Na Bibliotéku som išla s realistickým cieľom priniesť si domov maximálne dve-tri knihy. Tento cieľ sa mi napočudovanie podarilo splniť a jedným z mojich skromných úlovkov bola kniha Z krajiny tieňov od Nadi Vojtekovej. Obsahuje dlhšie aj kratšie poviedky spojené ústredným motívom Krajiny tieňov. Mám rada autorky, ktoré nepíšu čistú romantiku, pretože majú triezvejší, sarkastickejší a častokrát drsnejší štýl. Platí to aj v Naďkinom prípade – jej autorský štýl mi stopercentne sadol. Poviedku dokáže krásne rozvinúť, postavy sú uveriteľné a ku knižnej dokonalosti majú ďaleko. Drobnými zvratmi v poviedkach dokáže prekvapiť. Jasné, že niektoré poviedky ma oslovili viac, no ak poviem, že „toto bola slabšia poviedka“, neznamená to vôbec, že je zlá alebo technicky horšie napísaná – len nedosiahla latku nastavenú tými najlepšími príbehmi v tejto knihe. Samostatne je každá poviedka veľmi dobrá a čítanie ma bavilo. Knihu oživujú parádne ilustrácie od Eleny Vatrushkiny a úvodné slovo od Tona Stiffela. Poviedky v poradí, v akom sú zverejnené v knihe: Hladné jazero Najdlhšia poviedka v knihe, možno by sa už dalo hovoriť o novele. Rozpráva príbeh o malom chlapcovi, ktorý v lete počas kúpania stretne krásnu morskú pannu. Spomienka na ňu ho prenasleduje celé roky a jedného dňa ju stretne znova pri tom jazere. Jeho sny sa však veľmi rýchlo rozpadnú, keď sa Tom ocitne v jaskyni pod jazerom a zistí, aké má s ním morská panna skutočné plány. Jeden z najlepších textov v knihe, dlhší rozsah rozprávaniu pomohol. Autorka pekne stupňuje atmosféru, postavy sú uveriteľné a silno som hlavnému hrdinovi držala palce. Skvelý záver. NetvorKrátka poviedka o dievčatku a netvorovi, ktorý nemá vždy hrozivé zuby a pazúry či dlhú srsť. Pre mňa sú toto najdesivejšie námety a hoci poviedka začala dosť dobre, nakoniec ju zaraďujem skôr k tým slabším; trochu mi nebol jasný ten koniec a scéna s vlkmi – poviedka by si možno zaslúžila pár strán navyše. Atmosféra však veľmi dobre vystavaná. Zberateľ úsmevovJedna z top poviedok a z tých najmrazivejších – o mladej dievčine, ktorá je sama doma a musí čeliť nebezpečnému útočníkovi. Vzhľadom na jeho fyzickú silu jej jediná nádej spočíva v chytrosti. Chválim super nápad aj spracovanie, hoci neviem, aké by to bolo realistické s tou žiletkou. Zároveň jedna z čitateľsky najuspokojivejších poviedok, pri ktorých som si neodpustila hlasné: „Áno! Tak ti treba, ty smrad!“ Dievča číslo jednaĎalšia z tých top vydarených poviedok. V hlavnej úlohe sú dve mladé dievčiny, obete psychopata, ktorý drží dievčatá zavreté doma a mení ich na služobníčky bez vôle a uvažovania. Nové dievča sa snaží presvedčiť tú druhú, aby ju pustila z klietky a obe ušli, kým je muž preč. Skvelo vygradované napätie vďaka tlaku každej sekundy, ktorá môže rozhodnúť o úspechu či neúspechu ich snáh. Napokon, na konci nič nie je také, ako sa zdá, a niekto bude musieť tvrdo zaplatiť. Skvelé! KuforDan, mladý chalan, cestuje vlakom a do kupé si k nemu prisadne nesympatický muž so zvláštnym kufrom. Dan neodolá a nazrie v nestráženej chvíli do kufra. To, čo tam nájde, zmení jeho život. Zaujímavá poviedka, čo sa rozuzlenia týka. Nechytila ma až tak, ako top poviedky, ale hlavný hrdina bol pekne vykreslený. MatkaHoci kvalitne napísaná, pre mňa najslabšia poviedka, pretože v nej prevládajú statické opisy. Taktiež mi dejovo nesadla – škoda krátkeho rozsahu. Vyznela ako intro k niečomu dlhšiemu, mne by ale viacej sadla, ak by bola rozpísaná aspoň ako novela a dynamicky vyrozprávala jednotlivé udalosti namiesto spomienkového štýlu. PožieračĎalšia z top poviedok. Mrazivá atmosféra vďaka postave malého chlapca. Oceňujem výborný nápad a aj záver poviedky, na ktorý sa nedá povedať nič iné, len „karma“. Večný paradoxTim mešká na stretnutie s priateľmi, v ich starej klubovni ho však čaká nepríjemné prekvapenie. Mám rada časové paradoxy, ale dejovo bola pre mňa táto poviedka slabšia. Postava temného Tima ma nepresvedčila, na môj vkus sa priveľmi rozkecával. RukaVeľmi krátka poviedka s odrezanou rukou a odkazom, ktorá potvrdzuje, že zvedavosť sa nevypláca. Skôr ako o príbeh ide o navodenú atmosféru. Posol z krajiny tieňovPríbeh o vrahovi, ktorý vo väzení zvláštnym spôsobom získa svedomie. Pútavý príbeh s uspokojivým koncom, ktorý by sme si priali aj v skutočnom živote. Chválim za realistického dozorcu, ktorý nezasiahol, aj keď podľa predpisov mal. Knihu otvára a uzatvára poviedka s Valériou v hlavnej úlohe, ktorá sa dozvedá o existencii Krajiny tieňov a svojej zvláštnej úlohe. Táto zbierka poviedok je zaraďovaná do hororu, no hoci som ju čítala do hlbokej noci, nevystrašila ma tak, ako sľubovala anotácia. Na to som všeobecne tvrdý oriešok a skôr to boli pre mňa napínavé príbehy so záhadnými fantastickými prvkami. Rozhodne patrí v tomto roku k tým lepším knihám – a najlepším od ženských autoriek. Ak máte tento žáner a poviedky radi, určite knihu neprehliadnite. Recenzia od Lord of Books tu.
Krvavé Považie – Temné príbehy pretkané vodami Váhu
Od tajomného hradu Strečno až po starodávne trnavské opevnenie prerýva krajinu rieka Váh. Tam sa rozprestiera územie od dávnych čias opradené strašidelnými legendami. Obávané rímske légie na čele s Marcom Auréliom zvládli stráviť na Považí len jedinú zimu. Kedysi ho obývali Kelti, je teda posiate zvyškami kultúry druidov a ich magických rituálov, vďaka ktorým možno ešte stále pôsobia v povodí Váhu prastaré nadprirodzené sily. Rozsiahlej časti Považia kedysi vládol krutý Matúš Čák Trenčiansky. Zrodil sa tam strašidelný prípad krvavej grófky Alžbety Bátoryovej. A tiež týchto štrnásť hororových príbehov. Vyrozprávajú vám ich autori, ktorí Považie dokonale poznajú, pretože sa tam narodili, alebo si túto oblasť zvolili pre svoj život. Priblížia vám temné zákutia miest, nehostinnosť lesov aj nemilosrdnosť rieky Váh.Prijmite pozvanie a zavítajte na Považie spolu s nami. Hneď pri Strečne vás privíta mýtická bytosť z Váhu, v Žiline narazíte na židovskú kliatbu a zahráte si únikovú hru. Ak sa vám ju podarí prežiť, pri Považskej Bystrici budete môcť obdivovať vlčie maky, na Veľkom Maníne zahliadnete nezvyčajný kŕdeľ, pri Púchove narazíte na opustenú farmu a v Trenčíne si dohodnete rande s plachým dievčaťom. Ak sa vám nezapáči, nezúfajte. V Novom Meste nad Váhom vás už túžobne očakáva vlastníčka starodávneho domu, ktorá ukrýva desivé tajomstvo, a v Trnave zas papierový kamarát, ku ktorému vás dovedie miznúci a opäť sa objavujúci kanál. Dajte si dobrý pozor na to, čo do neho vhodíte.Vitajte na Krvavom Považí! Krvavé Považie je tvorené 14 poviedkami autorov. A keďže Krvavé Považie cestovalo takmer cez celú krajinu až na východ, je čas aby som vám predstavila každú jednu poviedku spojenú s mojimi dojmami. Zrasty – Lenona Štiblaríková Bola som veľmi nadšená, keď sa kniha začala poviedkou od Lenony. Jej štýl písania, opis prostredia a vytvorenie atmosféry sa mi natoľko pozdáva, že som sa už dávnejšie stala jej veľkou fanúšičkou. Ani v tomto prípade neprišlo žiadne sklamanie. Poviedka z môjho pohľadu bola vystavaná dobrým spôsobom. Dej začal pozvoľna, opisuje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých formuje dnešná doba. Čo sa týka postáv, páčilo sa mi ich vyobrazenie. Niekedy mám problém v poviedkach nájsť správny charakter postavy, niekedy mi chýba väčšia hĺbka, ale tu sa mi to páčilo. Dej sa pozvoľna stupňoval a samotné finále ma jemne pohladilo po duši, pretože obsahovalo zaujímavú scénku. S poviedkou som bola spokojná a bol to pre mňa dobrý štart. Kde rastú vlčie maky – Ľuboslav Priesečan Poviedka obsahuje dialógy tvorené v nárečí. Bolo to pre mňa zaujímavé čítať v inom nárečí, ktorým rozprávame v našom okolí, ale na samotnej poviedke mi nič neubralo. Tak ako prvá poviedka, aj táto sa nachádzala v prostredí lesov, prírody. A ja už teraz viem povedať, že za žiadnych okolností nechcem tie lesy navštíviť. (Myslené samozrejme len ako vtip.) Poviedka mala vytvorenú zaujímavú atmosféru. Postavy boli uveriteľné a prostredie dobre zvládnuté. Ale chýbalo mi v nej trocha viac temnoty. Môj najlepší priateľ z detstva – Zuzana LaKiRi Droppová Príbeh opisuje život ženy, ktorá to nikdy nemala ľahké. Šikana v minulosti, žiadna láska po svojom boku a ustavičná samota. Na poviedke sa mi páčilo, že sme mali možnosť nahliadnuť aj do minulosti postavy. Ale čo sa týka nejakej temnejšej stránky, tak musím povedať, že tu to pokulhávalo. Už len z názvu knihy som sa tešila, že poviedky budú obsahovať temnotu, krv, prípadne násilie a podobne. Možno poviedka v tomto smere nesplnila moje očakávania, ale začala som sa na ňu pozerať trocha iným spôsobom. Ak by som sa na to mala pozrieť ako na fantasy poviedku, bola zvládnutá veľmi dobre. Hlavná postava nachádza stratenú lásku s ktorou zdieľa nielen vzájomné pocity, ale aj ustavične napredujúci rast. Čo sa týka samotného konca poviedky, páčilo sa mi to. Vo mne ako v čitateľovi to zanechalo rôzne myšlienky a predstavy, čo sa mohlo diať ďalej. Vôbec by mi nevadilo z tohto prostredia prečítať si viac a dozvedieť sa o postave a jej následnom živote ďalšie detaily. Dvere – Ivan Kučera Poviedka mi dokonalo brnkla na moju nôtu! Už pri čítaní pár strán som vedela, že sa u mňa umiestni na nejakom vyššom mieste. Obsahovala všetko, čo som potrebovala. Možno som mala menšie obavy, keď sme sa dostali dejovo do veľkého domu, v ktorom sa niektoré veci už od pohľadu rozpadávali a záhrada nevidela záhradníka celé desaťročia. Bála som sa, že natrafím na poviedku, kde by hlavnú úlohu zohrával dom a nejakí duchovia. Podobných nápadov som už natoľko presýtená, že ich nedokážem zobrať do rúk. Ale! Pozor, napokon prišlo to ale!. Čo sa týka samotného deja, tak ma poviedka milo prekvapila. Rovnako aj obsah temnoty. Štýl autora mi bol natoľko príjemný, že som sa nedokázala od poviedky odtrhnúť. A aj kvôli tomu sa u mňa táto poviedka dostala na vysoké umiestnenie v koncovom hodnotení. Kŕdeľ – Lukáš Polák Už pri prečítaní názvu poviedky a autora som si brúsila zuby. Mala som veľké očakávania, dúfala som, že Lukáš predvedie temnotu, násilie, zabíjanie a ja by som mohla spokojne uzatvoriť túto poviedku s úsmevom na tvári. A samozrejme, že sa to aj stalo. O krvavé scény tam nebola núdza, to môžem povedať priamo. Páčilo sa mi vyobrazenie postáv, vyobrazenie prostredia a deja. Dej gradoval a ja som bola zvedavá, čo ma ešte čaká. Pri príchode okrídleného monštra sa mi na tvári objavil malý úsmev. Čo viac by som mohla povedať, že to bolo dobre, ba dokonca vynikajúco napísané! Úniková hra – Miňo Tichý Mám slabosť pre námet únikových hier. Mám rada, ak niekto používa túto tématiku a vie sa vyhrať s mučením postáv rôznymi spôsobmi. Takže táto poviedka bola pre mňa určite jedna z tých radostných, do ktorých som sa okamžite pustila. Postavy boli vykreslené veľmi dobre. Ich prepojené vzťahy, minulosť, charaktery, ktoré sa napokon ukázali pri oslobodzovaní. Taktiež sa mi páčil záver poviedky. Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavo a dobre napísané dielo. Strúhadlo – Naďa Vojteková Dúfala som, že Naďa mi nastaví látku tak vysoko, ako sa len dá. Jej poviedky sa mi vždy páčia. Ale poďme sa pozrieť priamo na túto, ktorá sa dostala do knihy. Strúhadlo opisuje život mladého muža, ktorý túži
Krvavé Považie – Antológia strachu
Koncom roka 2023 prišlo Vydavateľstvo Hydra so svojím ďalším počinom, v ktorom dalo priestor autorom úzko spätým s regiónom Považia. Editorskej stoličky sa chopil Radoslav Kozák, šéfredaktor e-časopisu Charon a hororový autor (Trinásť balád pre Lucifera, Vydavateľstvo Príbeh, 2023). Antológia obsahuje štrnásť temne ladených poviedok, z ktorých mnohé uspokoja chladné srdcia hororových fajnšmekrov, konzumentov temnejšieho fantasy, alebo aj krimi. Spoločný menovateľ je však jasný – potreba vzbudiť v čitateľovi strach, úzkosť a nepohodlie. Dovolil som si preto zaviesť hororovú veličinu „hororovosť“, ktorá meria úroveň diskomfortu a strachu v danej poviedke. Nijako však neurčuje a nekoreluje s kvalitou samotnej poviedky – na tú si už musíte spraviť názor sami. Lenona Štiblaríková – Zrasty Antológiu otvára príbeh dvoch teenagerov, ktorých charaktery formujú problémy dnešnej doby – nezaujatosť životom, spôsobená prebytkom materiálnych vecí, nedostatkom prirodzenej lásky, a osamelosť, prameniaca zo šikany a sexuálneho zneužívania. Príbeh trafí do struny milovníkom young adult literatúry, možno aj trochu temnejším romantikom, no končí poriadne ostrým finále. Hororovosť – 60% Ľuboslav Priesečan – Kde rastú vlčie maky Príbeh s poriadnou dávkou nárečia ma ako vášnivého hubára zaujal okamžite. Tajuplná atmosféra, daždivý les, bakuľa a stará chatrč. Zaujímavé obrazy striedajú výlety do mladistvej duše hlavného hrdinu, popretkávané strachom z neistoty. Aj keď niekedy príliš skratkovité a štylisticky menej konzistentné, príjemne pobaví. Hororovosť – 70% Zuzana LaKiRi Droppová – Môj najlepší priateľ z detstva Poviedka s dvoma časovými líniami vykresľuje život hlavnej hrdinky, v období nástupu do škôlky a školy a neskôr osamelý život na samote pri lese. Sledujeme útrapy mladého dievčatka, ktorej snahy o získanie cenných detských kamarátstiev stroskotáva na chamtivých spolužiakoch, a život dospelej ženy, ktorý sa začne meniť a expandovať do nepredstaviteľných rozmerov. Atmosférou a fantastickým prvkom mi poviedka pripomínala rozprávky od Pavla Dobšinského. Príjemné a uspokojujúce čítanie na temnú noc. Hororovosť – 40% Ivan Kučera – Dvere Klasický hororový príbeh, ktorý si vyberá za svoj ústredný motív manipuláciu jedinca, obetu a okultizmus. Najviac mi, vzhľadom na vzťahy v poviedke, pripomínal Wickermana. Zaujímavo vystavaný úvod, namotávka a aj samotné vyvrcholenie. Síce až tak neprekvapí, ale na druhej strane mu nemám čo vytknúť. Poctivá robota. Hororovosť – 90% Lukáš Polák – Kŕdeľ Autor sa tentokrát odpútal od detektívno-ladených príbehov a priniesol tak dynamickú a akciou nabitú poviedku s poriadnou dávkou fantastiky. Kvitujem skvelo vystavané scény pripomínajúce béčkové hororové filmy typu Evil dead, plné krvi, zvratov, cynizmu ale aj beznádeje. Potešilo aj popísanie vnútorného života hlavnej hrdinky a nikdy nekončiace krvavé masakre. Doteraz hádam najlepšia poviedka autora. Hororovosť – 90% Miňo Tichý – Úniková hra Ocitáme sa v escape room v žilinských katakombách a partia štyroch mladých ľudí sa dostáva do bonusového kola, ktoré je plné škaredých prekvapení. Veľmi populárna téma, silno zromantizované postavy, milostné trojuholníky a krvavé scény občas škrípali, no príbeh zbehne vcelku rýchlo, a to aj vzhľadom na množstvo klišé. Hororovosť – 70% Naďa Vojteková – Strúhadlo Autorka, ktorej diela prebúdzajú zimomriavky, tentokrát prišla s témou Faustovej zmluvy, ktorú oprela o dar múzy, ktorej cenu si určuje objekt strúhadla. Stretávame sa s maliarom, ktorý túži dosiahnuť umelecké uznanie, rovnako ako jeho ženský idol, a je ochotný preto ísť mimo svojej komfortnej zóny. Príbeh je obohatený tajomnou a napätou atmosférou a temnou aurou, ktorá sa točí okolo mysteriózneho strúhadla. Poviedka, žiaľ, končí náhle a zanecháva po sebe mnoho nezodpovedaných otázok. Hororovosť – 70% Anton Stiffel – Poludňový kanál Slovenský velikán sci-fi sa pokúsil nazrieť aj do temnejších vôd a zo svojho rukáva tak vytiahol príbeh chlapca, ktorý trávi prázdniny u strýka. Pekne opísaný príbeh na vidieckom dvore, s domácimi zvieratami a psom sa točí okolo kanála, ktorý sa zjavuje len na pravé poludnie. Autor opisuje nepríjemné pocity chlapca, pri zdanlivo nevinných hrách, neskoršie zlé sny a záhadu okolo hlasov spod betónových skruží. Potešili hlavne kvetnaté opisy prostredia a chlapcových myšlienok. Hororovosť – 40% Radoslav Kozák – Zámotok Vlajková loď celej antológie. Autor a zároveň editor sa s tým nebabral a prichystal nám príbeh plný napätia, temnoty a bolesti. A to hneď od prvých strán, ktoré čitateľa šokujú a vtiahnu do deja. Surový horor zaujme nielen mysterióznou atmosférou, ale aj nepríjemne realistickými opismi, ktoré vzbudzujú prirodzený živočíšny strach a nepohodlie. Veľmi podarený kus, dokonca s dávkou kozmického hororu. Hororovosť – 100% Lucia Piknová Droppová – Valpurgina noc Vzhľadom na obsah tejto antológie veľmi nevšedný kúsok. Miestami až detsky rozprávkový príbeh o čarodejníctve a historickej legende, ktorú má spečatiť nikdy neuskutočnená svadba, nás zavedie na Hričovský hrad, kde sa dejú zvláštne veci. Poviedka mieša štýly a obrazy už spomínaných detských rozprávok, young adult literatúry s inšpiráciou v seriálovej Sabrine a slovenskej ľudovej slovesnosti. Hororovosť – 10% Patrik Slanina – Papierový kamarát Poriadny psychologický horor. Zničené detstvo, šikana, týranie a zmarené sny o živote. Autor vykreslil pútavý a depresívny príbeh hlavného hrdinu, ktorý stojí zoči-voči svojim vnútorným démonom. Skvelá ukážka toho, ako dokáže myseľ presvedčiť oči o vlastnom alternatívnom svete. Aj keď záver nebol ktovieako prekvapivý, milovníkov temnoty náramne poteší. Hororovosť – 80% Roman Kulich – Tajomstvo Príbeh z prostredia vykrádačských gangstrov, ktorí narazili na nesprávnu obeť. V poviedke sa dočítame, akú moc majú magické predmety a čo všetko dokáže nenávisť. Dejovo dielo smeruje viac k temnej detektívke, ktorá nazerá hlboko do vnútorného života postáv. Hororovosť – 40% Katarína Soyka – Važan Vcelku bizarné dielo, ktoré využíva smrť na účely vzbudenia pocitu nechutnosti, roztržitosti, ale aj groteskného vtipu. Poviedka sa točí okolo mŕtvoly a mýtickej bytosti Važana, ktorý si ako vodník berie svoje obete do majestátneho toku Váhu. Autorka sa pohráva s osudom postáv, ich životnými chybami, za ktoré sa platí, a hororovou dopravou pod hradom Strečno. Hororovosť – 40% Marek Vaňous – Pani Varényiová Psychologicky ladený príbeh, ktorý zachytáva stretnutie priateľov z detstva po dlhých rokoch. Psychicky labilného hrdinu pri spomienkach máta postava tajomnej pani, ktorá v ňom vzbudzuje panické stavy. V poviedke ostane veľa nevysvetleného, čo môže čitateľovi imponovať, ale aj nemusí. Hororovosť – 40% Summa Summarum Krvavé Považie sa rovnako ako Váh tiahne z temných údolí ponad vysoké kopce, preteká cez nádherné meandre a rozlieva sa na úrodných nížinách, plných slnečného svitu a života. Kvalita poviedok kolíše ako vlny Váhu vo vetre, no každá jedna má čo ponúknuť. Nájdeme tu aj diela, ktoré ako horor neohúria, ale zato sa vám v tme pred spaním budú zjavovať zvláštne veci. Moju pochvalu si určite zaslúži pätica autorov, ktorých diela vo mne zanechali najviac pozitívnej temnoty, strachu alebo autentického smútku – Zuzana LaKiRi Droppová, Ivan Kučera, Lukáš Polák, Radoslav Kozák a Patrik Slanina (zoradení v poradí, ako sú uvedení v knihe). Ak radi pokúšate váš srdcovocievny systém, smelo
Z krajiny tieňov
Zbierka Z krajiny tieňov predstavuje súbor znepokojivých atmosférických príbehov. Uvedie nás do nich mladá žena, ktorá návštevou ranného parku a nálezom starej knižky spustí sled zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Tie nás vtiahnu do podivných a tajomných svetov, vznikajúca mozaika nás postupne dovedie k desivému poznaniu…Hrôzostrašné príbehy provokujú svojou bizarnosťou a ohurujú imagináciou. Neraz sa obratne pohrávajú s fantastickými žánrami a ich hranice sa nápadito prepletajú. No svoju podstatu nezaprú. Spĺňajú všetky atribúty nefalšovanej hororovej zábavy. Sú desivé, mrazivé a autentické. Na začiatok svojej recenzie by som chcela upriamiť pozornosť na spracovanie obálky. Samotná obálka má svoju atmosféru a pri čítaní poviedok si človek uvedomí, že to nie je len taká obyčajná fotografia. Musím taktiež povedať, že ilustrácie, ktoré boli vytvorené ku každej poviedke, ma vedeli navnadiť na príbeh. Ilustrácie sú v tmavých odtieňoch s pridanou červenou farbou, čo okamžite upútalo môj pohľad a pohladilo po duši. Kniha je tvorená desiatimi poviedkami, ktoré v sebe ukrývajú temnotu a prekypujú napätím. Začiatok je tvorený úvodom v ktorom sa stretávame s dvoma hlavnými postavami a ich spoločným osudom, ktorý bol vytvorený zaujímavými okolnosťami. Už pri čítaní úvodnej scény sa mi naskytol pohľad na štýl autorky. Sľubovalo mi to zaujímavý zážitok z čítania. Ale, ako to v zbierkach väčšinou býva, aj v tejto som si našla poviedky, ktoré sa mi páčili viac a ktoré sa mi páčili menej. Pozornosť by som chcela najskôr upriamiť na poviedky, ktoré sa mi páčili. Hladné jazero Hladné jazero je prvou poviedkou. Milujem prevedenie morskej panny a iných morských príšer trocha iným spôsobom, ako to poznáme. A keďže táto poviedka mi ponúkla pohľad na morskú pannu, tajuplné jazero a boj o vlastný život, zaradila sa určite medzi moje najobľúbenejšie. Nevedela by som vybrať presne jednu, na ktorú by som ukázala prstom a povedala, že áno! Je to táto. Z toho dôvodu som sa rozhodla vyjadriť sa ku každej samostatne. Poviedka bola nabitá akciou v podobe boja o život, boja proti morským príšerám a ich rodiacim sa potomkom. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa v poviedke nachádzalo ešte viac krvi a bolo to drastickejšie. Ale aj napriek tomu sa mi poviedka naozaj páčila. Pre mňa osobne to bola dobrá voľba pre začiatok. Dievča číslo jedna Jedna z poviedok, ktorá ma do posledného momentu nechávala v napätí. Musí sa uznať, že Naďa vie vytvoriť atmosféru a v tejto poviedke to je naozaj cítiť. Mám rada príbehy a poviedky, kde si človek celý čas myslí, že na niečo prišiel, no autor mu na konci zoberie vietor z plachiet. Páčili sa mi aj tie brutálnejšie časti v poviedke. Hlavy naložené vo fľašiach vytvárali zaujímavú atmosféru. Rovnako aj ako strach o vlastný život. Kufor Jedna z najlepších poviedok v celej knihe. Prítomnosť záhadného cestujúceho s obrovským kufrom vás dostane od úplného začiatku. Mladý muž otvára kufor, v ktorom určite nenájde nejaké staré oblečenie alebo balík peňazí. Poviedka bola od začiatku naladená dobrým tempom. Nenašla som tam ani jedno hluché miesto. Atmosféra sa držala po celý čas a napätie sa dalo krájať. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa z poviedky stal komplexne rozsiahlejšie dielo a ja by som mala možnosť nahliadnuť do prostredia o čosi detailnejšie. Jedným slovom, geniálne! Požierač Už od názvu poviedky som si sľubovala veľa! Chcela som temnotu. Chcela som napätú atmosféru. A dostala som presne to, čo som chcela. Bola som spokojná už od prvej vety. Postavy boli vykreslené zaujímavým spôsobom a príbeh celej poviedky bol veľmi pútavý. Koniec ma prekvapil. A to rovno dvakrát! Musím podotknúť, že sa jednalo o skutočne zaujímavú, pútavú poviedku. Ale ako som už na začiatku recenzie písala, našli sa poviedky, ktoré boli pre mňa oproti tým ostatným slabšie. Mohla by som tam zaradiť poviedku Netvor, Zberateľ úsmevov, Matka. Nemôžem povedať, že boli napísané zle. Napríklad poviedka Netvor v sebe niesla dobrú myšlienku. Ale prevedenie poviedky mi oproti tým ostatným nesadlo a niečo mi tam chýbalo. Rovnako to bolo aj pri poviedke Zberateľ úsmevov alebo Matka. Aj napriek tomu, že poviedky by sa u mňa nachádzali na posledných miestach v rebríčku poviedok v tejto knihe, kniha sa mi sama o sebe čítala veľmi dobre. Pár slov na záver Chcela by som sa poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť si prečítať knihu. Taktiež by som chcela poďakovať Naďke za to, že mi knihu podpísala.