Sandra. Melissa. Jayne. Michelle. Alebo aspoň ich časť. A mená pribúdajú. Detektív Hank Giorgio rieši štyri prípady, ktoré spája jeden faktor – na začiatku bola mŕtva žena. Jeho zbesilému tempu vyšetrovania a jedinečným deduktívnym schopnostiam možno nestačia jeho kolegovia, ale bude to dosť na to, aby zabránil ďalším obetiam? Siahla som po druhej knihe od autora a dúfala, že látka bude nasadená rovnako vysoko. Prvá kniha, ktorá nesie názov Nikdy se nepřestala usmívat, vo mne zanechala príjemné pocity. A po prečítaní tejto knihy? bola som nadšená! Kniha je rozdelená na štyri časti. Štyri príbehy, ktoré by sme mohli chápať ako samotné poviedky alebo kapitoly. Spočiatku som sa bála, či sa budem vedieť dostatočne vžiť do príbehov, keďže som zvyknutá predovšetkým čítať detektívne príbehy v celku. Ale každý jeden prípad bol podľa môjho názoru výborne zvládnutý, mal atmosféru, neúnavné tempo, ktoré ma držalo v napätí a nútilo hltať stránku po stránke. Spoločným menovateľom bol detektív Hank Giorgio, ktorý sa vám svojím charakterom dostane nie len pod kožu, ale aj do hlavy. Hneď od začiatku ideme na vec. Vražda ženy, novomanželka detektíva Hanka. Počas celého príbehu sa čitateľ môže zoznámiť so svojským detektívom, ktorý má dokonalé dedukčné schopnosti. Jeho charakter by sa dal prirovnať k tvrdeniu: budeš ho milovať, alebo nenávidieť. Bola som rada, že hneď od začiatku si ma detektív získal. Svalnatý, vysoký muž bez emócií. Niekedy mu stačí len dobre sledovať okolie. Charakter bol podľa mňa vykreslený veľmi dobre. Dokonca ani strata manželky ho neprinútila k tomu, aby prejavil emócie. Psychicky sa zrútil, zúril, rozbíjal veci naokolo, zabíjal jedného človeka po druhom. Teda o tom zabíjaní by sme mohli pomlčať. Prvý prípad som brala skôr ako dokonalý vstup pre vykreslenie charakteru Hanka. Koniec poviedky ma príjemne prekvapil. Čo sa týka prepojenia prípadov, páčilo sa mi. Nejednalo sa len o prepojenie, v ktorom figurovali postavy, ale aj iné detaily, ktoré len upevňovali moje nutkanie čím skôr dočítať knihu do konca. Pri podobných knihách, kde je dôležité nie len to, kto spáchal vraždu, ale aj ako sa vykonala, mám menšie obavy. Kniha ma po tejto stránke rozhodne nesklamala. Opis vrážd bol primeraný, drsný, morbídny a pre mňa doslova “lahodný”. Atmosféru si kniha držala od začiatku až po koniec. Možno by som mala osobne menšiu výhradu, kedy mi nesadla jedna postava. Jednalo sa o Larisu. Pre mňa osobne sa stala postavou, ktorá mi od začiatku až do konca pila krv a nevedela som sa s ňou stotožniť. Jej podrezaný jazyk, vulgárne vyjadrovanie sa a poznámky ma len nútili prevracať očami. Ale tento fakt mi nezobral z vnímania knihy a príbehov ani len jedno malé percento. Niekedy sa stane, že čitateľ má nutkanie premýšľať, ako by sám najradšej zabil jednu z hlavných postáv, a dúfa, že ho niekto predbehne. Takto to bolo v mojom prípade. Ale tak, ako som sa na začiatku obávala, keď bola kniha rozdelená na 4 časti, na konci som si povedala, že to bol výborný ťah. Posledný prípad, grandiózne finále a zároveň aj smútok, že s knihou sa musím rozlúčiť. Pri knihe sa mi opätovne stalo, že som sa dostávala do bodu, kedy ju chcem čím skôr prečítať, pretože ma bavila, ale zároveň som sa jej nechcela vzdať a mohla som si ju dávkovať postupne. Ale tento prípad by bol nemožný. Pár slov na záver Knihu by som rozhodne odporučila prečítať. Ale treba si dávať pozor, pretože ak začnete s čítaním, neprestanete. Môže sa stať, že kniha padne za obeť jednému kratšiemu večeru.
Nikdy se nepřestala usmívat
Robert Jenkins je uznávaný soudní psychiatr. Před sebou má případ, díky kterému už jeho jméno nikdy nezapadne. A přitom stačí jen mluvit a naslouchat. Alexandra je obyčejnou ženou, která nikdy nestála v centru dění. Až doposud. Ocitla se ve světle reflektorů s krví na rukou. Alexandra je vražedkyně. Na svém kontě má 168 zabití. Robert se těší na jednoduchý případ. Všechno je jasné. Alespoň do chvíle, než se s Alexandrou poprvé setká. Už pri čítaní prológu človek vie, že to bude silný príbeh. Zaujať čitateľa hneď na začiatku, donútiť ho hltať jednu stránku po druhej a netrpezlivo očakávať, čo sa môže ešte skomplikovať, nedokáže každý autor. Bola som nadšená, že táto kniha splnila moje očakávania. Dostala sa mi pod kožu od prvej vety a nechcela odísť ani po prečítaní tej poslednej. Kniha bola písaná z dvoch časových línií. V tretej osobe sme mali možnosť sledovať sedenia psychiatra Roberta s vrahyňou Alexandrou. Spoznávali sme ženu, dozvedali sme sa rôzne nepríjemné aj príjemné zážitky z minulosti. Bolo zaujímavé, ako Alexandra na psychiatra pôsobila. Už len predstava, kedy by sa mal niekto posadiť oproti človeku, ktorý sa priznal k niekoľkonásobnému zabitiu. Nieto ešte priznanie k 168 obetiam. Stretnutia psychiatra s Alexandrou boli zaujímavé, skvelo napísané a dokonca aj uveriteľné. Medzi rozhovormi sme mali možnosť nahliadnúť aj k nejakým vraždám. Kedy sa dej odohrával v minulosti a bol písaný z pohľadu vrahyne. Musím uznať, že to bol dobrý ťah. Nevadilo mi prelínanie minulosti a prítomnosti. Ba naopak. Je to lepšie, ako keby o vraždách mala rozprávať len na sedeniach. Mali sme možnosť v kapitolách vidieť detailné popisy. A moje temné srdiečko bolo nesmierne spokojné. Veď niekedy sa stalo, že som len čakala na ďalšiu kapitolu, ktorá by odkryla nový príbeh, novú vraždu z minulosti. Sedenia Roberta s Alexandrou boli zamerané predovšetkým na psychiku. odkrývať pravú tvár ženy, ktorá v sebe schováva mnoho tajomnstiev. Čitateľovi hneď napadne, že za vraždami bude niečo viac. A druhá časť, kedy sa ocitneme na miestach činu a môžeme sledovať vraždu z pohľadu páchateľa, majú drnejšiu formu. Páčili sa mi obe varianty. Tempo knihy je rýchle, štýl písania dobre zvládnutý a stránky odsypávajú jedna za druhou. Páčilo sa mi, že podľa môjho názoru dielo neobsahovalo žiadnu prebytočnú vatu. Žiadne opisy, ktoré by boli zdĺhavé a pre dej knihy nezaujímavé. Knihu som nevedela pustiť z rúk, a to už o niečom svedčí. Záver knihy bol prekvapením sám o sebe. Ale vyhneme sa spojlerom. Na záver by som chcela povedať, že odporúčam knihu prečítať. Mne osobne veľmi sadla a teším sa na ďalšie knihy, v ktorých dúfam, že ma autor opätovne prekvapí.