Môj preferovaný fantasy žáner má jeden zásadný problém: mainstream sa orientuje na mladých čitateľov (no dobre, povedzme si to otvorene, čitateľky). Existuje veľa kvalitných kníh, no v poslednej dobe prevláda romantasy subžáner, a tu nájdeme mladučké hlavné hrdinky, ktoré buď prvýkrát spoznávajú skutočné problémy sveta, nachádzajú prvú lásku, alebo po nejakom tom ťažšom živote stretávajú toho pravého, zachránia svet a prepíšu teóriu mágie. Spomínate si, kedy naposledy ste čítali fantasy príbeh, v ktorom by hlavná hrdinka mala aspoň tridsať rokov, problémy s obživou a starostlivosťou aspoň o jedno dieťa (manžela nerátam)? Nie? No vidíte, ani ja. Občas mám pocit, že v spoločnosti je rozšírený nasledujúci stereotyp: žena nad istý vek nemá právo byť hrdinkou dynamickej knihy; ak má deti, tak už je dvojnásobne po funuse. A toto ma občas seriózne deptá. Preto som sa potešila knihe Keď rozkvitnú čerešne od Lucie Olrinkovej. Hlavná hrdinka Olívia miluje prázdniny u starých rodičov. Potuluje sa po lese, pomáha dedkovi s opravovaním traktora, babke so starostlivosťou o domáce zvieratá. Jedno leto stretne mladíka s nezvyčajným menom, patriaceho do partie chalanov, ktorí si hovoria Démoni a majú čudné tetovania. Mladík sa jej vryje do srdca, no prirýchlo sa jej vytratí zo života. O mnoho rokov neskôr je Olívia matkou dvoch synov, o ktorých sa stará sama, pretože muža, alkoholika a gamblera, vyhodila z domu. Na veľkom statku, zdedenom po starých rodičoch, sa pokúša postaviť sa na nohy a zabezpečiť chlapcom základné potreby. Pracuje do úmoru a keď jej konečne začne svitať na lepšie časy, do susedstva sa nasťahuje Francúz, ktorý ju pripraví o milovaný sad a zároveň dôležitý zdroj obživy. Okrem toho jej život komplikuje aj duch mladej dievčiny, zavraždenej pred mnohými rokmi, ktorý ju pravidelne navštevuje. Čo sa jej snaží povedať? A ako to napokon ovplyvní životy hlavných hrdinov? Keď rozkvitnú čerešne je moje prvé čitateľské stretnutie s autorkou. Prečítať celú knihu mi trvalo slabé tri hodinky – prakticky na jedno posedenie. Zhltla som ju ako jahodu s čokoládou v jedno upršané poobedie. A môžem povedať jedno: konečne! Ko-neč-ne kniha, s ktorej hrdinkou sa môžem stotožiť! Konečne matka, ktorej boj mi bol známy a úplne som ju chápala, pretože neriešila hovadiny na tristo kapitol, ale podstatné veci! A navyše to nebola primárne romantická literatúra! Ak čakáte iskrenie na každej strane, erotické scény, pri ktorých sa ešte aj u susedov šúveria knihy v policiach, a množstvo detailov, tak budete sklamané, kolegyne čitateľky. Toto nie je vôbec nosný prvok knihy. Hlavná hrdinka síce v knihe prežíva lásku, ale je to pekný doplnok a scény sú tak akurát – romantické, aj trochu vzrušujúce, ale autorka svojim postavám dopraje súkromie. Olívia je hlavne matka a aj vďaka tomu je príkladom silnej hrdinky. Autorka má príjemný, uvoľnený štýl a prvá časť knihy, kde bola hlavná hrdinka ešte malá žaba a behala po lesoch, bola magická svojou atmosférou. Destvo hrdinky prebiehalo v časoch, kedy mobily neboli a najväčšou zábavou bolo skákanie do sena. Textom sa prepletajú lokálne slovíčka a ak nie ste práve z podobnej geografickej oblasti, niektoré z nich vás môžu zaskočiť. Znalosť maďarčiny je určite plus, ale tých pár slovíčok sa prežiť dá a potom neskôr už sa v texte nevyskytujú. Už dlho sa mi nestalo, že by som k protivníkom hlavnej hrdinky cítila takú silnú nevraživosť ako v tejto knihe. Najprv je to manžel, ktorého na svoju škodu dlhé roky videla cez ružové okuliare, potom poskok jej nového suseda, zlý a nebezpečný muž schopný tvrdo ublížiť. Neznášam ich oboch, pri čítaní som škrípala zubami, a to je odo mnňa veľká pochvala. Kniha ma skutočne emotívne ovládla. Záver bol pekný a vyzdvihujem, že hoci išlo v niektorých scénach o veľa a riešili sa ťažké veci, autorka sa veľkým oblúkom vyhla prehnanej dráme a presladenému happyendu. Jemný nadprirodzený prvok dodal knihe šmrnc, hoci sa riešenie záhady dalo ľahko odhadnúť. Ja som teda s príbehom veľmi spokojná a Olivku som si strašne obľúbila. Silná žena, ktorá tiež robí chyby a občas zakopne, no vďaka tomu je úžasne ľudská. Knihu nech si pokojne prečítajú aj páni – je totiž spoľahlivým nazretím do duše matky a jej uvažovania a pocitov v časoch, kedy je na jej pleciach naozaj veľká ťarcha a uvedomuje si, že nemôže ubrať kvôli svojim deťom. Viacerým mužom by sa niečo takéto zišlo. Nuž a čitateľky budú určite spokojné.