Hlavným hrdinom historickej fantasy Vladykova pomsta je Sekeráš, ktorý sa vydáva na temnú cestu pomsty po tom, ako ho jeho spojenec zradil. Pridáva sa k nemu čarodejnica Mirona, ktorá má s vladykom Karolim a jeho dvorným čarodejom Meridakom taktiež nevybavené účty. Spolu budú čeliť mágii, vojakom aj vlastným morálnym dilemám. Po Katkinom sci-fičku Mutácia z planéty Zem (recenzia tu)som si prečítala od nej druhú knihu v poradi – Vladykovu pomstu. Znova sa potvrdilo, že Katka ma pekný, dobre čitateľný štýl, ktorým dokáže udržať čitateľovu pozornosť. Postavy mali hĺbku, silné aj slabé stránky, vďaka ktorým pôsobili živo. Dobre mi padlo, že kniha nepatrí do Young Adult žánra. Hlavný hrdina Sekeráš robí chyby a musí za ne niesť následky. Spaľuje ho síce túžba po pomste, ale konečne to bol hrdina, ktorý (aspoň väčšinu času) nepostupuje štýlom „za mnou spálenisko“ a dokáže sa pretvarovať, aby sa dostal bližšie k splneniu svojho cieľa. Zároveň bol dobre napísaný – vyznel fakt ako chlap! Pri autorkách to nie je vždy samozrejmosť. Podobne ako v prípade Tasycha z Mutácie z planéty Zem, aj tu mala Katka mužské postavy dobre podchytené. Čarodejnica Mirona si v drsnom mužskom svete vytrpela svoje. Hoci vládla fascinujúcou magickou mocou, nie vždy to stačilo, aby sa ochránila. Niekomu možno bude chýbať vysvetlenie, ako jej mágia funguje, ale Katka nie je ten typ autora, čo má potrebu všetko do detailov objasňovať. Osobne mi to nevadilo, úsmevné bolo skôr to, ako ju v prvej časti knihy stále niekto uniesol a Sekeráš ju musel zachraňovať. Mágia teda v knihe nie je všemocná; dokáže pomôcť, no len do určitej miery. Mirona bola zaujímavá postava s mnohými vrstvami, ktorá – podobne ako Sekeráš – prechádzala vývojom. V príbehu vystupujú dvaja hlavní nepriatelia, Karoli a jeho čarodej, Mironin súper Meridak. Karoli bol väčšinou pod vplyvom mágie niektorého z mágov, takže nebol taký zaujímvaý ako Meridak. Škoda, že práve čarodej nedostal viac priestoru ako postava, ktorá v pozadí poťahuje za nitky. Na jednej strane by som čakala epický súboj buď medzi čarodejom a Sekerášom, alebo medzi čarodejom a Mironou. Na druhej strane, tým, ako to autorka vyriešila, sa celkom šikovne vyhla klasickým klišé a trópom a nechala aj pár nezodpovedaných otázok. Kniha mala dobrú atmosféru, ktorá sa v jednotlivých častiach menila. Občas to bolo rýdze historické fantasy zamerané na boje s protivníkmi, v niektorých pasážach hrdinovia unikali prenasledovateľom (vyzdvihujem parádne ponurú atmosféru v časti, ktorá sa odohrávala v osade Smrtôň). Vladykova pomsta obsahuje aj zopár drsnejších scén, takže hoci v rámci žánru môže zaujať široké spektrum čitateľov, nie je to univerzálne fantasy pre deti a mladistvých. Katke sa podarilo vpliesť do deja aj romantiku bez prehnaných erotických scén, chémia medzi postavami fungovala dobre. Sekeráš sa mi zdal pod vplyvom všetkých udalostí v tomto smere trochu spomalený, ale rozhodne to beriem ako plus. Konečne kniha, v ktorej sa od začiatku nerieši len to, že on ju chce a ona sa snaží mu odolať. Bolo to také… reálnejšie, ich vzťah prechádzal rôznymi fázami podľa toho, čo sa okolo postáv práve dialo, a oceňujem, že bol pekným doplnkom deja a nie jeho nosnou časťou. Čo sa záveru týka, musela som si ho prečítať znova, na prvýkrát sa mi zdal trochu komplikovanejší a pár detailov mi ušlo, no keď som posledné strany prebehla pohľadom ešte raz, dával mi už lepší zmysel. Takýto typ záveru som rozhodne nečakala (za to chválim) a páčilo sa mi aj to, že z neho Katka nespravila dokonalý ružový happyend, ale donútila postavy uznať, že musia žiť s následkami svojich rozhodnutí. Nie všetko teda vyšlo podľa očakávaní hrdinov, vďaka tomu je však príbeh uveriteľnejší. V knihe sú aj dve pekné celostranové ilustrácie a jedna menšia hneď v úvode. Takéto detaily zbožňujem a škoda, že ich nebolo viac. A teraz teda už len finálne hodnotenie: Vladkykova pomsta je poctivé historické fantasy, dynamické a akčné, ktoré sa mi dobre čítalo. Mutácia z planéty Zem ma síce bavila o trochu viac (hlavne vďaka hlavnej hrdinke), ale Vladkykovu pomstu odporúčam tiež, mohla by sa páčiť fanúšikom klasickej fantasy literatúry (Červenák, Sapkowski, atď.), ale aj tým, čo sa neboja občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a chceli by skúsiť tento žáner. Recenzia od Lord of Books tu.
Krvavé Považie – Temné príbehy pretkané vodami Váhu
Od tajomného hradu Strečno až po starodávne trnavské opevnenie prerýva krajinu rieka Váh. Tam sa rozprestiera územie od dávnych čias opradené strašidelnými legendami. Obávané rímske légie na čele s Marcom Auréliom zvládli stráviť na Považí len jedinú zimu. Kedysi ho obývali Kelti, je teda posiate zvyškami kultúry druidov a ich magických rituálov, vďaka ktorým možno ešte stále pôsobia v povodí Váhu prastaré nadprirodzené sily. Rozsiahlej časti Považia kedysi vládol krutý Matúš Čák Trenčiansky. Zrodil sa tam strašidelný prípad krvavej grófky Alžbety Bátoryovej. A tiež týchto štrnásť hororových príbehov. Vyrozprávajú vám ich autori, ktorí Považie dokonale poznajú, pretože sa tam narodili, alebo si túto oblasť zvolili pre svoj život. Priblížia vám temné zákutia miest, nehostinnosť lesov aj nemilosrdnosť rieky Váh.Prijmite pozvanie a zavítajte na Považie spolu s nami. Hneď pri Strečne vás privíta mýtická bytosť z Váhu, v Žiline narazíte na židovskú kliatbu a zahráte si únikovú hru. Ak sa vám ju podarí prežiť, pri Považskej Bystrici budete môcť obdivovať vlčie maky, na Veľkom Maníne zahliadnete nezvyčajný kŕdeľ, pri Púchove narazíte na opustenú farmu a v Trenčíne si dohodnete rande s plachým dievčaťom. Ak sa vám nezapáči, nezúfajte. V Novom Meste nad Váhom vás už túžobne očakáva vlastníčka starodávneho domu, ktorá ukrýva desivé tajomstvo, a v Trnave zas papierový kamarát, ku ktorému vás dovedie miznúci a opäť sa objavujúci kanál. Dajte si dobrý pozor na to, čo do neho vhodíte.Vitajte na Krvavom Považí! Krvavé Považie je tvorené 14 poviedkami autorov. A keďže Krvavé Považie cestovalo takmer cez celú krajinu až na východ, je čas aby som vám predstavila každú jednu poviedku spojenú s mojimi dojmami. Zrasty – Lenona Štiblaríková Bola som veľmi nadšená, keď sa kniha začala poviedkou od Lenony. Jej štýl písania, opis prostredia a vytvorenie atmosféry sa mi natoľko pozdáva, že som sa už dávnejšie stala jej veľkou fanúšičkou. Ani v tomto prípade neprišlo žiadne sklamanie. Poviedka z môjho pohľadu bola vystavaná dobrým spôsobom. Dej začal pozvoľna, opisuje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých formuje dnešná doba. Čo sa týka postáv, páčilo sa mi ich vyobrazenie. Niekedy mám problém v poviedkach nájsť správny charakter postavy, niekedy mi chýba väčšia hĺbka, ale tu sa mi to páčilo. Dej sa pozvoľna stupňoval a samotné finále ma jemne pohladilo po duši, pretože obsahovalo zaujímavú scénku. S poviedkou som bola spokojná a bol to pre mňa dobrý štart. Kde rastú vlčie maky – Ľuboslav Priesečan Poviedka obsahuje dialógy tvorené v nárečí. Bolo to pre mňa zaujímavé čítať v inom nárečí, ktorým rozprávame v našom okolí, ale na samotnej poviedke mi nič neubralo. Tak ako prvá poviedka, aj táto sa nachádzala v prostredí lesov, prírody. A ja už teraz viem povedať, že za žiadnych okolností nechcem tie lesy navštíviť. (Myslené samozrejme len ako vtip.) Poviedka mala vytvorenú zaujímavú atmosféru. Postavy boli uveriteľné a prostredie dobre zvládnuté. Ale chýbalo mi v nej trocha viac temnoty. Môj najlepší priateľ z detstva – Zuzana LaKiRi Droppová Príbeh opisuje život ženy, ktorá to nikdy nemala ľahké. Šikana v minulosti, žiadna láska po svojom boku a ustavičná samota. Na poviedke sa mi páčilo, že sme mali možnosť nahliadnuť aj do minulosti postavy. Ale čo sa týka nejakej temnejšej stránky, tak musím povedať, že tu to pokulhávalo. Už len z názvu knihy som sa tešila, že poviedky budú obsahovať temnotu, krv, prípadne násilie a podobne. Možno poviedka v tomto smere nesplnila moje očakávania, ale začala som sa na ňu pozerať trocha iným spôsobom. Ak by som sa na to mala pozrieť ako na fantasy poviedku, bola zvládnutá veľmi dobre. Hlavná postava nachádza stratenú lásku s ktorou zdieľa nielen vzájomné pocity, ale aj ustavične napredujúci rast. Čo sa týka samotného konca poviedky, páčilo sa mi to. Vo mne ako v čitateľovi to zanechalo rôzne myšlienky a predstavy, čo sa mohlo diať ďalej. Vôbec by mi nevadilo z tohto prostredia prečítať si viac a dozvedieť sa o postave a jej následnom živote ďalšie detaily. Dvere – Ivan Kučera Poviedka mi dokonalo brnkla na moju nôtu! Už pri čítaní pár strán som vedela, že sa u mňa umiestni na nejakom vyššom mieste. Obsahovala všetko, čo som potrebovala. Možno som mala menšie obavy, keď sme sa dostali dejovo do veľkého domu, v ktorom sa niektoré veci už od pohľadu rozpadávali a záhrada nevidela záhradníka celé desaťročia. Bála som sa, že natrafím na poviedku, kde by hlavnú úlohu zohrával dom a nejakí duchovia. Podobných nápadov som už natoľko presýtená, že ich nedokážem zobrať do rúk. Ale! Pozor, napokon prišlo to ale!. Čo sa týka samotného deja, tak ma poviedka milo prekvapila. Rovnako aj obsah temnoty. Štýl autora mi bol natoľko príjemný, že som sa nedokázala od poviedky odtrhnúť. A aj kvôli tomu sa u mňa táto poviedka dostala na vysoké umiestnenie v koncovom hodnotení. Kŕdeľ – Lukáš Polák Už pri prečítaní názvu poviedky a autora som si brúsila zuby. Mala som veľké očakávania, dúfala som, že Lukáš predvedie temnotu, násilie, zabíjanie a ja by som mohla spokojne uzatvoriť túto poviedku s úsmevom na tvári. A samozrejme, že sa to aj stalo. O krvavé scény tam nebola núdza, to môžem povedať priamo. Páčilo sa mi vyobrazenie postáv, vyobrazenie prostredia a deja. Dej gradoval a ja som bola zvedavá, čo ma ešte čaká. Pri príchode okrídleného monštra sa mi na tvári objavil malý úsmev. Čo viac by som mohla povedať, že to bolo dobre, ba dokonca vynikajúco napísané! Úniková hra – Miňo Tichý Mám slabosť pre námet únikových hier. Mám rada, ak niekto používa túto tématiku a vie sa vyhrať s mučením postáv rôznymi spôsobmi. Takže táto poviedka bola pre mňa určite jedna z tých radostných, do ktorých som sa okamžite pustila. Postavy boli vykreslené veľmi dobre. Ich prepojené vzťahy, minulosť, charaktery, ktoré sa napokon ukázali pri oslobodzovaní. Taktiež sa mi páčil záver poviedky. Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavo a dobre napísané dielo. Strúhadlo – Naďa Vojteková Dúfala som, že Naďa mi nastaví látku tak vysoko, ako sa len dá. Jej poviedky sa mi vždy páčia. Ale poďme sa pozrieť priamo na túto, ktorá sa dostala do knihy. Strúhadlo opisuje život mladého muža, ktorý túži
Krvavé Považie – Antológia strachu
Koncom roka 2023 prišlo Vydavateľstvo Hydra so svojím ďalším počinom, v ktorom dalo priestor autorom úzko spätým s regiónom Považia. Editorskej stoličky sa chopil Radoslav Kozák, šéfredaktor e-časopisu Charon a hororový autor (Trinásť balád pre Lucifera, Vydavateľstvo Príbeh, 2023). Antológia obsahuje štrnásť temne ladených poviedok, z ktorých mnohé uspokoja chladné srdcia hororových fajnšmekrov, konzumentov temnejšieho fantasy, alebo aj krimi. Spoločný menovateľ je však jasný – potreba vzbudiť v čitateľovi strach, úzkosť a nepohodlie. Dovolil som si preto zaviesť hororovú veličinu „hororovosť“, ktorá meria úroveň diskomfortu a strachu v danej poviedke. Nijako však neurčuje a nekoreluje s kvalitou samotnej poviedky – na tú si už musíte spraviť názor sami. Lenona Štiblaríková – Zrasty Antológiu otvára príbeh dvoch teenagerov, ktorých charaktery formujú problémy dnešnej doby – nezaujatosť životom, spôsobená prebytkom materiálnych vecí, nedostatkom prirodzenej lásky, a osamelosť, prameniaca zo šikany a sexuálneho zneužívania. Príbeh trafí do struny milovníkom young adult literatúry, možno aj trochu temnejším romantikom, no končí poriadne ostrým finále. Hororovosť – 60% Ľuboslav Priesečan – Kde rastú vlčie maky Príbeh s poriadnou dávkou nárečia ma ako vášnivého hubára zaujal okamžite. Tajuplná atmosféra, daždivý les, bakuľa a stará chatrč. Zaujímavé obrazy striedajú výlety do mladistvej duše hlavného hrdinu, popretkávané strachom z neistoty. Aj keď niekedy príliš skratkovité a štylisticky menej konzistentné, príjemne pobaví. Hororovosť – 70% Zuzana LaKiRi Droppová – Môj najlepší priateľ z detstva Poviedka s dvoma časovými líniami vykresľuje život hlavnej hrdinky, v období nástupu do škôlky a školy a neskôr osamelý život na samote pri lese. Sledujeme útrapy mladého dievčatka, ktorej snahy o získanie cenných detských kamarátstiev stroskotáva na chamtivých spolužiakoch, a život dospelej ženy, ktorý sa začne meniť a expandovať do nepredstaviteľných rozmerov. Atmosférou a fantastickým prvkom mi poviedka pripomínala rozprávky od Pavla Dobšinského. Príjemné a uspokojujúce čítanie na temnú noc. Hororovosť – 40% Ivan Kučera – Dvere Klasický hororový príbeh, ktorý si vyberá za svoj ústredný motív manipuláciu jedinca, obetu a okultizmus. Najviac mi, vzhľadom na vzťahy v poviedke, pripomínal Wickermana. Zaujímavo vystavaný úvod, namotávka a aj samotné vyvrcholenie. Síce až tak neprekvapí, ale na druhej strane mu nemám čo vytknúť. Poctivá robota. Hororovosť – 90% Lukáš Polák – Kŕdeľ Autor sa tentokrát odpútal od detektívno-ladených príbehov a priniesol tak dynamickú a akciou nabitú poviedku s poriadnou dávkou fantastiky. Kvitujem skvelo vystavané scény pripomínajúce béčkové hororové filmy typu Evil dead, plné krvi, zvratov, cynizmu ale aj beznádeje. Potešilo aj popísanie vnútorného života hlavnej hrdinky a nikdy nekončiace krvavé masakre. Doteraz hádam najlepšia poviedka autora. Hororovosť – 90% Miňo Tichý – Úniková hra Ocitáme sa v escape room v žilinských katakombách a partia štyroch mladých ľudí sa dostáva do bonusového kola, ktoré je plné škaredých prekvapení. Veľmi populárna téma, silno zromantizované postavy, milostné trojuholníky a krvavé scény občas škrípali, no príbeh zbehne vcelku rýchlo, a to aj vzhľadom na množstvo klišé. Hororovosť – 70% Naďa Vojteková – Strúhadlo Autorka, ktorej diela prebúdzajú zimomriavky, tentokrát prišla s témou Faustovej zmluvy, ktorú oprela o dar múzy, ktorej cenu si určuje objekt strúhadla. Stretávame sa s maliarom, ktorý túži dosiahnuť umelecké uznanie, rovnako ako jeho ženský idol, a je ochotný preto ísť mimo svojej komfortnej zóny. Príbeh je obohatený tajomnou a napätou atmosférou a temnou aurou, ktorá sa točí okolo mysteriózneho strúhadla. Poviedka, žiaľ, končí náhle a zanecháva po sebe mnoho nezodpovedaných otázok. Hororovosť – 70% Anton Stiffel – Poludňový kanál Slovenský velikán sci-fi sa pokúsil nazrieť aj do temnejších vôd a zo svojho rukáva tak vytiahol príbeh chlapca, ktorý trávi prázdniny u strýka. Pekne opísaný príbeh na vidieckom dvore, s domácimi zvieratami a psom sa točí okolo kanála, ktorý sa zjavuje len na pravé poludnie. Autor opisuje nepríjemné pocity chlapca, pri zdanlivo nevinných hrách, neskoršie zlé sny a záhadu okolo hlasov spod betónových skruží. Potešili hlavne kvetnaté opisy prostredia a chlapcových myšlienok. Hororovosť – 40% Radoslav Kozák – Zámotok Vlajková loď celej antológie. Autor a zároveň editor sa s tým nebabral a prichystal nám príbeh plný napätia, temnoty a bolesti. A to hneď od prvých strán, ktoré čitateľa šokujú a vtiahnu do deja. Surový horor zaujme nielen mysterióznou atmosférou, ale aj nepríjemne realistickými opismi, ktoré vzbudzujú prirodzený živočíšny strach a nepohodlie. Veľmi podarený kus, dokonca s dávkou kozmického hororu. Hororovosť – 100% Lucia Piknová Droppová – Valpurgina noc Vzhľadom na obsah tejto antológie veľmi nevšedný kúsok. Miestami až detsky rozprávkový príbeh o čarodejníctve a historickej legende, ktorú má spečatiť nikdy neuskutočnená svadba, nás zavedie na Hričovský hrad, kde sa dejú zvláštne veci. Poviedka mieša štýly a obrazy už spomínaných detských rozprávok, young adult literatúry s inšpiráciou v seriálovej Sabrine a slovenskej ľudovej slovesnosti. Hororovosť – 10% Patrik Slanina – Papierový kamarát Poriadny psychologický horor. Zničené detstvo, šikana, týranie a zmarené sny o živote. Autor vykreslil pútavý a depresívny príbeh hlavného hrdinu, ktorý stojí zoči-voči svojim vnútorným démonom. Skvelá ukážka toho, ako dokáže myseľ presvedčiť oči o vlastnom alternatívnom svete. Aj keď záver nebol ktovieako prekvapivý, milovníkov temnoty náramne poteší. Hororovosť – 80% Roman Kulich – Tajomstvo Príbeh z prostredia vykrádačských gangstrov, ktorí narazili na nesprávnu obeť. V poviedke sa dočítame, akú moc majú magické predmety a čo všetko dokáže nenávisť. Dejovo dielo smeruje viac k temnej detektívke, ktorá nazerá hlboko do vnútorného života postáv. Hororovosť – 40% Katarína Soyka – Važan Vcelku bizarné dielo, ktoré využíva smrť na účely vzbudenia pocitu nechutnosti, roztržitosti, ale aj groteskného vtipu. Poviedka sa točí okolo mŕtvoly a mýtickej bytosti Važana, ktorý si ako vodník berie svoje obete do majestátneho toku Váhu. Autorka sa pohráva s osudom postáv, ich životnými chybami, za ktoré sa platí, a hororovou dopravou pod hradom Strečno. Hororovosť – 40% Marek Vaňous – Pani Varényiová Psychologicky ladený príbeh, ktorý zachytáva stretnutie priateľov z detstva po dlhých rokoch. Psychicky labilného hrdinu pri spomienkach máta postava tajomnej pani, ktorá v ňom vzbudzuje panické stavy. V poviedke ostane veľa nevysvetleného, čo môže čitateľovi imponovať, ale aj nemusí. Hororovosť – 40% Summa Summarum Krvavé Považie sa rovnako ako Váh tiahne z temných údolí ponad vysoké kopce, preteká cez nádherné meandre a rozlieva sa na úrodných nížinách, plných slnečného svitu a života. Kvalita poviedok kolíše ako vlny Váhu vo vetre, no každá jedna má čo ponúknuť. Nájdeme tu aj diela, ktoré ako horor neohúria, ale zato sa vám v tme pred spaním budú zjavovať zvláštne veci. Moju pochvalu si určite zaslúži pätica autorov, ktorých diela vo mne zanechali najviac pozitívnej temnoty, strachu alebo autentického smútku – Zuzana LaKiRi Droppová, Ivan Kučera, Lukáš Polák, Radoslav Kozák a Patrik Slanina (zoradení v poradí, ako sú uvedení v knihe). Ak radi pokúšate váš srdcovocievny systém, smelo
Mutácia z planéty Zem má väčší potenciál
Katka Soyka je skúsená autorka, ktorá sa nebojí napísať ani sci-fi príbeh. Tento žáner mám veľmi rada, ale väčšinou sa ku mne dostávajú knihy, ktoré napísali muži. Preto som bola zvedavá, ako Katka k tomuto žánri pristúpi, ale aj na jej spisovateľský štýl, pretože to bola prvá kniha od nej, ktorú som zobrala do ruky. Mutácia z planéty Zem je na pohľad útla knižočka netypického rozmeru – 110×170 mm. Pre predstavu, je len o trochu väčšia a hrubšia ako vysokoškolský index (premýšľam, či sa indexy vlastne ešte používajú…). No jednoducho je vhodná na prenášanie v hocijakej taške a na čítanie napríklad v MHD. Kniha však skrýva prekvapivo hutný príbeh na stotridsiatich piatich stranách. Chila vyrástla vo vesmíre. Pochádza z druhej generácie Pozemšťanov, ktorí nikdy neboli na Zemi a našu planétu poznajú len z archívnych dokumentov. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa totiž z hlbín vesmíru objavili Turgovia, humanoidi s modrou pokožkou, ktorí si ľudstvo podmanili vďaka špeciálnej droge na báze DNA, ktorá pripraví človeka o vnímanie a schopnosť uvažovať a stane sa z neho len prázdna schránka, ktorú je možné vycvičiť na to, aby aspoň jedla a spala na rovnakom mieste. Chila je zásobovačka – pre kolónie ľudí rozstrúsených vo vesmíre prepadáva turgské lode a kradne zásoby a lieky. Pri jednej takej akcii turgskou loďou otrasie výbuch a Chila núdzovo pristane s turgským dôstojníkom Tasychom na najbližšej planéte. Budú musieť spolupracovať, aby prežili a aby Chila neskončila v pozemskom ústave závislá na droge a bez slobodnej vôle ako posledné zvyšky ľudskej populácie. Mutácia z planéty Zem je pekný príklad toho, že netreba zbytočne obkecávať a podrobne opisovať. Autorka čitateľa vrhne priamo do akcie a do rozhodujúceho momentu v Chilinom živote. Potom je to už len parádna nadupaná jazda. Po niekoľkých stranách, keď hlavná dvojica pristála na nehostinnej planéte, som sa chvíľočku (ale vážne len chvíľočku) obávala, že Katka z toho spraví typickú hate-to-love romancu, len s vesmírnymi kulisami. Našťastie sa tomu veľkým oblúkom vyhla. Postavy nemajú čas hlúpo po sebe štekať či si, nedajbože, robiť naschvály. Potreba prežiť v akom-takom celku je na prvom mieste. Okolnosti ich postupne nútia prehodnocovať svoje postoje a všetko, čomu dovtedy vzhľadom na rôzne propagandy verili a čo sa snažili potlačiť sami pred sebou. Chválim pekne rozpracované postavy prechádzajúce postupným vývojom. Je vidno, že autorka je skúsená a v knihe sa vyhla mnohým klišé v oblasti psychologizácie postáv. Okrem Chily sa v knihe na chvíľu mihne ešte jedna ženská postava. Väčšinou sledujeme dej z Tasychovho pohľadu, alebo na scénu nabehne skupina rebelantov. Všetci pôsobia naozaj mužsky a aj sa tak správajú. Veľakrát som sa aj u bestsellerových autoriek stretla s technickými chybami pri mužských hrdinoch – kedy z nich vytvorili zmýšľaním ženy, len napchané do mužského tela. Tu to nehrozilo. Tasycho bol pekne vybalancovaný, jeho správanie bolo príjemne mužské – žiadny prehnaný testosterón a toxická maskulinita. Jednoducho normálny chlap (hoci trochu modrý). Aj ostatné postavy boli vzhľadom na okolnosti deja vytvorené veľmi dobre. Príbeh plynie plynule, nebolo tam žiadne hluché miesto. Perfektná efektivita vzhľadom na rozsah. Postupne nám autorka poodhaľuje trochu viac o rozložení síl vo vesmíre, dostaneme aj stručný náhľad do histórie, ale všetko je nadávkované akurát a dokonca mnohé zaujímavé otázky zostávajú otvorené. Viem si predstaviť plnohodnotný román z tohto prostredia; všetko je nachystané, stačí len vsadiť príbeh. Veľkým plusom, vďaka ktorému sa mi kniha dvakrát veľmi dobre čítala (ano, dala som si aj re-reading pred napísaním recenzie), bola absencia dnes tak obľúbeného zveličovania, pátosu a drama scén. Máme tu samých dospelých hrdinov, ktorí si uvedomujú, že ide o veľa a nemôžu strácať čas s hovadinami. Kniha mi v tomto neskutočne sadla a hlavne druhýkrát som si ju doslova labužnícky vychutnala. Nuž, na YA/NA som už asi pristará… Chýba mi viac kníh z fantasy/sci-fi s normálnymi dospelými postavami, takže som rada, že Mutácia zaplní aspoň trochu medzeru v mojej knižnici. Centrálnou témou knihy je súboj dvoch humanoidných rás, z ktorých jedna má očividne výrazne navrch. Autorka sa vyhla čierno-bielemu videniu vesmíru. Na začiatku sa možno zdá, že Turgov treba bezpodmienečne nenávidieť, lenže časom čitateľ zisťuje, že sú rovnako ako my väčšinou len obeťami dlhodobej propagandy. Vďaka Tasychovi dostávame náznak toho, že turgská spoločnosť má svoje problémy a pestrú minulosť; trpí kolektívnymi negatívnymi pocitmi, ktoré vedú k ich potrebe podmaniť si ľudstvo. A čitateľ sa pýta: konalo by ľudstvo na ich mieste inak? Pochybujem; s najväčšou pravdepodobnosťou by sme konali presne tak isto. Na konci knihy je teda úplne jedno, či je postava Pozemšťan, alebo Turga. Ide len o to, ako sa rozhodne konať. Priznám sa, že som pri čítaní nepremýšľala nad detailami. Hard scifisti možno budú pindať, že technológie Turgov nie sú výrazne odlišné ako naše ľudské. Turgovia žijú a konajú rovnako ako my, trávia čas rovnako, majú podobné oblečenie, systém hierarchie a manažmentu… Nedozvieme sa, aký pohon Turgovia vyvinuli na cestovanie vesmírom, ani aké materiály a postupy používajú, aby bol ich dlhodobý pobyt vo vesmíre bezpečný pre život. Dalo by sa diskutovať o tom, ako by mohli vyzerať technológie takmer identickej humanoidnej rasy vyvíjané ďaleko od nás, ale veď pre príbeh to ani nie je podstatné. Možno to autorka schválne takto napísala, aby zdôraznila podobnosť oboch rás? Osobne mi to neprekážalo. Katka Soyka na menej ako stoštyridsiatich stranách rozvinula pútavý príbeh, v ktorom nechýba ani jemná romantika. Po prvom prečítaní som si vravela, že by som tej romantiky prijala aj trochu viac, ale po druhom čítaní som si povedala, že je to takto vlastne dobre a dáva to zmysel. Mutácia z planéty Zem ma veľmi bavila a fungovala by ako skvelé intro k rozsiahlejšiemu príbehu. Tak ktovie, možno sa ešte dočkáme príbehu z tohto prostredia. Rozhodne by som po ňom siahla medzi prvými. Prečítať si môžete aj ďalšiu recenziu na túto knihu od Lord of Books.
Mutácia z planéty Zem
Turgovia kedysi spôsobili genocídu ľudstva, ktoré dnes prežíva už len na pár vesmírnych lodiach a živí sa pirátstvom. Chila dlho trénovala, aby sa dostala do ostrej akcie. Spočiatku šlo všetko hladko. Potom sa turgské plavidlo otriaslo nárazom. Našťastie, alebo nanešťastie, Chila nestroskotala sama. Ocitla sa vo vraku s dôstojníkom turgskej armády.V boji o holý život sa znepriatelené strany pokúsili o prímerie. Lenže, dá sa to vôbec? Niekedy nás totiž nútia proti sebe stáť okolnosti. (recenzia môže obsahovať dôležité okamihy z deja) Siahla som po druhej knihe od Kataríny Soyky a musím povedať, že som bola opätovne milo prekvapená. Obálka knihy doslova kričí, aby si ju človek zobral do ruky, prezrel si každý detail a následne začal listovať textom. Začítať sa do knihy je jednoduché. Ponúkla mi všetko, čo som potrebovala. Stránka po stránke sa strácala a ja som po pár hodinách zistila, že som na konci. Prišlo veľké sklamanie z toho, že som sa nemohla v príbehu nachádzať o čosi dlhšie. Pár hodín mi stačilo k tomu, aby som si obľúbila hlavné postavy. Kniha nám predkladá mnoho zaujímavých myšlienok. Vytvorenie geneticky cielenej drogy, ktorá mala za úlohu ovládnuť Pozemšťanov, urobiť z nich len chodiace schránky bez duše, myšlienok a vlastnej voľby v rozhodovaní bol z môjho pohľadu výborný krok. Postavy Dva rozdielne osudy. Dve rasy, ktoré medzi sebou vedú boj. Bolo zaujímavé vidieť medzi nimi rozdiely a morálne hodnoty. Príbeh nám ukazuje príbeh Pozemšťanky a Turga. Aj napriek tomu, že hlavná postava je Pozemšťanka, Zem pozná len z videonahrávok. Obľúbila som si na nej ten fakt, že neverila Turgovi. Videla ho spočiatku ako svojho nepriateľa a až neskôr ako svojho spojenca. Kvôli stroskotaniu lode, kde mala v pláne ukradnúť zásoby potrebné na prežitie, sa jej osud prepletie s Turgom. Prichádza už len otázka. Kryť si chrbát a vzájomne si pomôcť vyviaznúť z nebezpečenstva, alebo nechať predsudky ovládnuť vlastnú hlavu. Som rada, že príbeh nám ukazoval postupný vývoj postáv a ich pohľad na svet. Romantická linka Som prekvapená a veľmi rada, že sa mi vedela Katarína opätovne trafiť do nôty. Romantická linka bola jednoduchá, ale aj napriek tomu vedela vo mne vyvolať dostatok emócií. Pri každej jednej knihe, kde by sa mala nachádzať potencionálne romantická linka, ma prepadne strach. Nastaviť správnu dynamiku a chémiu medzi postavami nie je jednoduché. Nestačili by mi ani dve ruky, aby som spočítala, koľko kníh sa o to pokúsilo a v mojich očiach neuspelo. Ale táto kniha nebola tým príkladom. Romantická linka sa v knihe nehrala na najpodstatnejšiu časť deja. Bola len milým spestrením, ktoré bolo kúskované postupne. Postavy si okamžite neskočili do náručia a nemilovali sa do poslednej chvíle svojich životov. Vyobrazenie počiatočnej nedôvery, rivalstva medzi rasami bolo niečo, s čím som bola nadmieru spokojná. Romantická linka bola správnym korením pre túto knihu. Bola nenútená, prirodzená a vyžiadala si vlastné tempo. Na záver by som chcela povedať, že v tomto prípade som bola sklamaná s počtom strán. Stihla som sa s knihou zoznámiť, prežiť zaujímavý príbeh a bol koniec. Vôbec by mi nevadilo, ak by bola kniha aj trikrát dlhšia alebo dokonca, ak by na nás čakalo ďalšie pokračovanie!
Vladykova pomsta – túžba po pomste ovládla aj moje srdce
Fantasy o pomste, ktorá zaslepuje. Ale aj o láske, ktorá by možno dokázala liečiť. Bratia v zbrani si pozreli do očí, plamienok zdieľanej nenávisti medzi nimi preskočil a rozpálil okolie. Ako na povel sa rozbehli k miestu, odkiaľ sa ešte niesla bojová vrava. Zbehli dole schodiskom, rovno do hodovnej siene. Hodovalo sa vo veľkom. Krv striekala, ľudia ručali a vrieskali. Obaja muži však zastali na poslednom schode. Váhali. Ako spoznajú, kto je nepriateľ, a kto by mohol bojovať s nimi? Ľahko! Karoliho ľudia len čo zočili vladyku, rozbehli sa mu v ústrety, na seč očividne pripravení. Sekeráš zrazil päty, prstami zovrel rukoväť svojho Pomstiteľa a sekeru nechal, nech sa mu zahniezdi v dlani. Potešila sa. (recenzia môže obsahovať dôležité okamihy z deja) Na začiatok by som chcela upriamiť pozornosť na krásne prevedenie obálky. Tá ma okamžite nalákala a presvedčila, že knihu musím vlastniť doma. A to som ešte netušila, aké prekvapenie ma čaká vo vnútri. Ilustrácie, ktorými kniha bola obohatená, boli krásnym oživením. Zapadlo to do seba ako správne puzzle. Od začiatku ma kniha vtiahla do deja. Prechádzala som veľkým dobrodružstvom s hlavnou postavou. Na začiatku mi autorka na zlatom podnose pred ostrila obraz mučenia. Zahrialo ma to pri srdci, keďže mám rada knihy, ktoré dokážu opísať psychickú aj fyzickú bolesť. Je ale hlavné, aby veci boli uveriteľné a nestal sa z toho okamih, ktorý je na silu vytvorený. Bola mi ponúknutá nádej, kedy som dúfala, že určité postavy prežijú. Dokonca som sa snažila čítať medzi riadkami a nájsť aspoň malú nádej na záchranu. Ale konečný efekt sa mi páčil ešte viac. Hneď od začiatku som začala sympatizovať s hlavnou postavou. A túžba po pomste bola našim spoločným cieľom. Pri tejto knihe som si musela zahryznúť do jazyka. Bez označenia kapitol sa mi čítalo trochu ťažšie no napokon som si zvykla. Jedným z negatív tejto knihy beriem fakt, že pri predstavení postáv som dúfala, že sa objavia aj informácie z ich minulosti. Kedy by sa mi dostávali ešte viac pod kožu a tie otázky, ktoré sa nachádzali v mojej hlave by dostali správne odpovede. Druhá hlavná postava, čarodejnica, ktorá svoju moc získavala za pomoci vody bola pre mňa potešením ale niekoľkokrát aj bodom úrazu. Chcela som vedieť viac. Chýbali mi informácie o jej mágií. Hranice, ktoré mohla dosiahnúť. Čo všetko, dokáže a čo je už nad jej sily. To bol ten okamih, ktorý mi chýbalo trochu histórie z jej života. Rovnako, ako história Vladyka. Nehovorím o tretej generácie z druhého kolena ale aspoň nejaké momenty z minulosti, ktoré by mi pomohli postavy spoznať ešte o čosi detailnejšie. Chcela som vedieť všetko! o ich rodinách, detstve, myšlienkach, túžbach. Moje srdce si žiadalo minimálne ešte štyri také dobrodružstvá, aby bolo dostatočne uspokojené. Svet, v ktorom sa príbeh odohrával sa ukazoval a prezrádzal postupne. Na začiatku prišli okamihy, kedy som bola zmätená a nevedela som si priradiť niektoré okamihy, ale napokon som sa do toho dostala. Sú dva druhy slobody. ,,Sloboda bojovníka, ktorý sa nedá zotročiť a radšej zahynie v boji. A sloboda smrti. Tú si zvolí, ak by mal o prvú možnosť prísť”. Na konci prišiel jeden okamih, kedy som sa bála spádu, ktorým sa príbeh uberal. Ale ako inak, autorka mi opätovne vedela vyraziť dych z pľúc a urobiť to úplne inak. Za tento počin som nesmierne vďačná! Knihu napokon ako celok hodnotím veľmi kladne. Čítanie som si užila a kniha padla za necelé dva dni. Rozhodne odporúčam siahnuť po tejto knihe. Na záver by som sa chcela Kataríne S. poďakovať za knihu, ktorú mi venovala na recenziu pri osobnom stretnutí. Veľmi si to vážim a domov som išla s úsmevom od ucha k uchu.