Veronica Roth vydala prvý diel svojej megaúspešnej trilógie v roku 2011. Divergenciu som čítala už v tej dobe, ale nepodarilo sa mi dokončiť celú sériu. Stále som si vravela, že si musím trilógiu zohnať; film som nevidela ani jeden, takže som netušila, čo sa s hlavnými postavami a ich svetom stane. A potom som prvýkrát v živote vyhrala knihu – a nie jednu, ale rovno celú trilógiu v zberateľskom vydaní. Niekto by povedal, že mi vesmír niečo naznačuje; tak som si dala re-reading prvého dielu. Hlavná hrdinka Beatrice Priorová vyrástla vo frakcii Sebazaprenia – jej život bol sivý, nevýrazný a očakáva sa od nej, že svojej frakcii zostane verná a bude naďalej nesebecky slúžiť komunite a mestu. Pri slávnostnej ceremónii, kde si šestnásťroční definitívne vyberajú svoju frakciu, sa však rozhodne prestúpiť k Neohrozeným. Aby ju prijali medzi seba ako právoplatnú členku, bude sa musieť naučiť bojovať nielen so skutočnými protivníkmi, ale aj s vlastným strachom. A pritom musí skrývať nebezpečné tajomstvo – pri teste predpokladov jej vyšlo, že sa hodí do viacerých frakcií, je teda divergentná. Ibaže divergentní sú z nejakého dôvodu odstraňovaní. Tris sa zapletie do sprisahania, ktoré vedie k najmocnejším predstaviteľom mesta. Veľa kníh je na internete vychvaľovaných, ale Veronica Roth si všetko to nadšenie a dobré hodnotenia zaslúži. Nejde len o to, že je príbeh napínavý od prvej po poslednú stranu, ale Divergencia je aj technicky skvelo napísaná. Autorka vytĺkla z nápadu a z každého aspektu písania toľko, koľko sa dalo; nenechala nič v rezerve. Pri väčšine kníh býva problémom klišé a trópy, lenže tu si ani nepamätám, či som nejaké zahliadla. Postavy sú napísané tak perfektne, tak uveriteľne, že som si ich ihneď obľúbila, alebo ich aspoň rešpektovala. Neviem si v tejto chvíli spomenúť na lepšiu YA hrdinku ako Tris. Autorka úžasne opísala jej emócie, častokrát protichodné. Tris s nimi skvele pracovala a jednotlivé situácie zvládala perfektne – zapájala mozog, prispôsobovala sa, pozorovala okolie a učila sa. Konečne tu máme príbeh bez drámy, citových výlevov a veľkohubých gest. Trisin vnútorný svet je však bohatý a ako hlavná hrdinka mi sadla asi aj pre to, že máme veľmi podobný spôsob uvažovania. Byť na jej mieste, rozhodujem sa rovnako. A to je veľmi vzácne prepojenie, ktoré si vytvorím iba zriedkavo s literárnymi postavami. Psychologizácia a vývin postáv boli teda zvládnuté krásne. Prostredie, ktoré autorka vytvorila, tiež dávalo zmysel, hoci ostávalo veľa otázok nezodpovedaných – nie však preto, že by logika krívala; autorka ideálnym tempom odhaľuje dôležité informácie a veľa tajomstiev a faktov si necháva do ďalších dielov. Dávam všetky palce hore za autorský štýl. Dôležitým prvkom knihy sú vzťahy. Dostaneme aj romantiku, ktorá je dávkovaná pomaly – rozvíja sa prirodzeným tempom vzhľadom na prostredie a udalosti. Autorka sa širokým oblúkom vyhla telenovelovej melodramatickosti. Vzťah ústrednej dvojice nie je presladený, a preto je skvelý. Zároveň vznikajú priateľstvá alebo aspoň dočasné spojenectvá. Tiež sa to obišlo bez veľkých vyhlásení a nie vždy idú veci hladko. Hĺbka prirodzenosti knihy ma neprestáva udivovať. Autorka vedie Tris stále náročnejšími situáciami a aj sama hrdinka si v knihe uvedomuje, ako veľmi sa zmenila a čo všetko dokáže. Zostáva však sama sebou, hoci častokrát pochybuje a vnútorne sa trápi. Či už niekomu pomôže, alebo má chuť niekomu ublížiť, spája ju s čitateľom pevné puto. Jej reakcie a pocity sú pochopiteľné. Častokrát som v poslednej dobe čítala, že Štvrté krídlo vykradlo množstvo prvkov z Divergencie. Mne ani nenapadlo pri čítaní obe knihy porovnávať. Áno, v oboch máme na pohľad krehké hrdinky, ktoré nájdu svoju vnútornú silu; máme tu tvrdé tréningy, ktoré ich vyžmýkajú do dna, charizmatického trénera a komunitu rozdelenú na frakcie. To je asi všetko. Veľmi vágna podobnosť a ja ich nedávam na rovnaký level. Jednak ide o odlišné žánre (podobnosti nájdeme možno v niektorých subžánroch), a potom hrdinky majú odlišný vek, tým pádom ma každá pred sebou iné možnosti a inak nazerajú na veci. To, že je v oboch knihách nejaký systém voľby životnej cesty, by som vykrádaním nenazvala. Vyskytlo sa to predsa aj v Harrym Potterovi, a zatiaľ som nevidela, že by Štvrté krídlo porovnávali s ním. Z kníh som mala celkom iný pocit – ak by som to mala vyjadriť expresívne, tak poviem, že atmosféra a prostredie príbehov chutili úplne inak. Navyše, Divergencia je kvalitatívne kdesi celkom inde. Funguje tu logika sveta, aj hrdinkino uvažovanie a vnútorné prežívanie udalostí – všetko to, čo o Štvrtom krídle povedať nemôžem. Spisovateľky síce použili niektoré rovnaké ingrediencie, ale finálny výsledok je prakticky neporovnateľný. Z Divergencie si môžu mladí autori brať príklad. Aj tí skúsenejší. Uzatváram recenziu s veľkým nadšením a čitateľskou spokojnosťou. Divergencia je jedna z najlepších YA kníh (ak nie najlepšia), čo som zatiaľ čítala. Technicky a príbehovo skvelá, s dokonalým tempom, ktoré núti čítať čo najrýchlejšie. Ako dobre, že nemusím čakať na pokračovanie. Ak ste ešte nečítali, tak šup-šup, rýchlo do toho! Recenzie na YA: Sci-fi/Dystopia:Zákon jednoho Fantasy:Skleněný trůnŠtvrté krídlo a Iron FlameNejchladnejší dívka ve Městě chladuPolibek bez dušeKráľovstvo hriešnych Beletria:Nelám mi srdce a Nelám mi krídla