Liou Chc´- Sin si s Problémom troch telies u mňa urobil očko. Následný rovnomenný seriál bol prekvapivo veľmi dôstojným spracovaním knihy a Temný les z mojej knižnice už pridlho obskúrne vytŕčal, aby som po ňom nesiahol. A dámy a páni, to bola jazda! Problém troch telies dokázal vybudovať svet, v ktorom existenčná kríza zatienila absolútne každú oblasť života. Na rovnakej vlne pokračuje aj Temný les. Prehlbuje najhrozivejšie myšlienky, rozpracúva pesimistické scenáre a zahráva sa s vierou čitateľa tak drasticky, až ho núti pochybovať o zdanlivej nesmrteľnosti ľudskej civilizácie. Ale poďme pekne od začiatku. Dej sledujeme, rovnako ako v prvom dieli, z viacerých uhlov a pohľadov. Časovými skokmi sa hýbeme do budúcnosti, nezadržateľne sa blížime k Súdnemu dňu. Centrom pozornosti sú meditátori, ktorí držia v rukách plán na záchranu ľudstva len a len vo svojej hlave. Pretože nie je nič nevyspytateľnejšie ako ten najnejasnejší cieľ, ku ktorému sa dá dostať len skrz komplikovaný labyrint mysle. Prvá tretina knihy je preto venovaná práve štyrom meditátorom, ich pracovnému pozadiu a interakciami s vedou, armádou a kontrolným orgánom OSN. Pri rozvoji postáv autor už od samého začiatku tak trochu nepriamo prezrádza, ktorý z plánov meditátorov bude ten najúspešnejší – a to len vďaka objemu textu, ktorý venuje tej či onej postave. Za pomalým tempom sa ale skrýva veľmi poctivý world building, s detailným náčrtom „bojiska“ a definovaním prepracovaných teórií. Veľmi oceňujem mieru v akej sa autor pustil do akéhosi „galaktického realizmu“. Na psychológiu postáv sa totiž nepozeráme ani tak skrz ich detailný vnútorný život, ale cez časopriestorovú trajektóriu, v ktorej je vytýčený ich osud. A v kontexte celoplanetárnej krízy je tak priestor iba na romantické opisy plné pesimizmu a beznádeje. A to milovníci veľkolepých sci-fi diel určite môžu. Čo ale dodáva knihe nádych skutočnej veľkoleposti, je mrazivý konflikt. Mimozemská civilizácia Trisolaranov je technologicky na svetelné roky vzdialená tej našej. Krok obmedziť pozemský vývoj je tak logický, no brilantnosť s akou autor vybral vedné odbory, ktoré dokážu aspoň čiastočne suplovať technologický boom, je nevídaná. A následná konfrontácia je preto plná bolesti. Otvárajú sa nám totižto brány do neurovedy – teórie ovplyvňovania myslenia alebo morálky, ktoré sú samozrejme čistým „sci-fi“, no do deja zapadajú s ľahkosťou a prirodzenosťou. Rovnako tak aj vymyslená kozmická sociológia, z ktorej vyplýva aj teória temného lesa, nie je iná ako dychberúca. Ozaj neviem, koľko desaťročí musel autor zhromažďovať brutálne chytľavé nápady a k tomu ich ešte aj spojiť do tak veľkolepého diela, akým Temný les v skutočnosti je. A že je Temný les temnou knihou, to vám garantujem. Summa Summarum Nebudem chodiť okolo horúcej kaše – Temný les je krokom vpred a určite lepším dielom ako Problém troch telies (latka bola ozaj vysoko!). Ponúka tak veľké množstvo nápadov spojených do nápaditého deja so svojským tempom, až sa z toho jednému hlava zatočí. Šesťstostranovú knihu som zhltol ako tabletku ibalginu po ťažkom dni v práci. Kniha je plná temnoty, pesimizmu, úpadku, galaktického realizmu, no zároveň aj nádherná v tom, ako vytvára z vesmíru miesto plné nepredstaviteľných možností. Opäť raz a zas si dávam facku, že som Temný les nečítal už skôr. Spomienka na Zem už čoskoro!

Na svete je príliš veľa dobrých kníh, aby ich človek stihol všetky prečítať. A potom je tu niekoľko kusov v každom žánri, ktoré čitateľská komunita nálepkuje ako tituly, ktoré literárny smer definujú. „Problém troch telies“ je jedným z nich. Dielo, mnohými označované za nástupcu Asimovej Nadácie či Herbertovej Duny, tak sľubuje poriadnu dávku vysokého science fiction. História, prítomnosť a budúcnosť Dielo je štruktúrované ozaj znamenito. Neopiera sa len o svoj vlastný vesmír a hlavnú dejovú líniu, ale aj o prvky iných vedeckých disciplín, ktoré sú v modernej science fiction tak veľmi potrebné. Cch´-sin sa vracia do 60-tych rokov 20. storočia a upiera pozornosť na obdobie, ktoré naháňa strach, no zároveň dalo základ dnešnej Číne – Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu. Obraz krutosti komunistického režimu, potláčania ľudských práv a presadzovania politických presvedčení na úkor rozumu úplne rozoberá ideály hlavných predstaviteľov diela – vedcov fyzikov, či astronómov. Onálepkovanie ako nepriateľ štátu, najnižšia spoločenská hodnosť, s tým všetkým Cch´-sin pracuje a skladá ideálny základ pre jeho veľkolepú myšlienku. Plynulý prechod do prítomnosti sa odohráva so záhadou v pozadí, ktorá má svoje korene hlbšie, ako si ktokoľvek myslí. Nevysvetliteľné javy v mikro a makrosvete, ktoré popierajú známe a neotrasiteľné zákony vesmíru, lámu hlavu nielen vedcom, ale aj svetovým lídrom. A k tomu sa tu objavuje aj rovnomenná hra „Problém troch telies“, odohrávajúca sa vo virtuálnej realite. Jej cieľom je vyriešiť záhadu slnečnej sústavy Trisolaris, ktorej tri slnká obiehajú okolo planéty po nepredvídateľných dráhach. A práve civilizácia tejto planéty sa snaží s pomocou hráčov prísť na riešenie predikcie pohybu troch sĺnk, ktoré majú na miestny život katastrofické následky. A aby toho nebolo málo, svet vedy a technologického pokroku stojí pred dilemou existencie mimozemskej civilizácie, ktorá je úzko spätá ako s hrou, tak aj s popieraním fyzikálnych javov. Budúcnosť je tak neistá a svet čelí kríze, ktorá nemá v histórii ľudstva obdobu. Kvantový svet a neskutočná predstavivosť Cch´-sin prispieva najvýraznejšie do žánru sci-fi zaujímavými nápadmi a pohľadmi na makrosvet. Prezentuje nielen pekné myšlienky a nápady spojené s extrémnymi fyzikálnymi javmi, ale aj ohýbaním reality a kvantových javov, ktoré využíva vo svoj prospech. Prepletajú sa tak svety dezinformácii, manipulácie ľudského vnímania reality, virtuálnej hry s oporou v skutočnosti a akčná vložka s využitím najmodernejších nanomateriálov. Takéto vedecko technické guláše mám ozaj rád. A najmä, ak sa k nápaditosti pripojí aj dômyselne prepracované postavy, je to záruka úspechu. Chc´-sina však od velikánov žánru minulého storočia odlišuje hlavne apatia, ktorou plní charaktery svojich protagonistov. Kým sa u veľkých klasikov stretávame s enormnou dávkou humanizmu, “Problém troch telies” prináša človeka dnešnej doby, ktorý sa nebojí odovzdať sa ceste agnosticizmu a prepadnúť do priepasti nihilistickým predstavám. Tým získava kniha temný náboj, ktorý si od prvých strán buduje, a nastavuje tak zrkadlo nielen spoločnosti a človeku milión, ale aj našej možnej budúcnosti. Summa Summarum Problém troch telies je vo fyzike nevyriešiteľným problémom. Je to Pandorina skrinka, za ktorou sa skrýva enormné množstvo vzťahov, závislostí a neznámych. Podobne funguje aj rovnomenné dielo, ktoré si nedáva pred ústa servítku a čitateľa nepriamo nabáda k ľahšej mozgovej atletike. Príbeh je napísaný pútavo, umne, poskytuje nám dostatočné sondovanie motívov a myšlienok hlavných postáv a pokladá fundamentálne otázky o našej civilizácii. Musím uznať, že sa jedná o jedno z najlepších diel science fiction posledných desaťročí, ktoré má potenciál sa stať klasikou žánru. Jedinou slabinou knihy je možno jej vrstvovitosť, ktorá miestami spomalí dej a unesie zážitky a myšlienky na inú problematiku, do iného času alebo deja. Inak nemám čo vytknúť.