Vo vydavateľstve Artis Omnis nedávno vyšla novinka od autora Miňa Tichého – ide o historicko-mysteriózny poviedkový román. V sobotu 16. novembra, bola kniha pokrstená v Martinuse na Obchodnej ulici v Bratislave spolu s ďalšími knižnými novinkami Vaky a Tajomstvo Dračej steny. Mračná nad Žilinou budú predstavené aj 27. novembra v Artfore v Žiline. Tu je oficiálna anotácia:Vo víre prvej svetovej vojny sa československý legionár na talianskom fronte stretáva so záhadným mužom. Potom ako mu zachráni život, stanú sa nerozlučnými priateľmi a povojnové dianie ich zavedie do mesta pod Dubňom. Tam sa zúčastnia príprav na príchod Vavra Šrobára a jeho čerstvo vzniknutej slovenskej vlády. Svoju úlohu zohrá aj cudzincov medailón. Čas neúprosne plynie ďalej a do životov ľudí zasahujú nové historické zvraty. Zakaždým sa nájde niekto, komu skríži cestu magický artefakt. Či už v povstaleckých zákopoch okolo Kuneradského zámku, alebo v tmavom suteréne rozostavaného obchodného centra na sídlisku. Hrdinovia sa musia popasovať nielen s dobrom či zlom, ale aj s vlastným svedomím. Na pozadí skutočných udalostí, ktoré zasiahli Žilinu, spoznávame mozaiku príbehov, osobných aj dejinných tragédií. Kúsky skladačky do seba zapadnú a vytvoria tak celistvý obraz až po dočítaní poslednej stránky. „Je to skvelá kombinácia, keď knihu o Žiline napísal Žilinčan a vyšla v žilinskom vydavateľstve. Som si istá, že tento napínavý príbeh, ktorý čitateľov prevedie jedným celým storočím, zaujme každého,” povedala o knihe Andrea Harmanová z Artis Omnis. Autor knihy Mračná nad Žilinou Miňo Tichý (1984) pochádza z mesta pod Dubňom, v ktorom žije s manželkou, dcérou a synom. Aj preto ukotvil dej svojej knižnej prvotiny do Žiliny. Opakovane sa úspešne umiestnil v rôznych literárnych súťažiach (Martinus Cena Fantázie, Poviedka Istroconu, SlavCon). Vďaka tomu sa jeho texty ocitli vo viacerých zborníkoch a poviedkových zbierkach. Tie mu vyšliapali cestu k samostatnému debutu, ktorý práve vyšiel. Mračná nad Žilinou sú Vašou prvou vydanou knihou. Aký je to pocit sledovať jej uvedenie na knižný trh?Je to doslova neskutočné. Vždy som si predstavoval, aké to asi bude. Či už keď som pred takmer desiatimi rokmi začal seriózne s pisateľskými pokusmi, alebo aj v priebehu samotného písania tejto knihy. Realita však prekonala všetky očakávania. Miesi sa vo mne nadšenie, ale aj obavy z toho, ako knihu prijmú čitatelia. Sčasti to nie je úplne nový pocit, keďže moje poviedky už vyšli v deviatich knižných antológiach. No teraz je to iba môj text a sám nesiem na ramenách bremeno zodpovednosti. Ísť s kožou na trh je vždy riziko. Ako kniha vznikala?S nápadom na knihu, ktorá by sa odohrávala v Žiline, prišiel Ivan Harman z vydavateľstva Artis Omnis. Mal myšlienku, že by žilinské vydavateľstvo vydalo žilinskému autorovi knihu, ktorej dej by sa odohrával v kulisách Žiliny. Podobné texty odo mňa už čítal v antológii Slovensko fantastické či v zborníku Fantázia 2021. Slovo dalo slovo a ja som sa pustil do práce. Základ dvoch kapitol som mal v starších textoch, dopísal som zvyšok. Dbal som na prepojenie jednotlivých príbehov. Aj keď sa odohravajú v priebehu jedného storočia, prepletajú sa nimi postavy a udalosti, ktoré na seba nadväzujú. V texte sa nájde aj pár eastereggov. Príbeh je fikcia, ale odohráva sa na pozadí skutočných historických udalosti, ktoré mu tak vytvárajú kulisu. Mihnú sa tu aj reálne postavy a zohrajú svoju úlohu. Jednotlivé kapitoly fungujú uzavreto, no zároveň sa na ich pozadí odohráva väčší príbeh, a ten sa uzavrie až na konci. Kniha bola pokrstená 16. novembra v bratislavskej predajni Martinusu. Ako táto udalosť prebiehala? Kto bol krstným rodičom?Krst prebehol v rámci programu počas vyhlásenia výsledkov Martinus ceny fantázie 2024. Krstnou mamou bola moja kamarátka a skvelá spisovateľka Ivana Molnárová Dubcová, ktorá bola pri knihe od začiatku ako betareaderka, takže text prešiel jej pozornými očami ešte predtým, ako putoval do vydavateľstva. Krst moderovala Andrea Harmanová z vydavateľstva Artis Omnis a pripojila sa aj Katka Soyka Čavojová. Tá bola ako rodená Žilinčanka tou najlepšou voľbou vydavateľstva na editoring knihy. Medailón, ktorým sa krstila kniha, darovala krstná mama Ivana Molnárová Dubcová a vyrobil ho ďalší spisovateľ Jozef Miklovič. Mimochodom, tento magický medailón má svoju rolu v každej kapitole knihy. Prikladáme aj oficiálnu ukážku, dostupnú na stránke vydavateľstva:Vlak s kvílením bŕzd zastavil v stanici Trenčín. Kapitán Fojt si z pravého oka zložil monokel a zo záhrenia saka vytiahol strieborné hodinky na retiazke. Podľa nich vlak meškal takmer hodinu. Vonku vládla mrazivá zima a chlad sa dobýjal dnu. Z malej piecky sa, našťastie, šírilo príjemné teplo, a tak sa četníkom cestovalo celkom pohodlne.Poručík Sabol sa náhle nespokojne zamrvil. Mátali ho zle sny. Vlastne sa to dialo, odkedy sa tu ocitol. Vystrašene otvoril oči, preskúmal okolie a opäť sa ponoril do driemania.Kapitán sa zatváril vážne, Sabolov nepokojný spánok mu robil starosti. Chvíľu naňho s obavami hľadel, no napokon sa zadíval na vločky poletujúce za oknom.„Aj vtedy snežilo…“ šepol si s povzdychom sám pre seba. V ten deň, keď sa prvýkrát s mužom oproti zoznámil, panovalo vonku takmer rovnaké počasie. Vtedy sa však jeho priateľ a kolega ešte nevolal Lukáš Sabol… Ak by ste sa radi zúčastnili podujatí spojených s touto knihou alebo ďalšími knižnými novinkami, sledujte facebookovú stránku Artis Omnis.
Večnosť omylov: o tragédii raketoplánu Discovery inak
Ak by som mala vybrať kráľovnú československej sci-fi, tak by som seriózne uvažovala nad Jankou Plauchovou, hoci som zatiaľ od nej čítala iba dve knihy – Nula kelvinov a teraz najnovšie Večnosť omylov. Už pri Nula kelvinoch ma presvedčila o tom, že vie krásne prepájať motívy, napínavo rozprávať a jej autorský štýl mi sadol ako posledný dielik do správne zloženého obrázka z puzzle. Bola som teda zvedavá, aký príbeh dostanem v knihe Večnosť omylov. Na úvod knihy sledujeme prípravu tímu astronautov, ktorí majú letieť raketoplánom Discovery na ISS. Raketoplán však pár sekúnd po štarte, tesne po zážihu motorov, exploduje. Vyšetrovacia komisia má zistiť príčinu výbuchu a jej členom je aj Derek Watson z NASA, bývalý astronaut, ktorý viedol výcvik posádky. Tragédiu berie veľmi ťažko, pretože ak by sa nerozhodol povesiť kariéru astronauta na klinec, s veľkou pravdepodobnosťou by v raketopláne sedel on ako veliteľ misie. Jedného dňa ho kontaktujú Rusi, ktorí mu prezradia detaily o tajnom vesmírnom projekte a odhalia mu hypotézy a dôkazy, ktoré prevrátia Watsonov život naruby. Rusi vedia, že neodolá ponuke zistiť, čo sa naozaj stalo s raketoplánom Discovery. Watson odchádza na ruskú vesmírnu základňu, kde sa začne pripravovať na cestu, ktorú ešte neabsolvoval žiaden človek. Po skvelom románe Nula kelvinov som mala od Janky Plauchovej veľké očakávania a nesklamala ma. Večnosť omylov je fascinujúce sci-fi, no trochu zložitejšie, než je bežný literárny konzument zvyknutý. Janka totiž neobchádza ani neignoruje vo svojich knihách vedecké poznatky a snaží sa ich čo najlepšie využiť. Teória elektromagnetizmu a oscilácie, ktorú zahrnula do knihy, ma fascinovala a ešte som sa s ničím podobným nestretla. Veľmi pekná myšlienka a hoci to s vysvetleniami v knihe nepreháňa, ani ich nepodceňuje, môj mozog dostal v niektorých pasážach zabrať a musela som ho v neskorých nočných hodinách nútiť do činnosti. Ale milovala som to! Nie som tak dobre sčítaná, aby som dokázala povedať, nakoľko realistické by udalosti v knihe mohli byť, no Janka ma svojím písaním presvedčila. A o to predsa ide – aby čitateľ zhltol návnadu aj s navijakom. Ak nemáte radi vedeckejšie pasáže a technické pojmy, tak zvážte, či sa vôbec pustiť do čítania. Kniha síce obsahuje slovník na konci, no je primárne určená pre hard-scifistov a vesmírnych nadšencov, ktorí sa vyznajú aspoň v základných pojmoch ako je orbiter, dekompresia a pod. Dajme však teraz technickú stránku a fakty bokom a pozrime sa na samotné osudy postáv. Kniha sa rozbieha trochu pomalšie a chvíľu to trvá, kým s ňou vhupneme do plnohodnotného sci-fi módu. Janka pekne opísala šok a reakcie ľudí na tragédiu a aj Watsonovu túžbu zistiť pravdu, ktorá sa mení na posadnutosť. Vo chvíli, ako Watson nasadne s Rusmi do lietadla, napätie prudko stúpa a začína ta pravá čitateľská zábava. Dejové línie sa rozvetvia v druhej polovici knihy a čitateľ musí čítať ďalej a ďalej, aby postupne odhalil súvislosti a poskladal si obraz toho, čo sa kedy udialo. Vďaka postavám, ktoré dokáže Janka napísať výborne, ide naozaj o kvalitné čítanie. V knihe prevládajú muži (vlastne všetky hlavné postavy sú muži) a sú skutočne pestrí a uveriteľní. S emocionálnym bremenom sa vyrovnávajú rôzne. Obzvlášť scény v raketopláne Buran boli skvelé a páčilo sa mi, ako sa vyvinuli vzťahy medzi ruskými a americkými kozmonautmi. Záverečné strany boli skvelé – autorka dokonale nadávkovala jednotlivé scény a prestriedala dejové línie tak, aby to bolo maximálne napínavé. Postava Brittena dobre zamotala udalosti a koncept s planétou bol fascinujúci. Časť so sondou, ktorá ostala krúžiť na obežnej dráhe, to, ľudovo povedané, zabila. Vyvolala vo mne obrovskú čitateľskú frustráciu v tom dobrom zmysle slova – išlo ma poraziť z toho, čo všetko bolo naznačené, no nepovedané. Takéto detaily mám fakt rada. Takže za seba môžem povedať, že bola Večnosť omylov sci-fi lahôdka, premakaná do detailov, ktorá spolu s Nula kelvinmi v mojom osobnom rebríčku bez väčšej námahy prekoná aj zahraničné sci-fi legendy. Toto je na čítaní krásne – keď objavíte autora, ktorého jednotlivé knihy vás budú rovnako baviť a stane sa pre vás zárukou čitateľského zážitku. Všetky palce hore, aj tie na nohách, a teším sa na ďalšie knihy od Janky Plauchovej, ktoré ma už doma čakajú! Tipy na zaujímavé sci-fi príbehy:Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješMutácia z planéty Zem má väčší potenciálČasonauti – recenzia od Lord of BooksV Paoliniho sci-fi budete Spát v moři hvězdObjavte čaro Zabudnutého vesmíru
Testament – Úderný odkaz zabudnutých príbehov
Nenápadné knihy, skrývajúce sa medzi regálmi, vedia milo prekvapiť. O Milošovi Janouškovi (1952 – 2023) som už čo-to počul, no obálka Testamentu a sprievodné slová vydavateľa a priateľov, ktorí vedia oceniť kvalitnú literatúru, ma jednoznačne presvedčili. Skromná zbierka obsahuje 26 poviedok, ktorých spoločným menovateľom je ťaživá atmosféra a priamočiary text s razantným odkazom. Aj keď je mi poviedková tvorba veľmi blízka, textu každého prozaického útvaru častokrát chýba balans medzi objemom a obsahom. Nájsť to magické miesto, kde sa užitočné spája s tým najpríjemnejším, je proste remeselným umením. Miloš Janoušek bol na tomto mieste pri písaní Testamentu evidentne dobre zabývaný. Od prvých strán som sa do textu zahryzol a konzumoval jednu poviedku za druhou. Pri čítaní som si uvedomil, že je úplne jedno, či autor príbeh naočkoval ľahkými prvkami fantastiky, alebo rozvinul technickú stránku, typickú pre science-fiction. Vstúpil som do sveta temnôt a mystérií a nechal sa viesť po tajuplných cestičkách ľahkého hororu. Tematicky sú príbehy rôznorodé. Kým niektoré evokujú nádych starých eposov či biblických legiend, iné sa neštítia vykresliť alternatívnu realitu, alebo futuristický svet. Čo si ale na texte cením najviac, je jeho ľahkosť, vrstevnatosť a silná myšlienka. Po dočítaní takmer každej poviedky som ostal buď hlboko zamyslený nad odkazom, alebo šokovaný nečakaným, možno až surovo ordinovaným zvratom. Summa Summarum Doteraz neviem, ktorú z poviedok by som vypichol ako „vlajkonosiča“. V tak útlej knižke je totiž kvalitné takmer všetko. Asi by som klamal sám sebe, ak by som netvrdil, že Testament je tým najlepším, čo som na slovenskej scéne za veľmi dlhú dobu čítal. Testament Miloša Janouška je tak úderným príkladom príbehov, ktoré by nemali byť nikdy zabudnuté. Odporúčam všetkým, a to doslova.
Elpis – Dobrodružstvo vesmírnych kriminalistov
Slovenských sci-fi sa rodí každoročne ešte skromnejšie ako šafránu. No vydavateľstvo Artis Omnis nepoľavuje vo svojej misii držať fantastiku nad vodou a v apríli tohto roka vydalo hneď dve novinky – Tristodesať kelvinov od Jany Plauchovej (pokračovanie románu Nula Kelvinov) a Elpis od Rolanda Oravského. Od autora je to moja prvá kniha do ktorej som sa pustil. A na moje prekvapenie ide o román zasadený do autorovho vesmíru, v ktorom sa odohrávajú ďalšie príbehy Hypnos (2014) a V tieni Zeme (2018). Príjemne ma prekvapilo do akého prostredia je dej knihy situovaný. Vzdialená ľudská kolónia Elpis, v sústave Proxima Centauri, si žije svojím životom, spoločnosť rieši svoje žabomyšie vojny a technológie napredujú míľovými krokmi. Knihu otvára práve scéna míľnika, ktorý by mal civilizácii priniesť revolúciu. Chaznati Amrita, vizionár a technologický magnát, predstavuje svetu recept na nesmrteľnosť, no stáva sa terčom atentátu. A v tomto momente sa rozbieha divoký kolotoč zvratov, detektívneho vyšetrovania a rozpitvávania hlavných postáv. Na rad prichádza plnohodnotná detektívka a s ňou dvojica vyšetrovateľov Anastacio Kimairikos a Liu Mingová. K čitateľovi sa dostávajú informácie o pozadí súperenia dvoch technoobrov – spomínaného Amritu a antagonistu Antidea, kým postupne odhaľujeme, čo môžeme od dvojice detektívov vlastne čakať. Postavám a ich motiváciám sa musím povenovať. Pri pomalom rozjazde, kde autor postupne vťahoval čitateľa do problematiky, zistíme, že takmer všetky postavy stoja jednom alebo druhom charakterovom póle. Beriem to ako autorský úmysel, s cieľom ukázať, na akom polarizačnom rázcestí momentálne naša spoločnosť stojí. V istom zmysle slova je to dobre, no silená extrapolácia môže byť aj na škodu. A v prípade Elpisu je to miestami dosť cítiť. Aj zaujímavé témy, ktoré okorenia príbeh, ako právo ženy na potrat, alebo väzobné tresty pre páchateľov trestných činov, potom z postáv robia bábiky v rukách rozprávača, ktoré sa nechovajú rozumne, ale silovo, podľa toho, aké hodnoty majú na základe svojho skill a mind-setu zastávať. A to ma vzhľadom na futuristický svet a spoločnosť, ktorú autor vytvoril, mrzelo hádam najviac. Dej začína gradovať zhruba od polovice knihy. Akcia strieda akciu, dostáva sa nám jedna teória za druhou a množia sa čiastkové vysvetlenia. Dostávame sa až do detailu, ktorý je možno zaujímavý, no nie nevyhnutný. Objavujú sa tak malinké dejové trhlinky, s ktorými sa musí čitateľ popasovať. A práve v kombinácii s postavami, ktoré žijú svojim predurčeným naratívom, sa vysvetľovanie a posúvanie deja vpred cez dialógy hýbe neochotne. Vyvrcholenie detektívneho rébusu tak nakoniec pôsobilo tak nejako neslano, aj napriek tomu, že sa k nám dostali otázky na mnohé odpovede, ktoré autor čitateľovi nachystal. Summa Summarum Elpis je román dvoch protipólov. Dej plný výborných nápadov, ale takisto plný nerealistického správania sa postáv. Vie určite prekvapiť dejovým zvratom, no zároveň zahltí čitateľa množstvom nepotrebného textu. Roland Oravský sa v detektívnom žánri vyzná, vie ako čitateľa zaujať, no na môj osobný vkus by na to stačilo pokojne aj o tretinu menej textu. Odporúčam všetkým, ktorí sa radi nechajú prekvapiť, topia sa v krimi románoch alebo filozofujú nad možnou budúcnosťou.
Zomrela spisovateľka fantasy Dominika Madro
27. apríla zomrela vo veku nedožitých 34 rokov spisovateľka a redaktorka Dominika Madro. Poznajú ju hlavne čitatelia fantastiky. Zvíťazila v niekoľkých literárnych súťažiach, jednou z nich bola napríklad Martinus Cena Fantázie 2019. Absolventka Filozofickej fakulty UK (vyštudovala slovenský jazyk a literatúru) a dramaturgie a scenáristiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave písala rozhlasové rozprávky, ako napríklad O pyšnej vlne, Agátka a jej dobrodružstvo či Snehový kráľ; pracovala v Medzinárodnom dome umení pre deti Bibiana, bola redaktorkou v časopise Knižná revue a v rádiu Junior. V roku 2019 jej vyšiel vo vydavateľstve KK Bagala folklórno-mystický román Svätyne a v roku 2022 vydalo Artis Omnis jej román Dediči posmrtnej ríše. Nedávno jej vyšla poviedka Pobitý les v antológii Slovensko Fantastické, prispela aj do zbierky Slovensko KRIMI. Posledná rozlúčka so spisovateľkou bude v piatok 3. mája o 14. hodine v kostole Najsvätejšej trojice v Brezovej pod Bradlom. Slovenská fantastika stratila mladú talentovanú spisovateľku. Česť jej pamiatke, nech odpočíva v pokoji. Svätyne Anotácia: Román z myjavských kopaníc. Neplodnosť ako tabu, násilie páchané na ženách, zvláštne podoby rodičovstva. Aktuálne témy v príbehu starom niekoľko storočí.Dominika Madro (*1990) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Univerzite Komenského v Bratislave a následne dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Zvíťazila v jubilejnom 20. ročníku literárnej súťaže POVIEDKA s krátkou prózou Svätyňa, ktorej príbeh rozpracovala do svojho debutového románu Svätyne. Dediči posmrtnej ríše Anotácia: Víťazka poviedkovej súťaže Martinus Cena Fantázie z roku 2019 zavítala do posmrtných ríš inšpirovaných fínskou mytológiou a prináša originálny príbeh plný bohov, polobohov, ľudí i temných predzvestí.Súrodenci Galjam a Galjanka, ktorých dedičstvo je už od ich počatia vratké ako náklonnosť bohov; Agumd Zlopovestný, osirotený dedič šakľoveckej ríše, ktorý vyrastal pod sukňou Junky, mocnej vidmy a zlodejky života; Milija Svetlá, dedička Dračej noci, narodená s vláskami krehkými ako semiačka púpavy, ktoré mohla obväzovať šatkami jedine jej matka, Ochrankyňa krehkosti, na vlastnej koži okúsila krutú ostrosť Junkiných úmyslov; Öissanna, dedička najvyššieho titulu v Dräkavrši – jaspani, ktorá žije nad najchladnejšou riekou Mer a trasie sa z horúčavy, ktorú do nej vniesol jeden z bohov. Títo všetci a mnohí ďalší zvedú boj proti vojsku vidiem a bylinkárov ozbrojených čiernymi silami a aj proti ľudskej, božskej i polobožskej nenávisti.Autorka pútavo opisuje mytológiu i súčasnosť predsmrtnej ríše Dräkavrš i štyroch posmrtných ríš bohatým jazykom hodným epickej ságy, v ktorej sú jednotlivé postavy farbisto vykreslené a rovnako dôležité ako rozvetvený dej.
Vychádza Tristodesať kelvinov
Spisovateľka Janka Plauchová pred niekoľkými dňami vydala svoju šiestu knihu s názvom Tristodesať kelvinov s podtitulom Nie si nesmrteľný, nie si nezraniteľný, ktorá je voľným pokračovaním jej úspešného románu Nula kelvinov. Kniha bude krstená v sobotu 27.4. na Slavcone. Román je už dostupný v predpredaji na známych portáloch (Preškoly, Martinus, Gorila, atď.). Autorka na svojej stránke uviedla, že tento jej nový román dopĺňa a zdôrazňuje myšlienky Nula kelvinov:„Spája dva vedecké aspekty príbehu vyskytujúce sa v prvom dieli izolovane – fyziku a genetiku. Dopĺňa, prehlbuje a vysvetľuje niektoré len zľahka načrtnuté, nevysvetlené, či dokonca naoko si protirečiace záležitosti v Nula kelvinoch. Zároveň má akčnejší dej prepletený ešte hlbšími milostnými citmi a silnejším záverom ako prvý diel. Názov odkazuje na priemernú teplotu ľudského tela, ktorá má pre dej význam.“ Fanúšikovia sa teda môžu tešiť na pokračovanie osudov Davida Settlea. V románe sa dozvedia napríklad viac o regeneračných silách časopriestoru, o fungovaní stroja času, prečo je časová slučka 1970 – 2057 logický nezmysel a hlavne, či láska dokáže poraziť fyziku. Na autorkinej oficiálnej stránke sa toho, samozrejme, dočítate viac, nájdete tam ukážky z knihy a aj dôvody, prečo si druhý diel prečítať. Pri príležitosti vydania Tristodesať kelvinov prinášame aj krátky rozhovor s autorkou. Aký to bol pocit vrátiť sa do sveta Davida Settlea a Molly?Bol to celý súbor pocitov. Aj nepohoda, lebo ja som vlastne zo sveta Davida a Molly ani poriadne nevyšla, a už sa z neho rodila ďalšia kniha. Ten svet ma pohlcoval, a to je síce príjemné, no keď to pretrváva príliš dlho vo vysokej intenzite, mám pocit, že z toho už idem zošalieť, že potrebujem oddych. Dúfala som, že po poslaní rukopisu Nula kelvinov vydavateľke sa mi podarí naladiť na iný príbeh. Nestalo sa. Po krátkej pauze som vbehla zase do toho istého sveta. Na druhej strane som ale bola aj rada, lebo aj napriek pocitu, že sa z nepretržitej jazdy tým istým svetom zbláznim, je tvorba akéhokoľvek románu omnoho lepšia než tvorba žiadneho románu. Navyše mi tento svet začal ukazovať obrovský potenciál. Si známa tým, že sa každému svojmu textu dlho a poctivo venuješ. Keď si pracovala na románe Nula kelvinov, vedela si už, že raz dostane pokračovanie, alebo to pôvodne mala byť samostatná kniha a nápad na Tristodesať kelvinov prišiel až neskôr?Nie. O tom, že príbeh bude mať pokračovanie, som nevedela počas celého obdobia tvorby prvého dielu a ani po väčšinu jeho zápisu. Až na samotnom konci mi napadlo, čo by sa stalo, ak by sa David rozhodol inak? Telesne a mentálne mal len šestnásť, mohol by si dovoliť menej zodpovedné a zrelé, ale za to viac romantické rozhodnutie. No pripravený koniec Nula kelvinov som rozhodne odmietala zmeniť. Páčil sa mi, bol silný a tragický, hoci beznádejne uzavretý voči ďalším pokračovaniam.Po dopísaní knihy ma však začali mátať útržky z pokračovania. A zintenzívnili sa, odkedy som odišla študovať do Bratislavy. Bola som z toho spočiatku priam zúfalá, jednak kvôli zahlteniu týmto svetom, ako som už spomínala, a jednak kvôli tomu, že nebolo možné pokračovať pri zachovaní konca prvého dielu, ktorý som nechcela zmeniť. Trvalo rok a pol od začiatku tvorby Tristodesať kelvinov, kým mi napadlo riešenie, ako na prvý diel nadviazať pri zachovaní pôvodného konca. Vtedy som z druhého dielu už mala zapísanú asi tretinu. A až od toho okamihu som už viac nepochybovala o tom, že túto knihu chcem dokončiť a vydať. Ako prebiehalo písanie Tristodesať kelvinov? Čo bolo na písaní tejto knihy najnáročnejšie?Písanie prebiehalo úplne inak ako u piatich predošlých rukopisoch pred ním. Aj teraz sa mi v rôzne poprehadzovanom poradí zjavovali úryvky z príbehu. Nečakala som však na skompletizovanie tejto skladačky, ale urobila som veľmi riskantný krok: v deň zimného slnovratu roku 2010 som tieto úryvky zo zďaleka nie kompletného príbehu začala zapisovať. Ako prvé som zaznamenala odseky zo štvrtej kapitoly, krátko na to mi napadol a napísala som koniec. Napísanie začiatku prišlo na rad o mnoho mesiacov neskôr ako napísanie konca. A napriek bizarnému poradiu zápisu všetko sedelo. Nikdy sa mi nestalo, že by boli úryvky bližšie ku koncu knihy vo významnom rozpore s tými na začiatku. Rôzne dlhých úryvkov, z ktorých som postupne vyskladala knihu, bolo zhruba stodvadsať. Toto „skladanie puzzle“ mi však trvalo päť a pol roka. To je u mňa priemerne dlhá doba vyskladania deja románu aj vtedy, keď ho priebežne nezapisujem.Písanie románu je vždy veľmi náročné už samo osebe. No najnáročnejšie pri písaní tejto knihy bol strach, že takouto formou zápisu sa tvorivo zablokujem. Už som totiž skúšala takto písať, keď som mala okolo trinásť rokov, a vždy to viedlo k trvalému tvorivému bloku pre zapisovaný príbeh. Preto som neskôr písavala len knihy, ktoré som mala v hlave pred písaním úplne celé, celučké, priam do poslednej vety, aj keď som najstaršie informácie z nich musela niesť v hlave dlhé roky. Pochopte, ja som teraz robila niečo, o čom sa v minulosti presvedčila, že sa to nedá. Lenže niečo sa zmenilo a ja som takto román predsa len skompletizovala. Nedá sa ani slovami opísať, aký to bol v mojich očiach významný úspech. V oboch knihách rozvíjaš tému cestovania v čase a časových slučiek či paradoxov. Ako vznikla prvotná myšlienka a Davidov príbeh?Má to dlhú históriu. Začala, keď som mala asi pätnásť rokov, po nevinnej poznámke mojej mamy. Povedala niečo v tom zmysle, že ak by niekto cestoval v čase do minulosti, mal by sám pritom omladnúť. Vtedy mi napadla idea nestarnúcich elementárnych častíc v minulosti, len inak preskladaných, aby vytvorili podobu staršieho cestovateľa časom. A na základe tohto sa zrodil príbeh. Lenže to ešte nebol Nula kelvinov, mal s ním spoločný len niekoľko hrubých dejových čŕt. Medzi ne patril zle poskladaný priekopnícky cestovateľ v čase z budúcnosti a za ním vyslaná dobre poskladaná partia vedcov, aby minulosť opravili. A práve medzi dvoma z týchto vedcov, mužom a ženou, sa zrodil milostný vzťah, ktorý však nesmel pretrvať. Chvíľu som bola týmto príbehom nadšená, potom som ho zamietla ako hlúposť. No onedlho na to sa na troskách prvej verzie začal rodiť Nula kelvinov a preň ma už nadšenie neprešlo. Lenže keď som poznala sotva polovicu deja, pripomínam, že v poprehadzovanom poradí (preto som poznala napríklad udalosti konca, ale nie udalosti niekde v prvej tretine), dostala som naň tvorivý blok. A to som ho ani nezapisovala! Nuž, múzy sú nevyspytateľné. Môžete dodržať všetky ich čudné podmienky, a aj tak vám tvorbu občas odoprú. No presne po štyroch rokoch a dvoch mesiacoch vďaka inšpiratívnej hudbe skupiny Coldplay blok povolil a konečne som spoznala aj zvyšok diela. Ak by niekto zajtra oznámil, že vynašiel skutočný stroj času,
Jana Plauchová – Nula Kelvinov – Ja neexistujem, ty neexistuješ
Jana Plauchová je uznávanovou slovenskou sci-fi autorkou, ktorá svoj románový debut napísala už ako 22-ročná. V civilnom živote pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom, čo jej záľube v písaní dáva tie správne predpoklady na úspech. Pred pár mesiacmi nám poskytla autorka rozhovor, ktorý môžete nájsť v tomto Baškinom článku. Debut, ktorý sa vŕta v časových teóriách Nula Kelvinov je autorkin románový debut, ktorý vo svojom rukopise nesie výrazné znaky typické pre obdobie prvých rokov dospelosti. Dej je zasadený, vcelku neštandardne, v prostredí malého mesta v USA, kde sa dospievajúci David Settle pasuje s problémami kritického životného obdobia. Na Davidovi je ale niečo zvláštne. Dospieva, respektíve starne dvakrát pomalšie ako všetci ostatní. A ten dôvod sa skrýva v budúcnosti, vzdialenej päťdesiat rokov. Vcelku sympatický nápad, v ktorom sa vláda Spojených štátov rozhodla poslať do minulosti skupinku vedcov, ktorí majú zachrániť súčasnosť. Odvážny námet sa tak pohráva s alternatívnymi časovými líniami a konfrontuje ich s princípom časovej kauzality. Dôvod cesty časom je jednoduchý – v minulosti pri ňom totižto umierajú rodičia vynálezcu stroja času, ktorým je sám David Settle. A začína sa dejový kolotoč zasadený do začiatku tretieho tisícročia. Je faktom, že napísať príbeh s ťažiskom opierajúcim sa o cestovanie v čase, je extrémne náročné. Musí ho totiž podopierať nepriestrelná logika, prípadne teória, ktoré pohyby v čase definuje. Jana Plauchová sa vybrala do náročných vôd a snažila sa ísť do tých najmenších detailov. Zo začiatku všetko fičalo ako má, no s pribúdajúcimi informáciami na seba príbeh naberal aj niekoľko logických konfliktov. Ale čert to ber, je to vedecká fantastika. David Settle a jeho záchrancovia Hlavný hrdina románu, David Settle, si žije svojimi problémy dospievania. S matkou cestuje z mesta do mesta každých pár rokov, len aby na neho ľudia neukazovali prstom. Predsa len, starnúť dvakrát pomalšie je v sedemnástich rokoch vcelku do očí bijúce. Kým má David rokov tridsaťštyri, jeho spolužiaci o polovičku menej. Úlohu v tejto hre hrajú aj štyria „záchrancovia“, ktorí Davidovi aj napriek nepriazni osudu pomohli na svet. Kingsley, Haise, Browling a Conrad sledujú každý krok mladíka a snažia sa ho nasmerovať na vedeckú cestu, ktorá povedie až k zhotoveniu stroja času. Prvá polovica knihy sa nesie v pomalšom tempe, ktoré je venované Davidovi, jeho vnútornému a neskôr aj milostnému životu. Vcelku autentické opisy prvej lásky mi pripomenuli štýl Stephena Kinga posledných desaťročí – zaujímavý text, ktorý nenudí, no prerastá do veľkého rozsahu. Pravdepodobný účel autorky bol, aby si čitateľ našiel k hlavnej postave cestu a získal jej sympatie. Mnohým je tento prístup určite po chuti. Zhruba v polovici knihy nastáva kríza, ktorá narúša nielen časopriestor, ale aj samotné tempo deja. Dostávame množstvá informácií o teórii cestovania v čase, ktorý avšak neexistuje. Teória totiž definuje minulosť ako súbor koordinátov polohy jednotlivých mikročastíc priestoru (s absenciou času ako veličiny). Extrémne zaujímavý nápad, za ktorý má u mňa autorka plus, no ako som už spomínal, menej detailov je niekedy viac. Zároveň sa ponárame do detailov odboru genetiky, dozvedáme sa ako funguje DNA, prirodzený aj umelý proces oplodnenia či manipulácia s predispozíciami. Kým pri časovej teórii som zaťal zuby a čítal ďalej, pri tejto časti už musím uznať, že šlo o istú formu informačného masochizmu (povedané s úsmevom na tvári). Možno aj preto neskoršia príprava na vyvrcholenie podradila o rýchlosť nižšie. Na posledných stopäťdesiatich stranách sa príbeh naťahuje a miestami prešľapuje na mieste. Opakujúce sa filozofické úvahy a scény, ktoré viazli na logike, tomu len pridali na účinku (napr. spomienky opatrovateľky na neexistujúcu realitu alebo samotný dôvod cesty štyroch vedcov do minulosti). Netradične tiež pôsobil emočný vývoj niektorých postáv. Kým zo začiatku išlo o ukážkovú žánrovú young-adult literatúru, na konci sa mnohé postavy, okrem Davida a jeho lásky, správali pomerne účelovo. Kniha končí otvoreným záverom. Vyvrcholenie čitateľského zážitku lokalizujem zhruba do stredu románu a koniec plachtí na vlnách vysvetľovaní, odôvodňovaní a krytí si chrbta pred zákernou tetou logikou, ktoré by boli hodné hlbšej diskusie. Summa Summarum Ak by bol román zhruba o sto až dvesto strán kratší, ušetril by na repetitívnom a pre dej nedôležitom texte. Na môj ultra citlivý sci-fi vkus v ňom chýba balans medzi podávaním kvanta vedeckých informácií a zasadzovaním ich citlivo, priamo do príbehu. Román je ale napísaný v mladom veku, čo mnohé vysvetľuje. Väčšina čitateľov si neduhy určite ani nevšimne. Ide o mix populárnej young-adult so sci-fi, ktoré má svoje čaro, hlavu aj pätu. Venuje sa ľuďom a ich životom a navodzuje pocit, že príbeh a jeho vzťahová a vedecká mechanika nie je tak ďaleko od reality.
Slovensko FANTASTICKÉ spája viaceré druhy umenia
Na Startlabe momentálne prebieha veľký projekt – fanúšikovia fantastiky majú možnosť podporiť vydanie zberateľského setu Slovensko FANTASTICKÉ. Jeho súčasťou bude plnofarebná 450-stranová kniha s dvadsiatimi tromi ilustrovanými poviedkami (finálny počet poviedok potvrdila editorka zbierky Ivanka Molnárová Dubcová). Medzi autormi nájdete zvučné mená ako Juraj Červenák, Alexandra Pavelková, Arpád Šoltés, Dominika Madro či Katarína Soyka, a taktiež sa v knihe dočkáte poviedok od dvoch českých autorov – legiend fantastiky Františky Vrbenskej a Jiřího Walkera Procházku. Každá poviedka dostala vlastnú ilustráciu od známych slovenských maliarov. O obálku knihy i audioknihy sa postarala Zuzana Valková a jednotlivé príbehy ilustrovali Katarína Vavrová, Peter Horniak MABE, Tina Gállová, Martin Augustín a mnohí ďalší. Okrem samotnej knihy je súčasťou setu aj audiokniha s neuveriteľnými 22 hodinami fantastických príbehov, ktoré narozprávali top slovenskí herci ako napríklad Táňa Pauhofová, Miro Noga, Robo Roth, Judit Hansman, Ivo Gogál, Boris Farkaš, Zuzana Porubjaková, Marek Majeský či Marián Miezga. Zážitok z počúvania audiopoviedok vám vylepší aj hudba, na ktorej sa podieľali Para a Korben Dallas, hudobníčka Andrea Bučko, speváčka Jana Gavačová, renomovaný huslista Stano Palúch, harfista Mišo Matejčík, známy aj zo svetového turné s Depeche Mode, svetoznáma flautistka Veronika Vitázková Simonsen, operná diva Linda Ballová, violistka Júlia Bolebruchová, bubeník Valér Tornád, kanadsko-americký basový ekvilibrista Hugo Doyon-Karout či sopranistka Katarína Kurucová, známa z Metropolitnej opery v New Yorku. Editorkou zbierky je Ivanka Molnárová Dubcová a toto nám o projekte povedala: „V zborníkoch poviedok som sa zatiaľ vždy ocitla iba ako autor. Dodala som text, odsúhlasila korektúry, a tým bola moja úloha splnená. Nikdy mi nenapadlo, aké náročné môže byť zostavovanie zborníka zo strany editora. Oslovovanie autorov, vyberanie vhodných textov, návrhy korekcií, dolaďovanie detailov, naháňanie termínov, aby sa všetko stihlo. Napriek všetkému vyššie spomenutému však pre mňa bola práca na Slovensku Fantastickom predovšetkým zábavou. Prečítala som skvelé texty, spoznala úžasných ľudí. Všetci zúčastnení sme do tohto projektu vložili kus seba a dovolím si tvrdiť, že sme odviedli dobrú prácu. Budeme preto nesmierne radi, ak sa nám Slovensko Fantastické podarí doviesť do úspešného konca a k tomu potrebujeme aj pomoc čitateľov a tých, ktorí nám veria. Nepodporíte totiž len našu kampaň, podporíte to najlepšie, čo tu máme.“ Vydanie kníh (a vôbec umenie) na Slovensku nie je jednoduché. Vyžaduje si to veľa zdrojov – nielen financií, ale aj schopných ľudí, ktorí dokážu projekty úspešne dokončiť, alebo sa na nich aspoň podieľať. Nehovoriac o tom, že fantastika na Slovensku je ešte viac podhodnotená ako bežné literárne žánre. My vo vydavateľstve Príbeh to poznáme veľmi dobre, tiež sme pred pár dňami ukončili kampaň na Donio, aby sme aspoň trochu uľahčili vydanie našich kníh. Ak máte možnosť a záujem, podporte tento projekt našich priateľov a kolegov. Nech fantastika na Slovensku spraví ďalší krok k úspešnej budúcnosti. Link na projekt tu.
Labute neplačú – príbehy okyprené bohatým jazykom
Keď sa na slovenskej literárnej scéne niečo čo i len obtrie o science fiction, treba spozornieť. Zuska Stožická je autorka, ktorej sa podarilo preraziť v mnohých poviedkových súťažiach. Tentokrát si pre nás prichystala poviedkovú zbierku s ôsmymi titulmi, ktoré sľubovali výlety do hĺbok vesmíru, alebo starých známych miest. Je to veru zmes poriadne pestrá, ktorá svojou rôznorodosťou poriadne rozvíri myšlienky. Pokúsim sa priblížiť svoje dojmy a pocity z každého jedného diela. Labute neplačú Rovnomenná fantasy poviedka, ktorá otvára bránu do pestrého sveta autorkinej mysle. Toto dielo si už odžilo svoje v súťaži Martinus Cena Fantázie v roku 2016. Ide o klasickú fantasy zasadenú do dnešnej doby. Autorka sa umne pohráva s citmi matiek a nepriamo otvára otázku popôrodnej depresie a ťažoby počas tohto obdobia. Myšlienky sú skryté za fantastické postavy z ľudovej slovesnosti, ktoré využívajú svoju moc a takmer bez povšimnutia fungujú aj v dnešnej dobe. Poviedka je umnou otváračkou, so vcelku bohatým dejom, kde sem tam niečo môže znieť účelovo, no cítiť snahu o plynulosť. Páčili sa mi najmä obrazy a opisy života rusaliek, ktoré boli ľudské a plné súcitu. Na druhej strane ma takmer bleskurýchle vyvrcholenie trochu šokovalo. Aj také vedia byť poviedky. O zlatici a rybčíkovi Druhá poviedka nazerá sveta vymyslených slov a bujarej krajiny, ktorá balansuje na hranici fantasy a science fiction. Na konci som si povedal, že tak toto bola upscalovaná rozprávka s technologickými prvkami. Opäť raz bohatý jazyk a svet, ktorý si bolo ľahké predstaviť, so zaujímavými postavami. Ocitáme sa v kraji, kde je šíre more čajom a v dystopickej spoločnosti, ktorá sa spoza dverí pozerá na Huxleyho rukopis. Poviedka sleduje námet rozprávky rybára so zlatou rybkou, ktorá je ochotná splniť svojmu lovcovi tri želania. Nazeráme do spráchniveného manželského zväzku, ktorý funguje len zo zotrvačnosti. Život v slume, na okraji ľudskej pozornosti, je ťažký a každý kúsok jedla tvrdo oddretý. Máme však možnosť sledovať aj dianie na vyšších poschodiach spoločnosti, ktorá sleduje záujmy svojej kasty a snaží sa ignorovať strasti tých pod nimi. Dielo sa čítalo ľahko, potešili niektoré slovné zvraty. Dej samotný sledoval vopred vytýčenú líniu, až tak neprekvapil, ale ako tréning na predstavivosť je poviedka ako stvorená. Horelická jar Čistokrvné fantasy, ktoré sa pohráva s tradičnými elementmi a zrejme aj stredoeurópskym panteónom (týmto si nie som úplne istý, ale ako čitateľ mám právo na predstavy). Po istých glorifikovaných fantasy dielach, ma tento žáner jemne znechutil a tak som sa veľmi tešil z toho, ako ma úvod poviedky vtiahol do deja. Sila samotnej zeme zhmotnená do ľudskej podoby a súboj o lásku a bezpečie, sa vydali na zaujímavú cestu, na ktorej ostávajú stopy krvi a sĺz. Smrť mladíka, ktorý so svojou milou prekročil hranice, využíva duch zeme, aby využil svoj moc a užil si vo svete živých. Sledujeme dobrodružný príbeh, v ktorom sa svet ľudí snaží zvíťaziť nad svetom nadprirodzena. A trofejou je mladé dievča – nevesta/sestra. Priznám sa, že druhú polovicu príbehu som si musel prečítať dva krát. Po skvelom nástupe som buď stratil pozornosť pri početných fantastických výjavoch, alebo zapôsobilo opotrebenie mysle. Príbeh začína v istom momente tempom, no aj myšlienkou, prešľapovať na mieste. V závere som sa už len nie príliš šťastne spustil dolu čitateľským kopcom a pustil sa do ďalšieho diela. TardigRider Kratučké vyobrazenie futuristického života a výdobytkov moderných tamagoči, kde človek sleduje rozvoj mikroskopického života pomaliek. Autorka sa ponára do mikrobiologického sveta, v ktorom je evidentne doma. Stretneme sa znova s kvetnatým jazykom, ktorý miestami unáša čitateľa mimo príbeh. Hlavná myšlienka u mňa, žiaľ, nevyznela ako mala. Rubinova liečba Pre mňa bezpochyby najkvalitnejšie dielo v zbierke. Dokonale vybalansovaná sila hlavnej myšlienky, uveriteľnosti postáv a technologickej vynaliezavosti. Príbeh o futuristickej metóde regenerácie ľudských tkanín a duše, ktorá využíva humanizmus, ale aj silu prírodných konceptov. Máme tu ideálne nastavené tempo, takže má čitateľ dostatok času na zoznámenie sa s postavami aj prostredím a detailne porozumieť idei, ktorá ide hlbšie ako sa zdá. Autorka sa opäť vracia ku materstvu, kde zvýrazňuje vzťah matky so svojim dieťaťom a cieľom vychovať z neho čo najlepšieho človeka. Noc zázrakov Podarená fantasy o postavách, ktorých najväčším nešťastím je strata schopnosti lietať. Dej zasadený do liečebne, v ktorej sa zotavujú práve osoby neschopné letu, prináša zaujímavý exkurz do sveta tajných snov a sily viery. Čitateľovi sa naskytne niekoľko pohľadov na skazené životy, ktorých jediným vykúpením je buď smrť, alebo zázrak. A práve fantastický prvok, v podobe nadprirodzenej bytosti, ktorá plní želania, dodá postavám nádej v pokračovaní a usilovaní sa o lepší život. Príbeh zvýrazňuje bezútešnosť, tvrdohlavosť, závisť, no vo všetkých prípadoch zranených pacientov je možné badať hlavný motív lásky. Dobré čítanie okorenil príjemný záver. Fonziho príbeh s perím Krátke dielo o rozprávaní strýka Fonziho o jeho príhodách z kozmu. Poslucháčom je jeho neter, ktorej sa zrejme snaží svoje zážitky náležite okoreniť. Príbeh o putovaní galaxiou a užívaním si nočného života, za pomoci divokých drinkov, ma však nedostal ani po druhom prečítaní. Opätovne sa však môžeme stretnúť s pestrým jazykom. Numýnijský veľvyslanec hľadá ženu Posledné a najdlhšie dielo v zbierke o snahách mimozemského veľvyslanca, silného byrokrata, ktorý dostáva za úlohu nájsť si manželku. Predsa len sú veľvyslanci, s nežnejším pohlavím po boku, reprezentatívnejší. Divoký príbeh, plný divokých obrazom, niekedy možno až s príliš detailnými a bizarnými opismi a dialógmi, začína zľahka a dynamicky, no postupne prechádza do stereotypu. Gro deja sa venuje súťaži o najvhodnejšiu prvú dámu, na štýl „Farmár hľadá ženu“, ktorý miestami silne pobaví, no časom utlmí pozornosť a nadšenie z čítania. Na môj vkus bola táto poviedka príliš rozťahaná. Aj keď v nej vystupovalo enormné množstvo postáv, civilizácií alebo spomínalo kvantum pravidiel etikety, mikroskopické a superdetailné opisy na úkor plynulosti deja u mňa nefungovali. Summa Summarum Labute neplačú je zaujímavou a extrémne pestrou poviedkovou zbierkou, ktorá sa snaží vyhovieť každému. Zákonite v nej človek nájde enormné množstvo štýlov a príbehov, ktoré sadnú ako zadok na šerbeľ, no zároveň aj kúsky z opačného spektra, cez ktoré sa predierate tŕnitým krovím. Vyzdvihujem štylistickú zdatnosť autorky a jej schopnosť popisovať veci do najmenšieho detailu. V prípade vedecko-fantastických diel takisto lásku k vede a zrejme aj mikrobiológii. Miestami som sa sám obohatil o nové pojmy a názvy. Na druhej strane, som sa častokrát zasekol v presilených a preumelkovaných opisoch postáv, akčných scén alebo pasážach, ktoré zrejme mali slúžiť funkcii inteligentného vtipu. Niektoré z týchto neduhov sa vyskytli uprostred poviedok, keď som sa cez ne ešte dokázal prehupnúť, iné tvorili ťažisko diela a to už bol ten horší prípad. Toto je ale každopádne dielo, o ktorom je v hodné diskutovať a konfrontovať svoje názory. Tak smelo čítajte a som zvedavý, kde sa naše názory stretnú a kde sa naše meče skrížia.
Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ
Predstavím vám mladú autorku Janku Plauchovú z Banskej Bystrice. Poznáte jej tvorbu? Tak preskočte pokojne odsek; ak nie, zbystrite pozornosť. V Krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella prednáša o nebeských telesách, kozmickom výskume či existencii mimozemského života a prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na Pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove. A keďže je toto recenzia na knihu, tak už isto tušíte, kam mierim – k mnohokrát potvrdenej hypotéze, že najlepšie sci-fi príbehy píšu vyštudovaní vedci a technici. A hneď na úvod vám rovno poviem, že v prípade Jankinej knihy Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ sa táto hypotéza potvrdila od prvej strany. Hlavným hrdinom románu je David Settle, na pohľad obyčajný tínedžer. Má však jedinečnú superschopnosť – bunky jeho tela starnú dvakrát pomalšie, a preto, hoci vyzerá na sedemnásť, má už v skutočnosti tridsaťpäť rokov. Bežný človek by si povedal, že to musí byť super prechádzať životom dvakrát pomalšie a ešte k tomu s vedomím, že sa môže pokojne dožiť aj stopäťdesiat rokov. David to však neznáša a najradšej by bol rovnaký ako všetci ostatní. Kvôli spomalenému starnutiu sa s matkou každé dva roky sťahujú, aby nemuseli vysvetľovať, prečo sa David nemení rovnako ako jeho údajní rovesníci. Ľudia totiž nemajú pre jeho nespokojnosť pochopenie a nedokážu ho prijať medzi seba. Na základe niekoľkých indícií sa David pustí do pátrania po pravde, pretože spomalené starnutie nie je jedinou zvláštnosťou v jeho živote. Od malička sa mu stávajú smrteľné nehody, z ktorých záhadne vyviazne bez zranení. Zdá sa, že ho niekto ochraňuje, a David je rozhodnutý zistiť prečo. Väčšinou si vo svojich recenziách nechávam finálne hodnotenie na záver, ale pri Nula kelvinov by to bolo zbytočné obchádzanie okolo horúcej kaše. Ide o výborný sci-fi román o cestovaní v čase a jeho následkoch, ktorý ma okamžite vtiahol do deja a nútil ma obracať stránky do hlbokej noci (čo sa mi zakaždým pri raňajšom vstávaní a naháňaní rodiny vypomstilo, ale čert ber zlú náladu; stálo to za to!). Janka Plauchová priniesla fascinujúcu teóriu o cestovaní v čase a o význame pohybu najmenších častíc. Má to premyslené naozaj dobre a ja som jej to zožrala so všetkými detailami. Krásne to previazala so svojimi znalosťami z biológie – veľmi ma bavilo čítať aj tie pasáže, kde sa vysvetľovala biologická príčina Davidovho spomaleného starnutia. Predpokladám, že nie každého čitateľa to nadchne ako mňa – DNA a biológia na všetkých úrovniach ma fascinuje od detstva, mám nejaký základ načítaný aj napozeraný v dokumentoch, takže som bez problémov dokázala s postavami držať krok, ale ak niekto netuší ani len to, čo je to tymín či adenín, tak môže knihu považovať miestami za náročnejšie čítanie. Kniha okrem cestovania v čase ponúka aj romantiku. Davida spojí silné puto s Molly, ktoré v neskorších pasážach výrazne ovplyvní dôležité momenty deja. Nejde ale o žiadne liternárne porno, ani o prehnane romantické scény pripomínajúce turecké telenovely. Autorka to udržala v ideálnej rovine: ich vzťah pôsobil reálne, živo a napriek silným emóciám som nemala ani raz potrebu prevracať očami. Obaja iba začínajú objavovať skutočný partnerský vzťah a Janka to technicky napísala tak dobre, až som mala chuť vrátiť sa do tých rokov, kedy je všetko nové, intenzívnejšie. Celkovo boli postavy v knihe rozpracované výborne. Každá mala svoje silné a slabé stránky, záľuby, pohľad na svet; postavy mali priestor premýšľať a robiť rozhodnutia a nevrhali sa hlavou proti betónovému múru, ako to býva v mnohých knihách. Jednoducho nádherne realistické. Tempo rozprávania je od začiatku dynamické. Zdalo sa mi, že približne 150-200 strán pred koncom mierne spomalilo (čo je vlastne dobre; aj čitateľ si musí v istom momente psychicky vydýchnuť), ale potom sa v posledných kapitolách znova naplno rozbehlo. Janka šikovne skombinovala viacero dejových línií a postupné odhaľovanie detailov a príčin všetkých tých záhad v Davidovom živote pripomínalo detektívku. Musím uznať, že to dávkovala naozaj perfektne, hlavne v prvej tretine knihy. Jankin rozprávačšky štýl je na vysokej technickej úrovni. Je jasné, že ide o skúsenú autorku, ktorá vie vyrozprávať napínavý príbeh, a presne toto od každej knihy očakávam. Čo sa záveru príbehu týka, mala som pár tipov, ako by kniha mohla skončiť, a som veľmi rada, že hoci som isté veci trafila, Janka ma s niektorými detailami vedela milo prekvapiť. A to už je čo povedať, keďže sa väčšinou pri čítaní kníh a písaní recenzií cítim ako stará ufrflaná dôchodkyňa. Je to ale výsledok toho, že sa celý román Nula kelvinov obratne vyhýba tisíckrát omieľaným klišé. Chválim aj skvelú myšlienku s jazvami a ochrannou vrstvou (detaily neprezradím, budete sa k nim musieť prepracovať sami). Čo dodať na záver? Premýšľam, či na mňa v knihe niečo pôsobilo ako slabé miesto, ale po jednom prečítaní si na nič také neviem spomenúť. Každá jedna scéna mala svoj dôvod a zmysel a doĺňala mozaiku, ktorú som si postupne vytvárala. Román je poctivo odmakaný, s prijateľnými a logickými vysvetleniami, podarilo sa v ňom prepojiť viacero žánrov. Vďaka tomu, že autorka použila anglické mená a názvy, som mala pocit, že čítam americkú knihu – a ak by naozaj o takú išlo, verte tomu, že by bola na všetkých zoznamoch svetových bestsellerov. Toto je jedna z tých našich lokálnych kníh, ktora by mala byť jednoznačne vypustená do sveta. Mňa úplne dostala, vo všetkom sa trafila do môjho čitateľského vkusu a dočítala som ju s totálnym nadšením. Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ by mala byť v knižnici každého sci-fi fanúšika. Jedna z najlepších kníh, čo som za posledné roky čítala! Pre viac informácií o autorke a jej tvorbe navštívte Jankinu stránku adhara.sk.Prečítajte si aj exkluzívny rozhovor s autorkou tu. Informácie k pokračovaniu:Vychádza Tristodesať kelvinov