu som čítala až na základe pozretia filmu. Musím povedať, že aj tu sa potvrdilo pravidlo, že kniha je lepšia ako film. Aj keď v niektorých momentoch som bola na pochybách. Čo by bolo pre mňa ideálom? Zlatá stredná cesta. Niektoré časti z filmu sa mi páčili viac ako v knihe. Ale aké rozdiely boli v knihe a vo filme? Vo filme bolo detailnejšie vyobrazenie detského domova. Mali sme možnosť vidieť niektoré okamihy z minulosti. Čo sa stávalo, ak deti nedodržiavali pravidlá. Hoci pri niektorých scénach za určité veci deti nemohli. V knihe bola problematika detského domova len okrajovo spomenutá. Prišlo mi, že nebol dostatočne využitý potenciál. Dejové okamihy v knihe sa líšili od filmu. Boli poprehadzované. Na deji to nič nezmenilo, ale bolo to zvláštne čítať v inom poradí. (Keďže som najprv videla film, a potom siahla po knihe). Film sa skončil v najlepšom. Vedeli, kde mali urobiť stopku. Ale kniha? Po hlavnej dejovej línií nasledovalo približne 50-60 strán, ktoré boli podľa môjho názoru zbytočné. Mohol sa vystrihnúť jednoduchý epilóg a hodnotenie by bolo z mojej strany vyššie. Ale je to len môj osobný názor, zaujímalo by ma, či sa s tým niekto stotožňuje. Postavy. Obsadenie postáv. Jeden z kameňov úrazu, kedy som sa na filme viac nasmiala, ako prežívala hlavnú dejovú líniu. Opätovne môžem povedať len svoj názor a rozumiem, že sa s názorom nestotožní veľa ľudí, ale obsadenie hlavných postáv bolo pre mňa veľmi slabé. Herci nevedeli prejaviť emócie, bezducho sa pohybovali z miesta na miesto