Molly Greenová odchádza zo sirotinca k tete, o ktorej nič nevie. Tá jej dá možnosť preniknúť nielen do vysokej spoločnosti, ale aj získať vzdelanie – teta Ava je totiž známa ako Kráľovná mŕtvol. V starej kaplnke na jej pozemku prebiehajú pitvy pod dohľadom slávneho doktora a Avinou úlohou je dodávať tie najlepšie a najkurióznejšie mrtvoly. Molly bez váhania ponuku príjme a spolu s mladým Tomom začne podľa inštrukcií vyzdvihovať mŕtvoly. Molly ľudské telo fascinuje a najradšej by sa stala chirurgičkou. Okrem toho má ďalší cieľ: jej najlepšia kamarátka záhadne zomrela a stopy vedú k jednému zo študentov. Je odhodlaná pomstiť smrť svojej kamarátky, no biznis s mŕtvolami je tvrdý, konkurencia veľká a v meste vyčíňa nebezpečný vrah. Ak si nedá pozor, aj jej život môže byť v ohrození. Americká autorka Heather Herrman napísala príbeh odohrávajúci sa v období, kedy bolo nepredstaviteľné, aby ženy pracovali a ešte k tomu študovali medicínu. Zameriava sa hlavne na mladé publikum, keďže Molly má sedemnásť rokov. A ak si myslíte, že vám kniha pripomína Anatómiu: Príbeh lásky, tak sa vôbec nemýlite. Knihy sú si v niektorých veciach dosť podobné. V oboch máme mladé hrdinky z vysokej spoločnosti, ktoré dostanú vzácnu možnosť študovať chirurgiu a otvoriť cestu aj ostatným ženám. Obe pracujú s mŕtvolami, ako keby sa nechumelilo, a obe budú mať slabosť pre svojich mladých spolupracovníkov. A niektoré veci v závere budú tiež podobné. Ak si mám vybrať v tomto dueli podobných kníh tú lepšiu, tak to bude práve Královna mrtvol. Kniha má presne to, čo mladý čitatelia očakávajú: odvážnu a (relatívne) chytrú hrdinku, trochu rezania do mäsa a orgánov, detektívnu linku, romantiku a príjemný čitateľný štýl. Molly sa síce len tak niečoho nezľakne a ide tvrdo za svojimi cieľmi, ale autorka sa vyhla tomu, aby z nej spravila dokonalú Mary Sue. Molly je unáhlená, neopatrná a robí množstvo chýb, istý vývoj jej osobnosti je však v knihe vidieť. Musí bojovať s pohŕdaním a blahosklonnosťou mužov, ktorí sú často neschopnejší ako ona, čím si určite získa sympatie mnohých čitateliek. Heather Herrman si poradila s jednotlivými dejovými líniami oveľa lepšie ako Dana Schwartz. Aktívne sleduje detektívnu líniu a hoci je od istého momentu jasné, kto je vrah, využíva udalosti v knihe a dovedie túto linku k celkom vydarenému koncu. Posledné strany boli rozhodne napínavé. Romantika v knihe je tiež popísaná oveľa realistickejšie a uveriteľnejšie. Hoci sa mi spočiatku zdalo, že časti odohrávajúce sa v Červenom kolotoči sú zbytočná vata, nakoniec sa niektoré detaily ukázali byť rozhodujúce pre záverečné rozuzlenie. Autorka pekne pracuje s detailami a koniec dával zmysel. Všetko, čo v deji rozbehla, v knihe nejakým spôsobom uzavrela a nenechala vyšumieť do stratena, ako sa to stalo v Anatómii. Aj tu vytknem rovnakú vec ako pri Anatómii – a tou je podcenenie spoločenského správania a etikety. Hazel z Anatómie ignoruje všetky spoločenské zvyklosti a pravidlá, hoci vyrastala v bohatej spoločnosti. Molly z Kráľovnej mŕtvol prežila ťažký život po smrti rodičov a je pochopiteľné, že sa nebude hneď vedieť pohybovať v horných vrstvách. Zarazilo ma však to, že jej teta Ava vôbec nedbala na žiadnu prípravu. Len ju obliekla do pekných šiat a hajde na akciu, hoci je jasné, že Ava dobrú reputáciu potrebuje. Nedávalo to zmysel. Ak si privediem neter z ulice, strávim aspoň niekoľko týždňov tým, že ju naučím základy protokolu a etikety. Keď s ňou idem na konkrétnu udalosť, dopredu s ňou prejdem, ako komu má odpovedať a ako sa má medzi ľuďmi pohybovať, aby mi nespravila hanbu. Lenže nič, Ava je väčšinu knihy neprítomná a potom to len vedie k zbytočným trapasom. Protokol je sakra veľká vec a takéto ignorovanie si v tej dobe žena žijúca sama nemohla dovoliť. Ďalej, preceňovanie Mollyinej bezpečnosti a možností vzhľadom na danú spoločnosť. Molly chodieva po telá častokrát sama. Bavíme sa o časoch, kedy dievča z dobrej rodiny nemohlo len tak sadnúť na bričku a vyraziť do ulíc. A ona sa po nociach pohybuje v tých najhorších štvrtiach, navyše keď tam vyčíňa vrah. Toto som autorke tiež neuverila. Emancipácia je jedna vec, hlúpe hazardovanie so životom niečo celkom iné. A samozrejme, Molly je spočiatku odhodlaná vypátrať sama vraha (zase syndróm „Ja sám! Ja sám!“), dokonca je presvedčená o tom, že ihneď odhalila pravdu. Našťastie si trochu nabije hubu a uvedomí sa. Narozdiel od kolegyne Hazel, ktorá si v celej knihe myslí, že je najchytrejšia. Záver knihy bol vzhľadom na dobu celkom realistický. Vyzerá to tak, že si autorka nechala zadné dvierka na prípadne pokračovanie. Dialógy boli v prípade Kráľovnej mŕtvol tiež lepšie. Ako som písala už na začiatku, Královna je oveľa kvalitnejšia kniha ako Anatómia. Nemôžem ju síce zaradiť do dekel-odstreľujúcej kategórie (škoda tých logických nedostatkov), ale na pár hodín ma zabavila. Ak sa vám Anatómia páčila, rozhodne neprehliadnite Královnu mrtvol. Recenzie a tipy:Anatomie – Příběh lásky pri vykopávaní hrobovVox – svet, v ktorom ženy prišli o hlasStepsister – nevlastná sestra v hlavnej úlohe