Ava dostala štipendium na prestížnej škole plnej zbohatlíkov a spočiatku sa zdá, že si medzi nimi nájde svoje miesto. Lenže po jednej divokej party sa zobudí uprostred lúky s výpadkami pamäti a šokujúcim zistením, že ju niekto zneužil. Po niekoľkých mesiacoch terapie sa vracia na školu, zatvrdená voči všetkým vrátane svojho bývalého, ktorý ju tesne pred večierkom vymenil za inú. Je rozhodnutá zistiť, kto ju znásilnil, za každú cenu. Okrem toho si v skrinke nájde list od tajného ctiteľa. Ktorý zo Žralokov ho napísal? A kto bude trpieť za to, že jej ublížil? Toto bol ďalší z mojich tohtoročných pokusov opustiť na chvíľu pestré fantasy svety a hlbiny vesmíru. Občas mám vyslovene chuť na ľahšie čítanie z nášho sveta a o tejto knihe som už dlhšie počúvala a čítala kade-tade. K tomu zľava na Knihy Dobrovský? Prečo nie, skúsim. Máme tu teda tínedžerskú romancu, ktorá podľa anotácie sľubuje aj vážne témy. Pozrime sa na to, ako sa to autorke podarilo spracovať. Prostredie je klasická americká stredná naprataná bohatými deckami, ktoré iný sociálny status dávajú ostatným poriadne vyžrať. Ava sa spočiatku začlenila celkom dobre, dokonca mala miesto aj medzi roztlieskavačkami (ak si to ešte stále dobre pamätám), čím ma autorka milo prekvapila. Konečne to nebol od začiatku tróp sám chudobný proti všetkým. Keď sa však Ava po niekoľkomesačnej neprítomnosti vracia, práve tento tróp sa začne hneď rýchlo rozvíjať, takže moja radosť netrvala dlho. Až si človek kladie otázku, či sú naozaj všetky bohaté decká také skazené stratené existencie… Autorka naznačila možný ľúbostný trojuholník, na ktorý som sa – priznávam – celkom tešila, no takmer ihneď mu nekompromisne odsekne jednu stranu a dostávame klasickú hate-to-love líniu, kde na seba hlavné postavy občas akože coolovo šteknú, no zároveň sa veľmi rýchlo zbližujú. Aj otázka tajného ctiteľa nezostane visieť vo vzduchu príliš dlho. Nakoniec je to asi aj dobre, že autorka netlačila na pílu donekonečna. Pristavím sa pri zbližovaní hlavných hrdinov. Pôvodne som čakala, že to bude plnohodnotná romanca napísaná jemne a s dôrazom na prežívanie emócií, ako to robí napríklad naša skvelá autorka Kristína Ježovičová, no nakoniec sa z knihy vykľula len ďalšia plytká tínedžerská ero-romanca. Niektoré scény sa mi zdali vyslovene smiešne. Decká v knihe máju sedemnásť, osemnásť rokov, no rozprávajú sa medzi sebou ako štyridsaťroční perverzáci. Autorka ma sklamala tým, že neprejavila žiaden takt a nesnažila sa ísť viacej do hĺbky. Som vo svojom veku naozaj taká naivná, keď verím, že sa tínedžeri stále dokážu k sebe správať s väčšou jemnosťou? Avu niekto zneužil bez jej vedomia, niekoľko mesiacov chodila na terapiu, no akonáhle vkročí do školy, akoby na to takmer úplne zabudla. Žiadne pocity nervozity ani nepohodlia počas intímnych scén. Strašne rada by som verila v takú úspešnosť terapií, ale obávam sa toho, že v skutočnosti to mladé dievčatá prežívajú trochu inak. Namiesto toho, aby autorka citlivo pracovala s témou a upozornila na problémy pretrvávajúce v spoločnosti v spojitosti so zneužívaním, iba to použije ako bežný prvok deja a odsúva to na okraj ako nechceného príbuzného na rodinnej oslave. Fajn, chcela Avu ukázať ako silnú hrdinku, ale mala som pocit, že to ťahá do opačného extrému a úplne ju oberá o normálne reakcie. Ava si to navyše u mňa trochu pokazila v záverečných častiach knihy, kedy sa z nej stávala strašná drama kráľovná. Aj hlavný hrdina mal svoje vážne problémy a nemohol z nej neustále robiť stred svojho vesmíru. Ava bola ku koncu strašne majetnícka. Toto americké zobrazovanie vzťahov v zmysle „teraz sme spolu, tak nič iné okrem mňa ťa nebude zaujímať, ani vlastná rodina, a budeš mi hovoriť VŠETKO“ začínam priam bytostne neznášať. Korunu tomu nasadila svojím správaním na policajnej stanici. Čistá Violet zo Štvrtého krídla. Nepovedal si mi to, fňuk! Chcela by som sa raz dočkať takej hrdinky, ktorá ostane sedieť na zadku a počká, kým jej druh príde k nej a všetko jej vysvetlí sám od seba, lebo si navzájom dôverujú. Snáď to zažijem pred tým, ako mi obelejú všetky vlasy. Pozor, tento odsek prezrádza pár detailov zo záveru! Tak ako sa kniha na začiatku celkom dobre rozbiehala, tak to autorka úplne zaklincovala záverom. Ak by to ukončila v tom bare, tak by som si ešte povedala, že fajn, toto sa mi páči; ale nie, ona tam musela prásknuť dodatok v štýle bombastického happyendu, kde sa všetci váľajú v prachoch, hrdina je hneď po škole CEO a všetko je také dokonalé, až má človek chuť vracať dúhu. Smutné osudy dokážem stále citlivo prežívať a nebojím sa priznať, že si tiež pri filmoch a niektorých knihách poplačem. Ale takéto preexponované závery vo mne len prebudia Sheldona Coopera, a ten pri takýchto veciach akurát tak znechutene prská. Ako sa vraví, keď rýpať, tak poriadne. V knihe sa tak strašne často vyskytovalo české sloveso „kňourat“, až som mala chuť napísať do ich jazykového ústavu, aby ho zakázali zákonom. Hrdinka celý čas len „kňourá“ a tuším aj Knox to mal raz alebo dvakrát. Predpokladám, že v origináli išlo o sloveso „whine“ – v angličtine sa používa často, no dá sa preložiť aj lepšími spôsobmi. Veľmi nevhodné slovo, ak chcem ako autor vytvoriť silné postavy. A tá obálka českého prekladu? Nerozumiem, ako si niekto mohol myslieť, že to bude dobrá voľba! Že sa tá ženská/firma, čo sa pod to podpísala, nehanbí. Máme tu knihu o mladom dievčati, ktoré je znásilnené, musí sa vyrovnať s touto traumou, a oni tam prásknu holého svalnatého chlapa, ktorý je vekovo dobre cez tridsať. Môže byť ešte niečo necitlivejšie? Asi si zase len niekto povedal: „Hoďme tam nahého svalnáča, to predáva najlepšie.“ O slovenskej obálke s polonahou provokatívnou dievčinou radšej pomlčím. Velebnosti, jdu blejt. Takže čo z tohto celého vychádza? Drahá Avo je ťažko definovateľný mačko-pes, ktorý nevyužil ani trochu zo svojho potenciálu a prirýchlo skĺzol do oblasti klišé a trópov, pričom sa vážnym témam venuje úplne minimálne. Namiesto toho, aby autorka napísala sakramentsky silnú a emotívnu knihu, zostáva príbeh stratený medzi miliónmi jemu podobných komerčných textov bez pridanej hodnoty. Citlivé duše, ktoré nemusia žiť v jednej mysli s vlastnou verziou Sheldona, si ho v rámci oddychového čítania budú vedieť patrične vychutnať, o čom svedčia aj tisíce nadšených názorov na internetoch. Ak však hľadáte skutočnú technickú kvalitu a niečo, čo vás zasiahne, skúste zaloviť radšej v slovenských literárnych vodách – napríklad Kristína Ježovičová pristupuje k ťažkým témam naozaj ukážkovo. Recenzie na jej knihy nájdete tu a tu. Kniha Drahá Avo im, bohužiaľ, nesiaha ani po prsty na nohách. Na záver už len prosba: dievčatá a ženy