Upíri neprestanú ľudstvo fascinovať. Či už sú doslova nemŕtvi, alebo nejakým spôsobom stále živí, mnohí z nás budú v kútiku duše občas premýšľať nad tým, aké by to bolo stať sa jedným z nich. Kto by nechcel byť večne mladý a mať zvláštne schopnosti? Byť upírom, vrcholovým predátorom, je rozhodne príjemnejšie, ako skončiť v zašitej uličke v blate a špine s rozdriapaným hrdlom. Pretože príbeh o upíroch má vždy dve strany. A svoju verziu nám prináša autorka Holly Black vo svojej knihe Nejchladnejší dívka ve Městě chladu. Tana je sedemnásťročné dievča, ktoré sa chce na večierku dobre zabaviť. Preberie sa na druhý deň pred zotmením vo vani po prehnanom flámovaní, lenže bolesť hlavy nie je zďaleka to najhoršie, čo na ňu čaká. Chata je totiž plná jej mŕtvych spolužiakov a priateľov – kým bola Tana mimo, chatu napadli upíri. V jednej z miestností Tana objaví svojho bývalého Aidana, ktorý je pohryznutý a pripútaný k posteli. Spolu s ním je v miestnosti upír Gavriel, ktorého jeho upírski kumpáni nechali taktiež spútaného reťazami. Pôsobí zvláštne ľudsky a Tana mu podľa hesla „nepriateľ môjho nepriateľa je mojím spojencom“ pomôže z chaty ujsť. Trojica sa vydáva na cestu autom k najbližšiemu Mestu chladu, kde za vysokými múrmi a pod neustálym dohľadom žijú upíri a ľudia, ktorí dúfajú, že budú mať šťastie a tiež sa stanú upírmi. Tana má podozrenie, že sa pri úteku z chaty nakazila, keď ju jeden z upírov skoro chytil. Mesto chladu pre ňu znamená útočisko, v ktorom sa buď premení, alebo vylieči. V Meste chladu však prežijú len tí najschopnejší. Tento rok som pár YA fantasy kníh od amerických autoriek prečítala, a bola to veru bieda! Holly Black som kde-tu videla na instagrame, tak som sa do knihy pustila radšej bez očakávaní – veď čo ak to bude ďalšie sklamanie roka? Musím ale povedať, že Holly píše fakt dobre. Jej rozprávačský štýl mi sadol tak, ako už dlho žiadna americká/zahraničná autorka. A pripísala by som to hlavne tomu, že udržiava dej aj postavy čo najrealistickejšie. Tana bola skvelá, dokázala svoje emócie krásne ovládať, hoci viackrát bola na pokraji pochopiteľnej hystérie. Nekonala skratovo, ani zbytočne dramaticky, a to isté platí aj pre ostatné postavy. Perfektne vytvorení tínedžeri; mnohé autorky by si mohli brať príklad z Hollyinho písania. Rovnako dobre bol zobrazený svet upírov – Holly sa držala zlatej strednej cesty, a preto príbeh pôsobil uveriteľne. Nie je tu zbytočné idealizovanie, ani dej neprechádza do hlúpeho slashera a potokov krvi (tej je v knihe tak akurát). A hlavne išlo naozaj v prvom rade o prežitie a ťažké životné rozhodnutia. Tana má dlho pri sebe svojho bývalého Aidana, aj príťažlivého Gavriela, ale ak chcete knihu s detailnými pikantnými scénami, táto nebude pre vás. Romantika nie je výrazná, sex tu nenájdete vôbec, no napriek tomu to bolo super! Veľmi chytro napísané. Ak totiž neviete, či sa dožijete ďalšieho rána, či sa meníte na krvilačnú príšeru, a ak vás stále zmáha neskutočné vyčerpanie, sex je to posledné, čo by vám prišlo na rozum! Tane som celý čas držala palce a Holly knihu napísala tak, že akýkoľvek záver by som s uspokojením prijala. Postáv bolo v knihe dosť a nijako sa neplietli, pretože mali výrazné a odlišné osobnosti. Aidan, Tanin bývalý, bol asi jediný, ktorého som nemusela (hlavne na začiatku) – sebecký, zakomplexovaný, neistý chlapec, ktorý absolútne nevie, čo chce a ako sa má správať. Som rada, že sa v deji nevyskytoval často. Gavriel bol naopak skvelý! Hoci vyzerá ako mladík, bolo z neho jasne cítiť, že je starý a jeho myseľ pod vplyvom skúseností a všetkého prežitého funguje zvláštnym, ale pochopiteľným spôsobom. Bravo, Holly konečne pochopila, že keď niekto prežije vyše desaťročia, nebude sa správať ako priblblý tínedžer! Tlieskam! Povinné čítanie pre každého, kto chce napísať príbeh o upíroch. Lucien bol v porovnaní s ním trochu nevýrazný; doteraz rozmýšľam, aký vlastne bol. Zamrznutý v momente premeny? Upír, ktorý chcel zmeny a revolúciu? Asi z každého trochu. Mnohé z vedľajších postáv sa vydajú do Mesta chladu s detskými ideálmi – Půlnoc, Zim, Pearl – ale autorka im ich ideály tvrdo rozbije a dáva im drsné lekcie o tom, že život je skôr krutý, ako dobrý, pokiaľ sa niekto ocitne v nebezpečnej spoločnosti. Znova chválim realistické rozprávanie a hrdinov, ktorí nie sú jednoznačne dobrí alebo zlí. Na konci knihy, pri Pearlinom rozhodnutí ma ako matku zamrazilo, a to bol pre mňa najväčší horor v deji. Ako málo stačí, aby sa dvanásťročné dieťa nechalo ovplyvniť a jednoducho bez slova odišlo z domu; uf, ešte teraz ma striasa. Logika v knihe väčšinou funguje dobre, prekážali mi však zle osadené odseky, kvôli ktorým som na viacerých miestach nevedela, ktorá z postáv hovorí – priama reč dvoch postáv bola príliš často spojená do jedného odseku. Musela som ich čítať znova a dosť ma to rozptyľovalo. Taktiež premýšľam nad tým, ako by bežný americký tínedžer spoznal nemecký prízvuk? Detail, ktorý mi utkvel v pamäti. Asi najväčšiu výčitku mám k záveru, kedy sa Gavriel pridá k Tane. Čaká ich náročné trojmesačné obdobie; lenže ako to Gavriel prežije, keď sľúbil, že Tanu nepohryzie? Ok, dobre, je starý a mocný upír, ale hlad je sviňa. Kniha končí relatívne otvorene – aj Holly Black priznala, že má nápad na pokračovanie, ale aj keby ho nikdy nenapísala, príbeh dokáže fungovať samostatne, hoci ponecháva veľa na fantázii čitateľa. Ja by som ale pokračovanie prijala, rada by som totiž vedela, čo bude ďalej s Tanou a Gavrielom. Rozhodne je to sympatická dvojica. Aj koncept Miest chladu je veľmi zaujímavý a svet ponúka strašne veľa možností, pri ktorých si autori fan-fiction môžu zgustnúť. Na túto knihu som narazila pri výpredaji a som strašne rada, že som práve ju vložila do košíka. Výborný príbeh, technicky skvelo napísaný. Must-read pre každého, kto má rád upírske YA. Najlepšia kniha od americkej autorky za veľmi dlhé obdobie. Teším sa na ďalšie príbehy od Holly Black.