Parfum prináša do zatuchnutého rybníka otrepaných románových tém príjemný závan. Aj napriek tomu, že ten závan je neveľmi voňavý. Hlavnou postavou je Grenouille, dieťa od narodenia výnimočné. Nielenže ako jediný človek na svete nevydáva nijaký telesný zápach, ale je tiež obdarený nadpozemsky dokonalým čuchom. Či tieto dve zvláštnosti spolu súvisia alebo nie, zostáva mystériom. Rovnako ako to, či s tým súvisí ďalšia Grenouillova vlastnosť – je ťažkým sociopatom. Grenouille vyrastá v Paríži 19. storočia. Je sirotou vychovávanou načisto bez lásky – aj keď by ako rodený sociopat zrejme žiadnu lásku nevedel ani prijať. Vie, že je odlišný od ostatných, a ostatní cítia, že je odlišný od nich. Preto sa navzájom nenávidia. Grenouille ľuďmi ťažko pohŕda a jeho ľudia ťažko využívajú – na vlastnú škodu. Ďalší mysteriózny prvok totiž prináša fakt, že každého, kto sa s Grenouillom zapletie, postretne (bez Grenouillovho priameho pričinenia) strašné nešťastie. Grenouille žije vo vlastnom svete, svete nespočetných vôní. Jediným dôležitým zmyslov v jeho živote je čuch, ostatné považuje za podradné. Stáva sa zberateľom spomienok na vône a po čase aj parfumérom. Podtitul „príbeh vraha“ románu je však príliš komerčný a teda zavádzajúci. Grenouille sa vrahom stane až na sklonku knihy – jej zvyšok je príbehom jeho neobyčajného života, sveta vnímanom cez pachy. Podtitul príbeh vraha však možno chcel naznačiť fakt, že v románe nájdeme hororové až splatterové prvky. Rozhodne žiadne čítanie pre deti ani pre slabšie žalúdky. Téma knihy je rozhodne zaujímavá. Rozvíja čitateľovu fantáziu a núti sa na svet pozerať očami – teda, skôr nosom – človeka, pre ktorého sú arómy to najvýraznejšie a najdôležitejšie na svete. Na mizériu toho, že ľudský jazyk nemá pre mnoho vôní žiadne pomenovania, lebo slabé nosy ostatných rozoznávajú len veľmi málo ich druhov. Na postupne sa rodiace poznanie, že hoci väčšina ľudí pachy vedome nevníma, podvedome ich emočne ovplyvňujú, čo prisudzujú pôsobeniu iných zmyslov. Táto myšlienka neznie až tak nereálne, pokiaľ sa vám už tiež niekedy stalo, že silné emócie a spomienky vyvolal práve závan nečakanej vône. Grenouille sa vydá na cestu ovplyvňovania druhých prostredníctvom vôní, na cestu, kde ho čaká zdrvujúce sebapoznanie vlastnej úbohosti z toho, že on je spod akéhokoľvek vplyvu druhých vylúčený. Tým vzbudzuje akúsi neurčitú ľútosť, hoci je postavou jednoznačne zápornou. Ale dobre vystavaní záporňáci u mňa neraz bodujú viac než vyumelkovaní anjelskí klaďasi. Vybudovať príbeh na arómach je jedinečné a celkový dojem z knihy dobrý. Určite to bola prínosná čitateľská skúsenosť po hromade kníh nemastne-neslano prepierajúcich stále dookola to isté. Kniha je prerozprávaná prostredníctvom popisov dlhších časových období. Dívame sa na svet nielen pohľadom Grenouilla, ale aj rozličných vedľajších postáv. Priamych scén tam nájdeme pomenej a dialógov iba toľko, čo by sa za necht vošlo. Takáto forma nemusí vyhovovať každému, rovnako, ako časté pomerne rozsiahle opisy či už vôní alebo zariadení na ich získavanie. Napriek tomu kniha neobsahovala dlhé pasáže, ktoré by sa dali označiť za vyslovene nudné. Aj zakončenie, napriek držaniu si splatterového charakteru, pôsobí až podivne zmierlivo a uspokojujúco. Nemám sa v ňom na čo sťažovať. Čo však žiaľ opäť raz musím vytknúť, je nelogickosť. Áno, aj s ohľadom na nadreálnosť celého príbehu. Zhltla by som napríklad prekvapivú skutočnosť, že Grenouille je absolútne necitlivý na chute, hoci chuť s vôňou silne súvisí – počas jedenia vnímame výpary z rozžutého jedla a pri zapchatom nose necítime skoro žiadnu chuť. Preniesla by som sa aj cez to, že Grenouille sa sedem rokov svojho života prestravoval len na lišajníku, čo má teda závratne nízku výživovú hodnotu. Napokon, nadreálny Grenouille je prezentovaný ako nezmar schopný prekonať niekoľko v tej dobe smrteľných chorôb, tak prečo by si mal niečo robiť z nejakého skorbutu? Ale jedna vec bola už fakt priveľa. Nejde mi do hlavy, ako si postava dokázala pri sebe počas pobytu vo väzení a počas mučenia, kde – ak už nie predtým – ľudí určite vyzliekajú – uschovať fľaštičku. Táto skutočnosť nie je ani slovkom vysvetlená a dosť láme dojem z celého románu. O to viac, že ide o absolútne kľúčovú udalosť pre ďalší vývoj deja. Škoda týchto chýb, ktoré ubrali hviezdičku tejto inak zaujímavej knihe.
Bazár démonov
Petrakis je zamestnanec farmaceutickej firmy žijúci v malom meste v strednej Európe. Jeho život vyzerá idylicky až do momentu, kedy sa mu začnú v byte zjavovať mytologické bytosti. Táto skutočnosť, spolu so zúriacim vírusom v uliciach, mu začína výrazne narúšať psychické zdravie. Napriek počiatočnému skepticizmu pochopí, že prapodivné bytosti sú reálne a on musí využiť všetok svoj um, aby ich opakované návštevy prežil. Jeho jedinou nádejou je vyslanec Najvyššieho, ktorý má v našom svete uchovávať rovnováhu. To mu ale značne komplikuje Kráľ v žltom. Ten ako prevádzkovateľ Bazáru démonov za sebou umne zametá stopy a privádza na svet stále viac nechceného chaosu. Stihne vyslanec zachrániť aspoň niekoho? V prvom rade musím povedať, že v momente, kedy som videla zaradenie tejto knihy do hororu, začala som sa tešiť. Bola som zvedavá, či dokáže autor prepojiť fantasy s hororom, alebo to bude len nálepka na knihe. Ale to všetko sa dozvieme postupne. (recenzia môže obsahovať udalosti z deja) Dej knihy: Musím uznať, že sa mi páčilo, že bolo zvolené Slovensko. Neviem si pomôcť, ale poslednú dobu mám naozaj dobrý pocit pri čítaní kníh, kedy sa autor rozhodne dej zasadiť do slovenskeho alebo českého prostredia. Už len týmto počinom si u mňa kniha svojím spôsobom dokázala šplhnúť. Aj napriek tomu, že kniha má niečo cez 200 strán, začiatok bol tvorený štyrmi prológmi. Na jednej strane by sa dalo povedať, že to bolo zaujímavé rozhodnutie, ale v mojom prípade to bolo len naťahovanie strán. Dej knihy mal pomalší začiatok. Prvých sto strán som si hovorila, kde sa nachádzajú tie hororové prvky, ktoré boli knihe sľubované. Ale potom sa to rozbehlo a ja som nevedela pustiť knihu z ruky, pretože som chcela vedieť, ako veci dopadnú. Musím povedať, že druhá polovica knihy a celkovo druhá polovica deja sa mi páčila oveľa viac ako tá prvá. Keď na scénu prišli démoni, na tvári sa mi objavil úsmev. Okamihy s nimi sa mi natoľko páčili, že som si medzi nimi našla aj obľúbenca. Ich moc bola rafinovane opísaná. V knihe sa mi páčilo vyváženie prvokov fantasy a napokon som sa dočkala aj mierne strašidelných okamihov. Dej knihy sa odohráva v niekoľkých líniách, ktoré na seba nadväzujú. Aj napriek tomu, že kniha sa spočiatku zdala ako pomaly rozbiehajúca, dokázala ma dejom zaujať natoľko, že budem netrpezlivo čakať na nasledujúcu časť. Druhá polovica deja bola natoľko rozbehnutá, že sa odohrávala jedna udalosť za druhou a nechávala čitateľa v napätí. Jedno telo padalo za druhým a ja som sa dočkala vecí, na ktoré som čakala. Najviac ma ale bavilo strhávanie z kože alebo uväznenie do fotografií. Vôbec by som sa nebála zájsť pri krvilačných veciach viac do detailov, deju by to neuškodilo. Ba naopak! Ale to už môže byť názor každého čitateľa. Niekomu sa to páči viac detailné, popisujúce, realistickejšie. Inému čitateľovi sa páči len načrtnutie, kde začne pracovať predstavivosť. Ja som presne ten typ čitateľa, ktorý by prevracal jednu stránku za druhou a netrpezlivo by hĺtal písmenko po písmenku, ak by sa týmto veciam pridala väčšia pozornosť. Postavy: Linda. Dievča, ktoré sa vôbec nesprávalo na svoj vek. Už od prvého momentu mi dokázala spôsobiť vrásky na tvári a ja som dúfala, že scénu opustí čím skôr. Stáva sa to pomerne často, že čitateľ si medzi postavami nájde jedného alebo viacerých obetných baránkov, pri ktorých dúfa v bolestivú a zdĺhavú smrť. V hlave sa mi tvorilo toľko nápadov, pri ktorých by som sa jej vedela zbaviť, že som sa dostávala do fázy, kedy mi to robilo nesmiernu radosť. A musím povedať a možno aj prezradiť, že s jej životom som bola napokon spokojná! Ako som spomínala vyššie, jeden z démonov si ku mne našiel cestu. Je niekedy vtipné, ako si čitateľ nájde cestu k záporákovi a aj napriek tomu, že drží druhej strane palce, jeho život sleduje so zatajeným dychom. Aj v tomto prípade som nebola výnimka. Jeho charakter, správanie, rozprávanie, dialógy boli pre mňa natoľko pútavé a zaujímavé, že by som bola schopná prečítať si nejakú novelu, ktorá by bola venovaná len jeho životu. Možno minulosti, jeho vzniku, zážitkom a podobne. Moje srdce prahne po tejto udalosti! A ak je toto prvý diel série, tak očakávam, že v ďalších častiach bude jeho prítomnosť. Hlavná postava príbehu, Sarantos si postupne ku mne nachádzal cestu. Na začiatku som mu nevedela prísť takpovediac na chuť, ale postupne, keď sa mu život začal rúcať pred očami, sa začal otvárať aj jeho charakter. Idylický život, v ktorom mu nič nechýbalo, kedy mal všetko po čom túžil už od detstva, sa začal meniť v okamihu, kedy do bytu zavítali nevítaní hostia. Bolo pre mňa zaujímavé vidieť v ňom strach, obavy, úzkosť. Momenty, kedy si musel prejsť osobným peklom. A ako by som mohla zabudnúť na Kitsune! Jej vykreslenie, správanie a následne aj ukážka, ako sa dostáva do tela nového “hostiteľa”, ak to tak môžem nazvať, boli pre mňa len čerešničkou na torte. Pár slov na záver: Rada by som poďakovala autorovi za poskytnutie knihy na recenziu. Som rada, že sa mi kniha dostala do rúk a netrpezlivo očakávam druhú časť! Dúfam, že sa jej dočkáme čoskoro.