Čo si predstaví väčšina ľudí, keď sa povie sci-fi? Pravdepodobne Hviezdne vojny alebo Star Trek – nekonečný rozľahlý vesmír, milióny blikajúcich hviezd, exotické planéty a obrovské vesmírne lode, ktoré v (pre nás) nepredstaviteľnej rýchlosti cestujú z jedného okraja univerza na druhý. A presne taký typ sci-fi je aj kniha Against All Odds. Poručík Jacob Grimm má pred sebou sľubnú kariéru. Je chytrý, sebavedomý a má dobré hodnotenia. Čoskoro by mohol byť povýšený a dostal by sa tak bližšie k pozícii kapitána vesmírnej bojovej lode. Ibaže pri rutinnom lete narazí na podozrivé vesmírne lode, ktoré zaútočia. Jacob práve zastupuje kapitána počas nočnej služby. Musí sa rozhodnúť rýchlo – vďaka chytrej taktike sú nepriateľské lode zneškodnené a Jacob už sa vidí v duchu, ako ho za hrdinský čin s poctami povýšia. Ibaže pri prehliadke nepriateľských lodí sa zistí, že boli plné detí. Z Jacoba sa tak okamžite stáva vrah a neželaná osoba číslo jedna v celej Aliancii republík. Z akéhosi záhadného dôvodu totiž nikto neskúma, čo sa skutočne stalo. Ktosi má veľký záujem na tom, aby zdiskreditoval vesmírnu flotilu, a zrazu sa nájde vhodná obeť. Jacoba prevelia na podradnú pozíciu a predpokladá, že ho čoskoro z armády vylúčia. Jedného dňa však dostane rozkaz urýchlene prevziať dočasné velenie na USS Interceptor. Aké plány ma admirálka Villanueva s nenávideným Jacobom Grimmom? Na túto knihu by som asi nikdy nenarazila, ak by mi ju neodporučila Dreana, a tak sme si dali prvé spoločné čítanie. V poslednej dobe som čítala skôr filozofickejšie sci-fička, takže som sa takejto startrekovine potešila. Prvých pár strán som sa musela dosť sústrediť – autor na mňa ihneď vybalil množstvo technických sci-fi pojmov a skratiek, ale zvykla som si na takú angličtinu rýchlo a dej ma okamžite vcucol aj s papučami, stoličkou a celým pracovným stolom. Jeffery Haskell to totiž vie parádne rozbaliť – má dynamický a veľmi čitateľný štýl; dokáže poskladať dej, v ktorom sa neustále deje niečo zaujímavé, no napriek tomu som nikdy nemala pocit, že by toho na mňa bolo veľa. Bojové scény strieda s pokojnejšími, pričom všetko má svoj význam a v knihe nebolo jediné hluché miesto. Čítalo sa to perfektne a cítila som sa ako tínedžer, ktorý práve objavil sci-fi. Nosným pilierom knihy sú výborne vykreslené postavy. Autor sa vyhýba klasickým profilom a klišé v správaní hlavných či vedľajších postáv. Všetci majú svoje silné aj slabé stránky, osobnosti sú pestré a ľahko sa dajú rozlíšiť, hoci je vedľajších postáv v knihe celkom dosť. Väčšina deja je vyrozprávaná z Jacobovho pohľadu – teda asi dve tretiny knihy. Autor občas vloží kapitolu z pohľadu inej postavy (častokrát nepriateľa) a pohľad na udalosti z druhej strany celú knihu oživuje. Bolo to zaujímavé a na mňa to zabralo. Najradšej som však mala Jacobove kapitoly. Grimma som si úplne zamilovala. Mladý, rozvážny a chytrý; a navyše nebol šovinistické prasa ako filmový Kirk, ktorý ťahá do svojej postele každú bytosť ženského pohlavia. Po dlhej dobe konečne hlavný hrdina, ktorý ma nadchol. Grimm po nástupe na USS Interceptor musí prebrať posádku z letargie a získať si jej rešpekt, aj keď je jeho velenie iba dočasné. Páčilo sa mi, že postupuje rozumne a hlavne si nechával poradiť od tých členov posádky, ktorí voči nemu neboli od začiatku zaujatí. Kniha nebola klasická „one-man show“. Konečne sa tu meetinguje, konzultuje, premýšľa, a hlavne spolupracuje! Posádka lode dosahuje úspechy preto, že každý robí to, čo vie najlepšie; nie preto, že kapitán vie všetko a rozhoduje vždy sám. Pekný závan reality. Na druhej strane, autor to mohol ešte trošičku natiahnuť. Zdalo sa mi, že posádka vzhľadom na rozpačitý začiatok prijala nového veliteľa príliš rýchlo. Len drobný detail. V knihe bola naznačená aj romantická linka (Yay!). Spočiatku som sa obávala, že to skĺzne do klasického klišé, ale tu ma autor prekvapil. Netlačil postavy do rýchleho rozvíjania vzájomného vzťahu a do bodu, kedy by si po pár spoločne strávených hodinách pozreli do očí a uvedomili by si, že sú jeden pre druhého stvorení. Práve naopak, doprial im dostatok času, nechal ich komunikovať prirodzene a ani chvíľu sa nesnažil spraviť z romantiky dominantné momenty knihy. A napokon sa to vyvinulo trochu nečakaným smerom. Chválim. Naozaj realistické a uveriteľné, bez zbytočného pátosu. Kniha je zaraďovaná do military sci-fi – sú tu boje a vesmírne strieľačky s fascinujúcimi technológiami. Okrem toho je tu výrazný politický zápas o vplyv. Prostredníctvom niekoľkých postáv vidíme, ako funguje lobing a mocenské naťahovačky v pozadí riadiacich orgánov Aliancie. Nie je hneď jasné, kto je dobrý a kto zlý, preto ma aj tieto kapitoly bavili. Do deja to bolo zakomponované dobre. Autor sa drží hesla „radšej jednoducho, ale chytro“ a aj politika pomohla vytvoriť veľmi slušný celok. Knihu som doslova zhltla na posedenie a teším sa na pokračovanie, jednu hviezdu však v hodnotení musím ubrať. Dôvody sú dva: Prvým je príliš veľká podobnosť so Star Trekom – musela som si overiť na internete, či kniha nebola zamýšľaná ako súčasť ST lore. Spôsob, akým funguje posádka, postavenie kapitánov, pomenovania a názvy miest sú jednoducho rovnaké alebo podľa rovnakého kľúča. Vážne by som chcela vidieť názvy lodí, ktoré nezačínajú na USS. Okej, chápem, je to odvodené od súčasného amerického armádneho systému, ale autor mohol aspoň niečo prispôsobiť vzdialenej budúcnosti. Tým druhým dôvodom je propaganda, ktorá knihu špatí ako vlečka hnoja vysypaná uprostred hlavného námestia. Kvôli nej kniha vyznieva ako povinné čítanie pre amerických mariňákov. Hlavný hrdina je veriaci, ktorý túži byť hrdinom ako jeho matka, ktorá v boji obetovala svoj život. To by sa ešte dalo prehliadnuť, lenže samotné mocenské rozloženie vplyvu sa nedá okomentovať inak ako „face palm“. Aliancia republík predstavuje vyspelý západný svet na čele s USA (alebo štátnym zriadením, ktoré sa vyvinulo z USA). Ich nepriateľom, s ktorým viedli krvavú vesmírnu vojnu, je Kalifát – časť galaxie pod správou moslimských fundamentalistov, ktorí žijú a myslia rovnako ako tí dnešní. Čiže vymývanie mozgov, otroctvo, silné pocity nadradenosti, atď. Do toho sa mieša kolónia v hraničnom území, ktorá vďaka pašerákom a čiernemu trhu zbiera peniaze na osamostatnenie sa a získanie vlastnej sféry vplyvu. A kto je na čele? Muž menom Rasputin – a jeho pobočník sa volá Kasparov. Pri týchto pasážach som šrípala zubami. Jediné šťastie, že ich bolo máličko. Ak odhliadnem od nevydareného politického rozloženia síl v galaxii, ide stále o chytľavé a napínavé sci-fi dielko. Nehľadajte tu asimovské alebo herbertovské filozofovanie ani revolučné technológie; toto je Star Trek, ale chytrejší, uveriteľnejší, komornejší. A rozhodne veľmi čitateľný. Odporúčam ako výbornú oddychovku.