Humorná fantasy o sile priateľstva, viery a odhodlania a o presvedčení, že osud je vlastne iba výsledkom prílišnej kreativity bohov! O čom môže byť príbeh, ktorého hlavný hrdina umrel skôr, ako sa vôbec začal? Baltar sa vďaka ľsti vracia z podsvetia, odhodlaný vziať svoj život do vlastných rúk. Vlastne iba jednej, pretože tá druhá mu ostala nehmotná. Čo je to za bojovníka, ktorý nemôže používať jednu ruku? Aby sa Baltar opäť stal celým človekom, musí sa vydať v ústrety výzvam, aké si dovtedy nedokázal ani predstaviť, ale predovšetkým musí niesť následky za svoje činy. Pretože oklamať démona asi nebol najlepší nápad. Po tŕnistej ceste našťastie odvážny bojovník nekráča sám. Zvládne sa tvárou v tvár fantastickým tvorom, hordám nepriateľských armád či miske s kláštornou obilnou kašou zachovať vždy správne a zlomiť tak démonovu kliatbu? Zistí jeho verný spoločník Kail, ako to v skutočnosti bolo s Veľkým hlodavcom, a dokáže Tarja získať trón Klaaspenu pre právoplatného dediča? Začítajte sa, určite nájdete svoje odpovede. Kniha už na začiatku sľubovala humorné fantasy a ako mám vo zvyku, začala som sa na knihu tešiť ešte viac. Napísať niečo, čo by človeka rozosmialo, skutočne rozosmialo, je podľa môjho názoru ťažké. Neprešvihnúť hranicu, kedy by sa dielo mohlo zdať ako tlačenie na pílu. To, či sa dielo v mojich očiach skutočne stalo humorným, sa samozrejme dozvieme v recenzii. (Recenzia môže obsahovať dôležité udalosti z deja!) Dej Hlavným hrdinom knihy je Baltar, so zaujímavou minulosťou a so vzácnou krvou kolujúcou v žilách. Vyviaznutie smrti mu zobralo ruku a v podobe prekliatia ju premenilo len na prízrak. Do jeho života sa dostane mních Kail a nebojácna lukostrelkyňa Tarja. Spoločne sa vydajú na dobrodružstvá hrdinov, pri ktorých sa začne budovať ich priateľstvo, láska a nové pohľady na svet. V knihe sa nenachádza ani jedno hluché miesto. Ba naopak. Kniha je tak povediac nabitá napätím, dobrodružstvami, mágiou a rôznymi netvormi. Bolo pre mňa zaujímavé stretnúť sa napríklad s baziliškom alebo s vlkodlakmi. Kniha bola písaná pútavo. Vďaka zaujímavému štýlu autorky sa mi kniha čítala rýchlo a strany s ľahkosťou odsýpali. Bola som prekvapená, koľko akcie vedela dať autorka do knihy. To bolo pre mňa obrovské plus. Ale nebolo to len o tej akcii. Páčilo sa mi, ako sa postavy postupne otvárali, vysporiadúvali sa s okolitým svetom a okolnosťami a v niektorých momentoch sa menili. Čo sa týka humornej stránky knihy, bola z môjho pohľadu mierená hlavne na postavy. Na ich rozhovory, charakteristické znaky alebo myšlienkové pochody. Vytváralo to príjemnú atmosféru a kniha nespadala do kategórie, kedy by humor bol len silenou formou. Autorke sa mnohokrát podarilo mi pri čítaní navodiť úsmev na tvári. Postavy Vykreslenie postáv bolo pre mňa na knihe najzaujímavejšie. Mních Kail si ma získal od prvého momentu a vedela som, že to bude postava, ktorej sa ústa nezatvoria. Nesklamal ma. Jeho presvedčenie a viera vo Všemohúceho Hlodavca ma mnohokrát vedela pobaviť. Jeho nevedomosť o živote mimo kláštora bola vykreslená milým spôsobom a zabavila som sa v okamihoch ako napríklad ochutnanie alkoholu. Pri Baltarovi som nepochybovala, že mi vojde pod kožu. Postavy, ktoré mnohokrát odpovedajú ironicky, ktoré sú väčšinu času namosúrené alebo s takzvaným ľadovým srdcom, sú mi veľmi blízke. Nedá sa hovoriť, že by bol zápornou postavou. To rozhodne nie! Veď kvôli kliatbe dokázal urobiť mnoho dobrých skutkov. Ale určite to nie je postava, ktorá by si hľadala priateľov niekde pri pive alebo pri hre s kartami. Romantická linka zasadená do deja bola vykreslená zaujímavým, jednoduchým a prirodzeným spôsobom. Páčilo sa mi, že postavy si nepadli do náručia pri prvej záchrane, nepozreli sa do tmavých očí a nezamilovali sa do poslednej bunky svojho tela. Nebola tam láska od prvého momentu až za hrob, žiadne nezmyselné sľuby manželstva. Všetko to prebiehalo pomalým tempom. A to beriem ako veľké plus. Mám pocit, že v tomto sú pre mňa knihy z Vydavateľstva Hydra ako stvorené. Ich romantické linky zasadené do príbehov sú môjmu srdcu aj oku sympatické a doposiaľ som sa nestretla pri čítaní s nejakou zlou skúsenosťou. Ale nič sa nezmenilo, nie som romantický typ! Musím povedať, že vzťah medzi Kailom a Baltarom sa mi páčil viac ako romantická linka! Neviem si pomôcť. Stále ma vie baviť kombinácia dvoch postáv, ktoré u mňa hrajú na istotu. Na prvý pohľad dve rozdielne osobnosti, ktoré by sa nikdy za normálnych okolností nestretli, sa vydávajú na spoločné dobrodružstvo. Páčilo sa mi vidieť správanie Baltara ku Kailovi. Aj keď nechcel, aj tak sa medzi nimi vytvorilo puto ozajstného spojenia. Ich rozhovory mi prišli na knihe najkomickejšie a zároveň aj najlepšie. Je len škoda, že knihu som dočítala a nemám možnosť vidieť viac z ich životov. Môžem len dúfať, že jedného dňa sa niečo skomplikuje a možno sa ich životy opätovne stretnú v novom dobrodružstve! Pár slov na záver: Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť prečítať si túto knihu vo forme spolupráce. Kniha vo mne zanecháva milé myšlienky a rozhodne sa mi páčila. Na blogu nájdete recenziu aj od Bašky, ktorú si môžete prečítať tu!
Cesty hrdinov spájajú humor s hrdinskou fantasy
Akú knihu je najťažšie napísať? Čo sa týka deja a využívaných prvkov, považujem za najnáročnejší žáner science-fiction. A pokiaľ ide o typ rozprávača, tak jednoznačne humorné príbehy. Rozplakať niekoho zobrazením tragického osudu je neporovnateľne ľahšie, ako rozosmiať. A aj to je dôvod, prečo je vtipných kníh vo všeobecnosti tak málo. Ivanka Molnárová Dubcová sa pustila do veľmi ťažkej úlohy – priniesť milovníkom príbehov zábavné hrdinské fantasy. Jej kniha Cesty hrdinov nedávno vyšla vo vydavateľstve Hydra a ja sa v tejto recenzii pozriem bližšie na to, čo sa Ivanke v príbehu podarilo, prípadne nepodarilo dosiahnuť. Hlavný hrdina Baltar sa vďaka spletitým chodníčkom lásky dostane až do samotného podsvetia, z ktorého unikne len vďaka ľsti. Vysileného ho nájde v záhrade kláštora bobritov mladý mních Kail, ktorý sa rozhodne pridať sa k Baltarovi na výpravu. Zatiaľ čo sa Baltar bude snažiť nájsť spôsob, ako zhmotniť svoju pravú ruku, Kail chce pátrať po pravde o Veľkom Bobrovi. Na ceste plnej dobrodružstva sa k nim pridá záhadná Tarja, ktorú prenasledujú muži z jej domoviny. Trojica bude musieť čeliť najrôznejším prekážkam počnúc baziliškom a armádou mŕtvych končiac. Keďže kniha Cesty hrdinov je prezentovaná ako humorné dielo, od začiatku som k nej pristupovala bez akýchkoľvek očakávaní. Humorná kniha vás totiž môže buď milo prekvapiť, alebo častejšie úplne sklamať. Ivanka má ľahký, čitateľný štýl, ktorý plynie pekne dynamicky a vďaka tomu sa mi kniha výborne čítala. Podarilo sa jej udržať humor v tých správnych medziach, kedy vyvolá úsmev a nie je to bláznivá paródia a là Hollywood. Najviac sa tento prvok prejavuje v opisoch – autorka necháva krásne vyznieť svoj sarkazmus, zároveň je však stále láskavý a nie prehnane tvrdý. Vďaka tomuto sviežemu rozprávaniu je kniha vhodná naozaj pre všetky vekové kategórie. Na svoje si prídu mladí čitatelia, ktorí sa s fantastikou práve zoznamujú, ale pobaví aj dôchodcu. Postavy v knihe sú pestré a vzhľadom na humor a jednotlivé udalosti zostávajú uveriteľné. Nájdeme tu rôzne archetypy – zamračeného hrdinu, ktorý sa oháňa magickým mečom, naivného mladého mnícha, krásnu a chytrú hrdinku, démona z podsvetia, bohov a priadky osudu… Mnohé prechádzajú vývojom, ich názory a náhľady sa vplyvom prežitých udalostí menia. Postavy nie sú statické; majú svoje silné aj slabé stránky, vďaka čomu zostávajú ľudské. V ich správaní vidíme absurditu života. Či už je to mŕva kráľovná matka, babi bojovníčka alebo nájazdníci, ktorí vlastne ani nechcú byť nájazdníkmi – kniha jemne poukazuje na to, aké veľké môžu byť dôsledky našich rozhodnutí a ako nás ovplyvňujú zaužívané spoločenské stereotypy. V príbehu nájdeme aj romantiku – a musím povedať, že ma spôsob, akým ju Ivanka spracovala, potešil. V poslednej dobe sa ku mne od ženských autoriek (zahraničných) dostávalo iba samé literárne porno, zamaskované akože fantasy prostredím. Autorky vytvoria zaujímavé prostredie a hrdinov, a potom to celé zmietnu zo stola, pretože od istej strany ide už len o to, kde a ako si to hlavní hrdinovia rozdajú. V Cestách hrdinov je romantika dôstojná, pekná a jemná. Dobre, mne ako žene by sa páčilo o nejakú tú scénu-dve viac, ale po tých nevydarených NY Times „bestselleroch“ sa mi toto čítalo veľmi príjemne. Aj tu medzi ústrednou dvojicou dôjde k nedorozumeniu, ale nie je to ťahané do extrému – nikto sa vyslovene nehádže o zem, nerobí scény, naschvály ani sa kvôli tomu nerúcajú svety. Romantika má konečne pridanú hodnotu. Knihu by som charakterizovala ako klasické hrdinské fantasy – áno, čakala som, že to dopadne dobre a nejakým spôsobom sa dopracujem k šťastnému koncu, ale cesta, akou sa tam hrdinovia uberajú, bola vďaka sarkazmu a humorným prvkom už menej predvídateľná. Ivanka jednotlivé scény pospájala veľmi dobre a darilo sa jej udržiavať ma v čitateľskom napätí. Vyzdvihnúť musím ďalšie plus – chválim vtipnú obálku aj pekné ilustrácie Jiřího Dvorského, pri ktorých ma mrzí iba to, že ich nebolo viac. Pokiaľ ide o negatíva, nespomínam si, že by mi niečo vyslovene prekážalo (možno pár chýbajúcich čiarok). Aby som to uzavrela, pre mňa sú Cesty hrdinov vydareným príbehom, ktorý ma pobavil. Rozhodne ho ponúknem na čítanie aj mojim deťom, keď už budú v tom správnom veku.