Cameron Johnston je mladý škótsky autor, ktorý píše fantasy. V roku 2019 mu v českom preklade vyšla kniha z cyklu Age of Tyranny – Zrádný bůh (The Traitor God). Podarilo sa mi ju zohnať lacno vo výpredaji a pri rohodovaní, ktorú knihu vložiť do fiktívneho online košíka, pomohlo aj to, že nešlo o knihu zo žiadnej série. Aspoň to sa mi snažila stránka nahovoriť – nuž, chybičky sa stávajú. Hlavným hrdinom knihy je Edrin Walker, čarodej, ktorý má veľmi vzácny dar: dokáže vstúpiť do mysle ktoréhokoľvek človeka a kontrolovať ho, ako sa mu zapáči. Takých ako on spoločenstvo mágov nazýva tyranmi – každý z tých, ktorí kedy mali tento dar, nakoniec podľahli jeho vábeniu a pokúsili sa zotročiť si celé národy. Edrina však politika ani trochu nezaujíma. Už desať rokov je v exile; utiekol zo svojho rodného mesta Setharis, po tom, ako sa mu podarilo zabiť jedného z bohov, ktorí nad mestom držia ochrannú ruku. Detaily sú však zakmnuté v jeho mozgu. Nepamätá sa, ako boha zabil, ani prečo. Vie len to, že to malo zaistiť bezpečnosť a zdravie jeho jediným priateľom, Charre a Lynasovi, s ktorým ho spája magické puto. Po tom, ako Lynasa brutálne zavraždia, sa Edrin vracia do smradľavej skorumpovanej Setharis, aby zistil, prečo dohoda odrazu zlyhala. Zapletie sa tak do sprisahania, ktorého nitky vedú až k jednému z bohov Setharis. Kniha Zrádný bůh zobrazuje drsný špinavý svet najnižších vrstiev. Nenájdete v nej epických hrdinov, ktorí by boli čistí ako vydezinfikované nemocničné obliečky. Edrin je prenasledovaný, ostrieľaný mág, ktorého jediným cieľom je prežiť, aj keď to znamená rozpárať niekomu brucho alebo zdrhnúť pred mocnejším nepriateľom. Vie, čo sú jeho slabosti, dokáže perfektne využívať svoje silné stránky; vďaka nepríjemnému zážitku z detstva trpí fóbiou z temných tunelov a svoje schopnosti používa obmedzenie nielen pre to, že by prilákali jeho prenasledovateľov, ale aj zo strachu, že by nad sebou stratil kontrolu. Pridajte si k tomu drsný zjav a necenzúrované vyjadrovanie a máte hrdinu, ktorému začnete fandiť možno až niekde v polovici knihy. Na Edrina čakajú mnohé morálne dilemy súvisiace s jeho darom a schopnosťami a musím uznať, že autor jeho postavu napísal celkom dobre. Dej knihy sa rozbieha pomalšie, hlavne prvej polovici dominujú opisy a dialógov je až extrémne málo. Príbeh je vyrozprávaný v prvej osobe priamo Edrinom a občas som mala pocit, že by sa nemusel až tak veľmi strácať vo svojich myšlienkových pochodoch. Mnohé by sa dalo povedať stručnejšie, predovšetkým tie časti, kedy sa vráti do Setharis a autor prostredníctvom Edrina do detailov opisuje chudobné štvrte mesta, vrátane histórie. Postupne tempo rozprávania zrýchli a záver je akčný a napínavý. Edrinov stret s nepriateľom, ktorý sa ukrýva za udalosťami v Setharise je zo spisovateľského hľadiska odmakaný a dobre vystupňovaný. Veľké plus dávam za to, že sa autor vyhol prvkom deus ex machina a nechal Edrina ku koncu použiť len svoju chytrosť a skúsenosti, žiadnu ohromujúcu mágiu a schopnosti tzv. vyvolených. V knihe prakticky absentuje romantická zápletka. Celý príbeh je zameraný na Edrinovo prežitie – počas rokov na úteku nemal čas ani príležitosť nadviazať s niekym vzťah a po príchode do Setharis sa veci rýchlo dajú do pohybu, takže boj o prežitie nadobudne celkom iný rozmer. Niektorým čitateľom (predpokladám, že hlavne ženám) možno bude prekážať, že v knihe nie sú žiadne romantické scény, ale vzhľadom na udalosti je to tak možno lepšie. Edrin navyše nepovedal posledné slovo; bitka o Setharis je len začiatok, príbeh by mal pokračovať v druhej knihe nazvanej God of Broken Things. V tejto chvíli ešte preklad dostupný nie je. Apropo, boj. Ako sa kniha blíži ku svojmu koncu a ulice Setharis ovládne temná mágia, niektorým čitateľom sa môže zdať, že sa príbeh začína dotýkať hororového žánru. Rozhodne to nie je oddychovka, scén plných krvi, vnútorností a ľudského tkaniva pribúda a sú popísané relatívne explicitne. Ak nemáte podobné scény radi, tak toto asi nebude pre vás vhodné čítanie pred spaním, hoci hororom by som to ani zďaleka nenazvala. Jednoducho, keď sa bojuje, lietajú kúsky tela. To je fakt. Nepochopiteľnou vecou pre mňa zostáva to, ako sa česky prekladateľ dopracoval od mena Edrin Walker k verzii Edrin Galán. „Walker“ pokojne mohlo fungovať ako priezvisko pre tých, ktorí anglicky nerozprávajú (je to relatívne rozšírené priezvisko), alebo mohol prekladateľ zvoliť českú verziu s podobným významom. Prečo to teda nespravil? Čo ho viedlo k výberu slova „Galán“, ktoré nemá s originálom ani postavou absolútne nič spoločné? Schválne som si to ešte overila na českých stránkach – znamená to presne to, čo som vedela: galán je milenec, nápadník, zastaraný význam pre gavaliera. Použiť toto slovo v texte bola totálna absurdita a takéto nepochopiteľné preklady a prepisy mien do češtiny (napr. „Šedája“) by mal Ústav pro jazyk český konečne zaraziť. Zbytočne to špatí inak slušný preklad, takže ak máte možnosť, siahnite radšej po originálnej verzii. Kniha Zrádný bůh je slušne napísanou fantasy, ktorá si neberie servítky pred ústa (až ma trochu prekvapuje, že tento príbeh vytvoril relatívne mladý autor; skôr by som čakala oveľa staršieho cynika). Ak budem mať možnosť, rozhodne si prečítam pokračovanie a zaujímavo vyzerá aj jeho ďalšia kniha The Maleficent Seven (nie je z cyklu Age of Tyranny). Uvidíme, kam to Cameron Johnston ako spisovateľ dotiahne, ale zatiaľ to má rozbehnuté slušne. Viac info na autorovom webe.