Eixstujú hrubé knihy, a potom sú také, ktoré definujú pojem „monumentálna bichla“. Do tejto kategórie by som bez váhania zaradila aj dielo českej autorky Kristíny Haidingerovej Očistec. Kniha s jednoduchou fialovou obálkou v sebe skrýva tri romány (Ti nepohřbeni, Děti Raumy, Violeti), ktoré sú vytlačené malým písmom a stránky majú netypicky úzke okraje. Už po prvom otvorení teda bude každému čitateľovi jasné, že ho čaká intenzívny príbeh. Samuel sa s rodičmi a mladším bratom často sťahuje z miesta na miesto. Najnovšie sa usadili vo fínskom prístave Rauma. Samuel pomáha otcovi a pracuje na lodi. Nerozumie, prečo jeho matka neopúšťa dom, nestará sa o mladšieho brata a len zíza von oknom. Keď však matka povie, že je čas prejsť na iné miesto, Samuelov otec je pripravený ju poslúchnuť. V mladíkovi dozrie rozhodnutie – túži v Raume ostať a založiť si rodinu, no udalosti naberú rýchly spád. Malý fínsky prístav ľahne popolom a Samuel sa dostane do zajatia desivých bytostí, pred ktorými ho nezachráni ani vlastná smrť. Autorka Kristína Haidingerová vydala doslova opus magnum, v ktorom predstavuje svoju verziu upírov – a milovníkov žánru poteší, že sa vracia k ich mytologickým koreňom. Upíri, nazývaní Violeti, nie sú romantizovaní. Ich hlad je silný, svoje obete častokrát zabíjajú alebo niektorých zmenia na oddaných služobníkov. Na mnohých stránkach tečie krv, trhajú sa hrdlá a údy, ale autorka udržala rovnováhu – príbeh nie je žiadny bezduchý slasher; násilie má svoje opodstatnenie a nájdu sa zástupy ľudí, ktorí proti nemu budú bojovať. Zároveň Violetov odlíšila drobnými detailami od tých najklasickejších upírov, takže sú dokonale zapamätateľní. Keďže má kniha vyše sedemsto strán, musí byť každému jasné, že príbeh nebude plávať na povrchu. Autorka ide do detailov, venuje sa svojim postavám, ich životom, pohnútkam aj drobným radostiam a katastrofickým udalostiam. Akčnejšie pasáže striedajú pokojnejšie, ale tempo je plynulé a častokrát som nevedela knihu odložiť, hoci som o jednej v noci ledva videla na písmenká. Samozrejme, nie každému bude detailnosť vyhovovať; niektoré pasáže môžu vyznieť až príliš vatovito alebo nevýrazne, ale teraz, keď vidím po dočítaní príbeh ako celok, dokážem práve tie relatívne pokojnejšie scény oceniť lepšie. Čitatelia, ktorí sa vyžívajú v dlhých a podrobných príbehoch, si tu rozhodne prídu na svoje. V Očistci sa zjaví viacero postáv, ale hlavnú dejovú líniu vždy ťahá vpred Samuel. Ako sa postupne dozvedáme, jeho rodina má pre príbeh veľký význam. Niektoré krivdy totiž dokážu prežiť stáročia a napáchajú veľa zla. Samuel mi bol od začiatku sympatický – sprvu veselý mladík, neskôr Violet, ktorý sa snažil zachovať si svoju ľudskosť aj napriek tomu, že v ňom veľakrát videli len monštrum. Autorka pekne pracuje s charaktermi postáv. Samuel bol temný, no stále dobrý hrdina, ktorý sa vždy nakoniec pozviechal a šiel za svojím cieľom, nech už bol v akomkoľvek stave. Zachoval si svoju morálnosť. Katia, ktorá mu sekundovala, bola emotívnejšia a nedokázala byť taká pragmatická, kvôli čomu robila chyby. Aj ostatní Violeti boli ľahko rozoznateľní a autorka nás nechala nahliadnuť do ich životov, aby ukázala, čím si kedysi prešli. Vďaka týmto retrospektívnym scénam – inak nádherne poprepájaných s hlavným dejom – dostali nepriatelia hĺbku a trochu morálnej šedej. Škoda len, že Timo vyšumel z príbehu tak náhle, ale zase oceňujem, že sa autorka vyhla hlbokému pátosu a dráme. Svoj priestor dostali aj niektoré vedľajšie postavy, napríklad Kyllikki a jej syn Erkko. Veľmi pekne poňatý vzťah matky a syna, ktorí zohrali svoje úlohy. Bola to moja obľúbená dvojica spolu s Airi. Príbeh sa odohráva v polovici 16. storočia a v súčasnosti. Osobne ma najviac bavilo práve moderné Fínsko a apokalypsa, ktorá ho postihla, to však neznamená, že by ostatné časti neboli dobré; práve naopak. Kristína Haidingerová má zrelý, technický skvelý štýl, ktorý sa výborne číta. Preto som aj po náročnom dni vždy večer po knihe siahla. Záver príbehu sa mi páčil a som s ním celkovo spokojná, hoci po celej tej Samuelovej odysei sa mi chvíľu zdalo, že bol plazmant odstránený trochu prirýchlo. Ale zase v jednoduchosti je krása a dá sa na to pozrieť aj tak, že sa autorka opäť šikovne vyhla obľúbeným trópom a klišé. A musím spomenúť aj nádherné ilustrácie priamo od autorky! Ak by som mala Očistec prirovnať k nejakej inej upírskej knihe, ako prvé mi napadne séria od Anne Rice – nie však kultové Interview s upírom, ktoré nedosahuje technickú kvalitu ostatných kníh v sérii. Skôr by som to porovnala s Upírom Lestatom alebo Kráľovnou prekliatych. Očistec je príbehovo iný, nie je v ňom toľko filozofovania, ale atmosféra a postava Samuela mi niečim pripomínajú práve Anne Rice. Možno vďaka spôsobu, akým autorka tému uchopila? Nečakajte teda tínedžerov a ich malicherné problémy; v Očistci pôjde do tuhého a navyše nebudete mať istotu, kto všetko prežije. Dobrí či zlí, je to jedno; prežijú hlavne tí chytrí a tí, ktorí majú trochu viac šťastia. A kto všetko to bude, sa dozviete až na konci. Očistec od Kristíny Haidingerovej je monumentálne dielo a ja pred autorkou skladám imaginárny klobúk už len za tie stovky strán textu. Krásne napísaný pútavý príbeh s množstvom zaujímavých myšlienok bude v čitateľovi ešte nejakú dobu rezonovať. Nie je to rýchle ani jednoduché čítanie, ale bolo fascinujúce sledovať, čo jednotlivé vrstvy odhalia. Toto bola výborná „upírčina“, ktorú fanúšikom žánru odporúčam – rovnako ako každému, koho neodradí rozsah. Výborné, zahryznite sa do toho! Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Golden Dog. Tipy na ďalšie upírske knihy:Najlepšia upírska kniha – a nie je to Dracula!Děti noci trpia hlúpymi chybamiPrežijete v Meste chladu?Gotický príbeh o tom, “Kde spí nejkrásnejší upírka”