Od tajomného hradu Strečno až po starodávne trnavské opevnenie prerýva krajinu rieka Váh. Tam sa rozprestiera územie od dávnych čias opradené strašidelnými legendami. Obávané rímske légie na čele s Marcom Auréliom zvládli stráviť na Považí len jedinú zimu. Kedysi ho obývali Kelti, je teda posiate zvyškami kultúry druidov a ich magických rituálov, vďaka ktorým možno ešte stále pôsobia v povodí Váhu prastaré nadprirodzené sily. Rozsiahlej časti Považia kedysi vládol krutý Matúš Čák Trenčiansky. Zrodil sa tam strašidelný prípad krvavej grófky Alžbety Bátoryovej. A tiež týchto štrnásť hororových príbehov. Vyrozprávajú vám ich autori, ktorí Považie dokonale poznajú, pretože sa tam narodili, alebo si túto oblasť zvolili pre svoj život. Priblížia vám temné zákutia miest, nehostinnosť lesov aj nemilosrdnosť rieky Váh.Prijmite pozvanie a zavítajte na Považie spolu s nami. Hneď pri Strečne vás privíta mýtická bytosť z Váhu, v Žiline narazíte na židovskú kliatbu a zahráte si únikovú hru. Ak sa vám ju podarí prežiť, pri Považskej Bystrici budete môcť obdivovať vlčie maky, na Veľkom Maníne zahliadnete nezvyčajný kŕdeľ, pri Púchove narazíte na opustenú farmu a v Trenčíne si dohodnete rande s plachým dievčaťom. Ak sa vám nezapáči, nezúfajte. V Novom Meste nad Váhom vás už túžobne očakáva vlastníčka starodávneho domu, ktorá ukrýva desivé tajomstvo, a v Trnave zas papierový kamarát, ku ktorému vás dovedie miznúci a opäť sa objavujúci kanál. Dajte si dobrý pozor na to, čo do neho vhodíte.Vitajte na Krvavom Považí! Krvavé Považie je tvorené 14 poviedkami autorov. A keďže Krvavé Považie cestovalo takmer cez celú krajinu až na východ, je čas aby som vám predstavila každú jednu poviedku spojenú s mojimi dojmami. Zrasty – Lenona Štiblaríková Bola som veľmi nadšená, keď sa kniha začala poviedkou od Lenony. Jej štýl písania, opis prostredia a vytvorenie atmosféry sa mi natoľko pozdáva, že som sa už dávnejšie stala jej veľkou fanúšičkou. Ani v tomto prípade neprišlo žiadne sklamanie. Poviedka z môjho pohľadu bola vystavaná dobrým spôsobom. Dej začal pozvoľna, opisuje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých formuje dnešná doba. Čo sa týka postáv, páčilo sa mi ich vyobrazenie. Niekedy mám problém v poviedkach nájsť správny charakter postavy, niekedy mi chýba väčšia hĺbka, ale tu sa mi to páčilo. Dej sa pozvoľna stupňoval a samotné finále ma jemne pohladilo po duši, pretože obsahovalo zaujímavú scénku. S poviedkou som bola spokojná a bol to pre mňa dobrý štart. Kde rastú vlčie maky – Ľuboslav Priesečan Poviedka obsahuje dialógy tvorené v nárečí. Bolo to pre mňa zaujímavé čítať v inom nárečí, ktorým rozprávame v našom okolí, ale na samotnej poviedke mi nič neubralo. Tak ako prvá poviedka, aj táto sa nachádzala v prostredí lesov, prírody. A ja už teraz viem povedať, že za žiadnych okolností nechcem tie lesy navštíviť. (Myslené samozrejme len ako vtip.) Poviedka mala vytvorenú zaujímavú atmosféru. Postavy boli uveriteľné a prostredie dobre zvládnuté. Ale chýbalo mi v nej trocha viac temnoty. Môj najlepší priateľ z detstva – Zuzana LaKiRi Droppová Príbeh opisuje život ženy, ktorá to nikdy nemala ľahké. Šikana v minulosti, žiadna láska po svojom boku a ustavičná samota. Na poviedke sa mi páčilo, že sme mali možnosť nahliadnuť aj do minulosti postavy. Ale čo sa týka nejakej temnejšej stránky, tak musím povedať, že tu to pokulhávalo. Už len z názvu knihy som sa tešila, že poviedky budú obsahovať temnotu, krv, prípadne násilie a podobne. Možno poviedka v tomto smere nesplnila moje očakávania, ale začala som sa na ňu pozerať trocha iným spôsobom. Ak by som sa na to mala pozrieť ako na fantasy poviedku, bola zvládnutá veľmi dobre. Hlavná postava nachádza stratenú lásku s ktorou zdieľa nielen vzájomné pocity, ale aj ustavične napredujúci rast. Čo sa týka samotného konca poviedky, páčilo sa mi to. Vo mne ako v čitateľovi to zanechalo rôzne myšlienky a predstavy, čo sa mohlo diať ďalej. Vôbec by mi nevadilo z tohto prostredia prečítať si viac a dozvedieť sa o postave a jej následnom živote ďalšie detaily. Dvere – Ivan Kučera Poviedka mi dokonalo brnkla na moju nôtu! Už pri čítaní pár strán som vedela, že sa u mňa umiestni na nejakom vyššom mieste. Obsahovala všetko, čo som potrebovala. Možno som mala menšie obavy, keď sme sa dostali dejovo do veľkého domu, v ktorom sa niektoré veci už od pohľadu rozpadávali a záhrada nevidela záhradníka celé desaťročia. Bála som sa, že natrafím na poviedku, kde by hlavnú úlohu zohrával dom a nejakí duchovia. Podobných nápadov som už natoľko presýtená, že ich nedokážem zobrať do rúk. Ale! Pozor, napokon prišlo to ale!. Čo sa týka samotného deja, tak ma poviedka milo prekvapila. Rovnako aj obsah temnoty. Štýl autora mi bol natoľko príjemný, že som sa nedokázala od poviedky odtrhnúť. A aj kvôli tomu sa u mňa táto poviedka dostala na vysoké umiestnenie v koncovom hodnotení. Kŕdeľ – Lukáš Polák Už pri prečítaní názvu poviedky a autora som si brúsila zuby. Mala som veľké očakávania, dúfala som, že Lukáš predvedie temnotu, násilie, zabíjanie a ja by som mohla spokojne uzatvoriť túto poviedku s úsmevom na tvári. A samozrejme, že sa to aj stalo. O krvavé scény tam nebola núdza, to môžem povedať priamo. Páčilo sa mi vyobrazenie postáv, vyobrazenie prostredia a deja. Dej gradoval a ja som bola zvedavá, čo ma ešte čaká. Pri príchode okrídleného monštra sa mi na tvári objavil malý úsmev. Čo viac by som mohla povedať, že to bolo dobre, ba dokonca vynikajúco napísané! Úniková hra – Miňo Tichý Mám slabosť pre námet únikových hier. Mám rada, ak niekto používa túto tématiku a vie sa vyhrať s mučením postáv rôznymi spôsobmi. Takže táto poviedka bola pre mňa určite jedna z tých radostných, do ktorých som sa okamžite pustila. Postavy boli vykreslené veľmi dobre. Ich prepojené vzťahy, minulosť, charaktery, ktoré sa napokon ukázali pri oslobodzovaní. Taktiež sa mi páčil záver poviedky. Z môjho pohľadu sa jedná o zaujímavo a dobre napísané dielo. Strúhadlo – Naďa Vojteková Dúfala som, že Naďa mi nastaví látku tak vysoko, ako sa len dá. Jej poviedky sa mi vždy páčia. Ale poďme sa pozrieť priamo na túto, ktorá sa dostala do knihy. Strúhadlo opisuje život mladého muža, ktorý túži po uznaní. Chce sa stať významným maliarom a aj z toho dôvodu ho poteší ponuka návštevy známej maliarky. Tá mu prezrádza kúzlo úspechu. Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš aj niečo obetovať. Strúhadlo ti vie splniť aj to najtajnejšie želanie, ale berie si daň. Námet a spracovanie sa mi páčilo, ale ukončenie poviedky už tak veľmi nie. Chcela som viac, potrebovala som viac. Napokon mi to prišlo, ako keby
Čo skrýva Ďáblův hřbet?
Napísať knihu nie je jednoduché. Spisovateľ musí mať všetko premyslené do najmenšieho detailu a hlavne to musí celé napísať. A čo potom spolupráca dvoch autorov – treba veľa vecí zladiť a všetko spolu prediskutovať. Možno aj preto je na trhu tak málo autorských tandemov; dohodnúť sa zaberie strašne veľa času. Napriek zložitejšiemu procesu sa raz za čas taká spolupráca objaví a v rámci fantastiky nedávno pribudla jedna takáto kniha aj na našom trhu. Ďáblův hřbet je príbeh z dávnej histórie od autorov Ivana Kučeru a Honzu Vojtíška. Odohráva sa prevažne na území Slovenska. Matúš Čák Trenčiansky má biznis plán, základom ktorého má byť založenie osady kdesi v moravských lesoch – dúfa, že obchodná cesta cez moravské pohraničie prinesie zisky, a tak poverí skúseného kapitána, aby so skupinou vojakov bezpečne doviedol osadníkov na miesto určenia a dozrel na stavbu osady. Osadníci sa vydávajú do oblasti nazývanej Ďáblův hřbet, ktorá je opradená legendami a strašidelnými historkami. Nedlho po príchode nachádzajú v lese osamote žijúcu ženu, ktorú začnú upodozrievať z čarodejníctva. Ďáblův hřbet však skrýva oveľa desivejších tvorov a konflikt dvoch rás je na spadnutie. Honzovi Vojtíškovi a Ivanovi Kučerovi sa podarilo napísať dynamické historické fantasy plné pestrých postáv. Príbeh je vyrozprávaný cez dve dejové línie, ktoré sa prelínajú. Prvou je príbeh Kristýny, ktorú pred rokmi vlastná komunita putujúca za lepším živobytím nechala v lese, a druhý sa točí okolo osadníkov a ich vzájomných vzťahov. Už od prvých stránok je jasné, že autori nebudú čitateľa šetriť a scény budú podávať otvorene a bez zjemňovania. Kristýnu život hádže z jednej otrasnej situácie do druhej bez akejkoľvek možnosti nejako svoj osud ovplyvniť alebo o niečom rozhodnúť. Príchod osadníkov to všetko ešte zhorší, keď sa stretnú dva rôzne svety, no ani jeden sa nesnaží ten druhý spoznať či pochopiť. Od začiatku je teda jasné, že to pre obe strany skončí zle. Z technického hľadiska je kniha napísaná dobre, dokáže udržať čitateľovu pozornosť. Dej je plynulý a pestrý, plynie strana za stranou. Napriek tomu som z nej po dočítaní mala zmiešané pocity, resp. poviem to otvorene – bola som naštvaná. Kristýna ako hlavná ženská postava mala v knihe jedinú úlohu, a to byť obeťou každého, kto jej skríži cestu. Medzi osadníčkami ženy predstavovali tiež len doplnok do počtu – buď boli hlúpe, alebo mali výhodu mohutnejšej postavy, čo aspoň mužov držalo v bezpečnej vzdialenosti (hoci v konečnom zúčtovaní to bolo jedno; všetky ženy boli prakticky odpísané). Nepovažujem sa za žiadnu radikálnu feministku, ale keď neustále čítate o zneužívaní, ktoré sa ťahá od najranejších čias ľudstva, tak to proste naštve. Žena si chce žiť v kľude a samote a stále príde nejaký muž, ktorý si myslí, že jediným zmyslom jej života je rozťahovať nohy. Autori to opísali ako fakt – bohužiaľ, tak to bolo odjakživa a trvá to dodnes. Ak je však pre vás téma ženského zneužívania ťažko stráviteľná, zvážte, či sa do knihy pustíte. Nie je to opísané jemne. 338 strán na knihu rozhodne nie je málo, občas som však mala pocit, že by si príbeh zaslúžil miestami pár strán navyše a ísť ešte o čosi viac do hĺbky. Postavy v knihe nad vecami príliš nepremýšľajú, nechávajú sa bez otázok niesť prúdom. Aj kapitán, ktorý mal najväčší potenciál a zdalo sa, že bude mať významnú úlohu, sa napokon stráca v udalostiach. Neviem sa rozhodnúť, či je to dobre, alebo zle. Na jednej strane sa autori vyhli typickému klišé, v ktorom by z neho spravili univerzálneho záchrancu, na druhej strane som od neho očakávala viac. Príliš rýchlo klesne na úroveň zaslepeného plebsu (viď jeho konfrontácia s Kristýnou pri jej obydlí – nebudem prezrádzať, ale kto si prečítal, vie, o ktorú scénu ide). Spočiatku mi chvíľu trvalo zvyknúť si, že text je češtine. Bolo zvláštne čítať o ľuďoch a miestach z našej histórie a nášho územia, no bez slovenčiny – osobne by sa mi asi viac hodila práve tá, keďže miestami ma čeština trochu rušila a nedokázala som sa do deja tak vžiť. Škoda, že nie je aj slovenská verzia, ale je mi jasné, že z ekonomického hľadiska by to nebolo výhodné a väčšine ľudí to asi bude aj tak jedno. Ako som už písala vyššie, rozprávačský štýl je dobrý, atmosféra budovaná kvalitne a finálna apokalypsa má na pár drobných detailov potrebné grády. Ak hľadáte knihu, ktorú by ste prečítali počas niekoľkých večerov alebo cez dovolenku a chcete, aby to bolo akčné a obsahovalo to aj drsné scény, tak je veľká šanca, že vás Ďáblův hřbet nesklame. Ja som síce knihu zhltla za dva dni, ale mám pocit, že som nebola tá správna cieľová skupina. Ak by v kníhkupectve existovala polička Literatúra pre chlapov, táto kniha by sa tam dokonale hodila. Mne sa viac páčila zbierka poviedok od Ivana Kučeru (recenzia tu), tak prípadne hoďte očkom aj na tú. Ďáblův hřbet je však dostatočne kvalitne napísaný, aby ste mu venovali čas a spravili si vlastný názor. Tip pre fanúšikov hororov – Honza Vojtíšek je šéfredaktorom fanzinu Mort, neprehliadnite.
Krvavé Považie – Antológia strachu
Koncom roka 2023 prišlo Vydavateľstvo Hydra so svojím ďalším počinom, v ktorom dalo priestor autorom úzko spätým s regiónom Považia. Editorskej stoličky sa chopil Radoslav Kozák, šéfredaktor e-časopisu Charon a hororový autor (Trinásť balád pre Lucifera, Vydavateľstvo Príbeh, 2023). Antológia obsahuje štrnásť temne ladených poviedok, z ktorých mnohé uspokoja chladné srdcia hororových fajnšmekrov, konzumentov temnejšieho fantasy, alebo aj krimi. Spoločný menovateľ je však jasný – potreba vzbudiť v čitateľovi strach, úzkosť a nepohodlie. Dovolil som si preto zaviesť hororovú veličinu „hororovosť“, ktorá meria úroveň diskomfortu a strachu v danej poviedke. Nijako však neurčuje a nekoreluje s kvalitou samotnej poviedky – na tú si už musíte spraviť názor sami. Lenona Štiblaríková – Zrasty Antológiu otvára príbeh dvoch teenagerov, ktorých charaktery formujú problémy dnešnej doby – nezaujatosť životom, spôsobená prebytkom materiálnych vecí, nedostatkom prirodzenej lásky, a osamelosť, prameniaca zo šikany a sexuálneho zneužívania. Príbeh trafí do struny milovníkom young adult literatúry, možno aj trochu temnejším romantikom, no končí poriadne ostrým finále. Hororovosť – 60% Ľuboslav Priesečan – Kde rastú vlčie maky Príbeh s poriadnou dávkou nárečia ma ako vášnivého hubára zaujal okamžite. Tajuplná atmosféra, daždivý les, bakuľa a stará chatrč. Zaujímavé obrazy striedajú výlety do mladistvej duše hlavného hrdinu, popretkávané strachom z neistoty. Aj keď niekedy príliš skratkovité a štylisticky menej konzistentné, príjemne pobaví. Hororovosť – 70% Zuzana LaKiRi Droppová – Môj najlepší priateľ z detstva Poviedka s dvoma časovými líniami vykresľuje život hlavnej hrdinky, v období nástupu do škôlky a školy a neskôr osamelý život na samote pri lese. Sledujeme útrapy mladého dievčatka, ktorej snahy o získanie cenných detských kamarátstiev stroskotáva na chamtivých spolužiakoch, a život dospelej ženy, ktorý sa začne meniť a expandovať do nepredstaviteľných rozmerov. Atmosférou a fantastickým prvkom mi poviedka pripomínala rozprávky od Pavla Dobšinského. Príjemné a uspokojujúce čítanie na temnú noc. Hororovosť – 40% Ivan Kučera – Dvere Klasický hororový príbeh, ktorý si vyberá za svoj ústredný motív manipuláciu jedinca, obetu a okultizmus. Najviac mi, vzhľadom na vzťahy v poviedke, pripomínal Wickermana. Zaujímavo vystavaný úvod, namotávka a aj samotné vyvrcholenie. Síce až tak neprekvapí, ale na druhej strane mu nemám čo vytknúť. Poctivá robota. Hororovosť – 90% Lukáš Polák – Kŕdeľ Autor sa tentokrát odpútal od detektívno-ladených príbehov a priniesol tak dynamickú a akciou nabitú poviedku s poriadnou dávkou fantastiky. Kvitujem skvelo vystavané scény pripomínajúce béčkové hororové filmy typu Evil dead, plné krvi, zvratov, cynizmu ale aj beznádeje. Potešilo aj popísanie vnútorného života hlavnej hrdinky a nikdy nekončiace krvavé masakre. Doteraz hádam najlepšia poviedka autora. Hororovosť – 90% Miňo Tichý – Úniková hra Ocitáme sa v escape room v žilinských katakombách a partia štyroch mladých ľudí sa dostáva do bonusového kola, ktoré je plné škaredých prekvapení. Veľmi populárna téma, silno zromantizované postavy, milostné trojuholníky a krvavé scény občas škrípali, no príbeh zbehne vcelku rýchlo, a to aj vzhľadom na množstvo klišé. Hororovosť – 70% Naďa Vojteková – Strúhadlo Autorka, ktorej diela prebúdzajú zimomriavky, tentokrát prišla s témou Faustovej zmluvy, ktorú oprela o dar múzy, ktorej cenu si určuje objekt strúhadla. Stretávame sa s maliarom, ktorý túži dosiahnuť umelecké uznanie, rovnako ako jeho ženský idol, a je ochotný preto ísť mimo svojej komfortnej zóny. Príbeh je obohatený tajomnou a napätou atmosférou a temnou aurou, ktorá sa točí okolo mysteriózneho strúhadla. Poviedka, žiaľ, končí náhle a zanecháva po sebe mnoho nezodpovedaných otázok. Hororovosť – 70% Anton Stiffel – Poludňový kanál Slovenský velikán sci-fi sa pokúsil nazrieť aj do temnejších vôd a zo svojho rukáva tak vytiahol príbeh chlapca, ktorý trávi prázdniny u strýka. Pekne opísaný príbeh na vidieckom dvore, s domácimi zvieratami a psom sa točí okolo kanála, ktorý sa zjavuje len na pravé poludnie. Autor opisuje nepríjemné pocity chlapca, pri zdanlivo nevinných hrách, neskoršie zlé sny a záhadu okolo hlasov spod betónových skruží. Potešili hlavne kvetnaté opisy prostredia a chlapcových myšlienok. Hororovosť – 40% Radoslav Kozák – Zámotok Vlajková loď celej antológie. Autor a zároveň editor sa s tým nebabral a prichystal nám príbeh plný napätia, temnoty a bolesti. A to hneď od prvých strán, ktoré čitateľa šokujú a vtiahnu do deja. Surový horor zaujme nielen mysterióznou atmosférou, ale aj nepríjemne realistickými opismi, ktoré vzbudzujú prirodzený živočíšny strach a nepohodlie. Veľmi podarený kus, dokonca s dávkou kozmického hororu. Hororovosť – 100% Lucia Piknová Droppová – Valpurgina noc Vzhľadom na obsah tejto antológie veľmi nevšedný kúsok. Miestami až detsky rozprávkový príbeh o čarodejníctve a historickej legende, ktorú má spečatiť nikdy neuskutočnená svadba, nás zavedie na Hričovský hrad, kde sa dejú zvláštne veci. Poviedka mieša štýly a obrazy už spomínaných detských rozprávok, young adult literatúry s inšpiráciou v seriálovej Sabrine a slovenskej ľudovej slovesnosti. Hororovosť – 10% Patrik Slanina – Papierový kamarát Poriadny psychologický horor. Zničené detstvo, šikana, týranie a zmarené sny o živote. Autor vykreslil pútavý a depresívny príbeh hlavného hrdinu, ktorý stojí zoči-voči svojim vnútorným démonom. Skvelá ukážka toho, ako dokáže myseľ presvedčiť oči o vlastnom alternatívnom svete. Aj keď záver nebol ktovieako prekvapivý, milovníkov temnoty náramne poteší. Hororovosť – 80% Roman Kulich – Tajomstvo Príbeh z prostredia vykrádačských gangstrov, ktorí narazili na nesprávnu obeť. V poviedke sa dočítame, akú moc majú magické predmety a čo všetko dokáže nenávisť. Dejovo dielo smeruje viac k temnej detektívke, ktorá nazerá hlboko do vnútorného života postáv. Hororovosť – 40% Katarína Soyka – Važan Vcelku bizarné dielo, ktoré využíva smrť na účely vzbudenia pocitu nechutnosti, roztržitosti, ale aj groteskného vtipu. Poviedka sa točí okolo mŕtvoly a mýtickej bytosti Važana, ktorý si ako vodník berie svoje obete do majestátneho toku Váhu. Autorka sa pohráva s osudom postáv, ich životnými chybami, za ktoré sa platí, a hororovou dopravou pod hradom Strečno. Hororovosť – 40% Marek Vaňous – Pani Varényiová Psychologicky ladený príbeh, ktorý zachytáva stretnutie priateľov z detstva po dlhých rokoch. Psychicky labilného hrdinu pri spomienkach máta postava tajomnej pani, ktorá v ňom vzbudzuje panické stavy. V poviedke ostane veľa nevysvetleného, čo môže čitateľovi imponovať, ale aj nemusí. Hororovosť – 40% Summa Summarum Krvavé Považie sa rovnako ako Váh tiahne z temných údolí ponad vysoké kopce, preteká cez nádherné meandre a rozlieva sa na úrodných nížinách, plných slnečného svitu a života. Kvalita poviedok kolíše ako vlny Váhu vo vetre, no každá jedna má čo ponúknuť. Nájdeme tu aj diela, ktoré ako horor neohúria, ale zato sa vám v tme pred spaním budú zjavovať zvláštne veci. Moju pochvalu si určite zaslúži pätica autorov, ktorých diela vo mne zanechali najviac pozitívnej temnoty, strachu alebo autentického smútku – Zuzana LaKiRi Droppová, Ivan Kučera, Lukáš Polák, Radoslav Kozák a Patrik Slanina (zoradení v poradí, ako sú uvedení v knihe). Ak radi pokúšate váš srdcovocievny systém, smelo