Sarah J. Maasová je jednou z najobľúbenejších autoriek fantasy kníh v kategórii YA. Jej kniha Skleněný trůn už rozhodne nie je novinka – vyšla v roku 2012. A hoci meno autorky registrujem už mnohé roky, k čítaniu som sa dostala až teraz. Videla som zatiaľ samé nadšené komentáre, preto som si klasicky povedala, že radšej nebudem mať žiadne očakávania okrem toho, aby som si pri knihe oddýchla. Hlavnou hrdinkou je Celaena Sardothien, 18-ročná nájomná vrahyňa, ktorú ktosi zradil a pred rokom skončila v najhoršom pracovnom tábore v Endovieri, z ktorého niet cesty von. Jedného dňa ju navštívi korunný princ Dorian, ktorý jej dá ponuku: ak nastúpi do turnaja, ktorý organizuje jeho otec, a zvíťazí nad ostatnými zabijakmi, bude štyri roky slúžiť kráľovi, a potom získa slobodu. V prípade, že odmietne, vráti sa späť medzi otrokov. Celaena nemá na výber – uvedomuje si, že v Endovieri už dlho nevydrží. Súhlasí teda a v princovom sprievode prichádza do kráľovského mesta, aby si ako legendárna asasínka vydobyla cestu k slobode. Na kráľovskom dvore bude však čeliť mnohým nepriateľom a niektorí z nich nebudú z jej sveta. Sarah J. Maasová poskladala jednotlivé prvky a námety veľmi dobre, takže vznikla kniha, ktorá sa dobre číta. Z jej štýlu je zrejmé, že vie pracovať s textom a dokáže sa vyhýbať mnohým obľúbeným klišé, ktoré sú typické pre tento typ príbehov. Celaena bola zaujímavá postava, jej silné stránky a slabosti boli dobre vykreslené a autorka jej dokázala dať hĺbku mnohými drobnými detailami (napríklad jej vášňou pre krásne šaty). Obzvlášť ma zaujala jej minulosť, o ktorej toho autorka veľa neprezradila a do príbehu vložila iba pár drobných náznakov. Mám zopár teórií, takže som zvedavá, či sa v niektorej trafím. Čo sa ženských postáv týka, najviac som si obľúbila princeznú Nehemiu, ktorá v mnohých scénach preukázala oveľa viac duchaplnosti a chytrosti ako legendárna asasínka. A mala štýl! Zaslúžila by si byť hlavnou hrdinkou vlastného príbehu. Naopak, trochu ma sklamala Kaitlin, ktorá mohla byť skvelou súperkou a mala potenciál; škoda, že jej autorka nedopriala viacej slobody. V knihe sa pomaly rozvíja vzťahový trojuholník medzi Celaenou, princom Dorianom a Chaolom, kapitánom kráľovskej stráže. Dorian ma nejako extra nezaujal a nebolo by to inak, ani keby som mala o dvadsať rokov menej. Správal sa na môj vkus príliš ľahkovážne. Zodpovedný a vážny Chaol bol jeho opakom a mal istú charizmu, ktorá by ma určite v teen rokoch očarila. Rozhodne ma jeho scény bavili a môžem mávať vo vzduchu transparentom Team Chaol, hoci ako postava by dosiahol určite väčší potenciál, ak by mal aspoň o 7-8 rokov viac, ha. No ale okej, je to YA žáner, takže cieľová skupina bude spokojná. Čo sa týka už spomínaného trojuholníka, dávam Maasovej veľké plus za to, že sa postavy k sebe správali inteligentne a vyhli sa tureckej dráme. Konečne žiadne hádzanie sa o stenu, urážanie sa, domýšľanie si, ani nič podobné! Prirodzené a uveriteľné. Dej samotný nie je prehnane akčný, že by si pri ňom čitateľ ani na chvíľu nevydýchol, no udržiava si pekné tempo a dynamiku. Záhada v paláci dobre doplnila boj o titul kráľovho zabijaka a autorka necháva pri jej lúštení Celaenu trochu tápať. Hlavná hrdinka sa občas trochu zmýli, no treba uznať, že to nebolo preto, že by bola vyslovene hlúpa. Maasová jej podhodila indície, s ktorými sa snažila pracovať, ako najlepšie vedela. Postava tak získala na hĺbke a uveriteľnosti a nevyznela ako prázdna Mary Sue. Kniha má tiež pekne zvládnutý záver a núti čitateľa siahnuť po pokračovaní. Napriek tomu, že Maasová ma cit pre tvorbu zaujímavých postáv a budovanie atmosféry, našli sa aj detaily, ktoré mi až tak nesedeli: Chaol ako kapitán kráľovskej stráže: samotný Chaol bol ako postava skvelý a mala som ho rada od začiatku, no nesedela mi jeho vysoká pozícia. Kapitánom kráľovskej stráže sa údajne stal pred pár rokmi (z pohľadu deja) ako dvadsaťročný – je priam nemysliteľné, aby niekto taký mladý velil kráľovskej stráži. Muž v takom veku jednoducho nikdy nebude mať potrebný nadhľad, skúsenosti ani autoritu. A krásne sa to ukáže v závere, kedy musí Celaenu v istej chvíli brániť a ťažko sa potom vyrovnáva s následkami svojho konania. Nebol na takú zodpovednosť dostatočne zrelý. Je zrejmé, že jeho pozícia bola prispôsobená požiadavkam YA žánru, no silno tým utrpela autentickosť textu. Celaena ako kráľovná vrahov vo veku sedemnástich rokov. Znova, ako postava bola celkom fajn aj s tými svojimi občasnými emóciami (má na to vek), ale rovnako ako Chaol, ani ona ma nepresvedčila o tom, že je naozaj taká dobrá vrahyňa. Na niečo také musí byť človek veľmi chladnokrvný a inteligentný a – povedzme si úprimne – vraždenie od relatívne skorého veku musí na psychike zanechať následky. Lenže ona bola vlastne klasická milá tínedžerka, ktorá miluje krásne šaty, knihy, svojho psa a správa sa k väčšine ľudí slušne. Len občas niekoho nakopala do zadku, aj to veľmi mierne. Nestačilo mi to však na to, aby som jej ten titul legendárnej asasínky uverila. Niekedy navyše robila prekvapivo amatérske chyby na človeka s takou povesťou. Nedotiahnutý fantasy svet: vytvoriť fiktívne fungujúce univerzum je veľmi náročná vec. Spisovateľ musí dbať na obrovské množstvo detailov, z ktorých väčšinu si čitatelia možno nikdy neuvedomia. Máme tu svet s bohatou minulosťou, v ktorom fungujú rôzne druhy mágie, existujú spojenia s ďalšími svetmi… a všetky bežné pojmy sú identické s tým naším. Jedlá sú tie isté, spoločenské hry tie isté, ani jedy nie sú nové a originálne. Prekvapilo ma, že si autorka nedala s týmito detailami viac práce a neodlíšila svoj svet výraznejšie od toho nášho. Hoci ešte stále existuje možnosť, že vlastne pôjde o akúsi verziu Zeme stovky rokov po bližšie neurčenej globálnej apokalypse, ktorá uvoľnila mágiu, vytvorila rôzne bytosti, atď. No uvidíme. Aby som nezabudla, keď už som pri tých detailoch, veľmi oceňujem, že Maasová nezabudla napríklad na takú drobnosť, akou je prerušená menštruácia v prípade, že žena dlhodobo trpí podvýživou a žije v nevyhovujúcich podmienkach. Konečne tu máme postavu z kvázi stredovekého prostredia, ktorá nemá problém povedať chlapovi, nech jej dá pokoj, pretože menštruuje a necíti sa dobre. Vážne krásny detail. Ak teda privriem oči a odignorujem logické problémy týkajúce sa neuveriteľného postavenia Chaola a Celaeny, ide o veľmi kvalitne napísanú fantasy so silnými a sympatickými postavami. Autorka otvorila svoju sériu vo veľkom štýle a ponechala zopár zásadných otázok nezodpovedaných. Milovníčky YA fantasy si rozhodne prídu na svoje a aj náročnejší čitateľ si dokáže pri knihe oddýchnuť. A keďže v knihe nebola erotika, je vhodná aj pre mladšie ročníky. Uvidíme, či to tak zostane aj naďalej; na pokračovanie sa teším a Skleněný trůn odporúčam. Ďalšia recenzia na knihu tu.