Christina Dalcherová vytvorila spoločnosť, ktorá hororovo desí: v Spojených štátoch sa postupne dostanú k moci ultrakonzervatívni politici podporovaní a častokrát aj ovládaní cirkevnými extrémistami, ktorí majú jediný cieľ, a to umlčať každú ženu. Najprv sa len zvýši dôraz na náboženskú výchovu a úlohu ženy, postupne vznikajú skupiny morálne čistých ľudí a hlavne tínedžerov, ktorí majú natoľko vymyté mozgy propagandou, že neváhajú udať vlastného príbuzného, pokiaľ sa im zdá, že nie je dostatočne čistý. A jedného dňa každá žena dostane na ruku špeciálny náramok, ktorý meria počet slov, ktoré za deň vysloví. Keď prekročí číslo sto, dostane elektrický šok. Čím viac navyše vyslovených slov, tým silnejšími sa elektrošoky stávajú. Ženy sú dehumanizované a degradované na otrokov v domácnosti. Hlavná hrdinka Jean, vedkyňa, ktorá skúmala fungovanie a liečbu mozgu predtým, ako bola nútená odísť zo zamestnania, dostane možnosť dočasne sa vrátiť do práce, aby pomohla prezidentovmu bratovi. Spolu so svojím tímom zistí, že šialená americká vláda má v pláne ďalší desivý krok. O tejto knihe som nevedela, kým som ju nenašla vo veľkom výpredaji na jednej nemenovanej stránke. Cena bola smiešna, anotácia dobrá, tak som si povedala, že to skúsim. A spravila som dobre! Autorka prináša originálny príbeh, pri ktorom Orwellova 1984-ka vyzerá z pohľadu ženy ako pohodový režim. Vox je neskutočne silný vo svojej neférovej absurdite. Umne útočí na pragmatizmus a racionalitu čitateľa a vyvoláva v ňom silné emócie. Pri čítaní som cítila obrovské znechutenie a chvíľkovú nenávisť voči mužskému pokoleniu. Dalcherová zobrala praveký strach muža zo ženy, exponenciálne ho zväčšila a dala mu legitímnu štátnu moc. K tomu pridala nezáujem ľudí (aj hlavnej hrdinky) o politické dianie a vďaka tomu sa nové, choré myšlienky pomaličky zaplietli do spoločnosti. Racionálne uvažujúca inteligencia sa zobudila, až keď bolo neskoro. A čo je na tom najhoršie? Ak by som to čítala pred pätnástimi rokmi, zavrela by som knihu s uľahčeným výdychom, že „uf, ešte že sa to nemôže stať“. Dnes, keď rastie množstvo ľudí, ktorí veria najväčším hlúpostiam a nechajú sa neuveriteľne ľahko ovplyvniť, ma mrazí z predstavy, že by sa takýto za vlasy pritiahnutý scenár v blízkej budúcnosti pokojne mohol uskutočniť. Desivejšie čítanie ako horory. V knihe sú zaujímavé a realistické postavy. Jean nie je prototypom dokonalej hrdinky – má svoje silné aj slabé stránky a k tomu zopár temných tajomstiev. Jej manžel je opisovaný ako mierny, až slabý muž, ktorému chýba rozhodnosť. Pekne bolo zobrazené, ako sa Jeanin názor na manžela začína v novom režime meniť. Ich najstarší syn sa ako klasický neskúsený tínedžer nechá rýchlo namotať do neľútostnej protiženskej mašinérie. Jean nebola jediná, ktorá mala chuť vyfackať ho do bezvedomia za tie jeho idiotské názory. Ako matka som to prežívala veľmi silno. Snažíte sa celé roky vychovávať zdravo zmýšľajúcu osobnosť, a zrazu zistíte, že niekto iný vášmu dieťaťu vymýva mozog a neviete s tým už nič spraviť. Priam ma fyzicky bolelo, aký hrozný život a svet čakal pre malé dievčatká, ako bola Jeanina dcéra Sonia. Pre ženy nastal stredovek – no vo forme oveľa väčšieho pekla, aké zažívali pred niekoľkými stovkami rokov. Príbeh je napísaný skvelo a je napínavý. Na jednej strane som sa od neho niekedy nedokázala odtrhnúť, na druhej strane ma vyčerpával a potrebovala som si dávať krátke prestávky. Škoda toho prirýchleho konca. Dej plynie v celej knihe krásnym tempom, no vyvrcholenie príde na posledných asi dvadsiatich stranách. Mala som z toho asi taký pocit, ako keby som si záver Inception pustila v zrýchlenom režime. Je to spôsobené aj tým, že hlavná hrdinka nie je zapojená do diania a musí čakať na správy (autorka sa vyhla klišé), no záveru by sa zišlo pár strán navyše a podrobnejšia analýza udalostí a osudov. Preto trochu strhávam z hodnotenia. Je veľká škoda, že túto a podobné knihy nie je vidieť viac. Áno, čitateľ si chce v prvom rade oddýchnuť, preto väčšina ľudí siaha po jednoduchších príbehoch, ale o takýchto zaujímavých knihách by sa mohlo hovoriť viac. Tu u nás žijeme v relatívne slobodnej spoločnosti; nemáme ju však naveky zaručenú a musíme si ju chrániť. Každý ústupok, každé bagatelizovanie menšej tolerancie a rešpektu voči iným, nech už je ospravedlnené akokoľvek, sa bude nabaľovať ako snehová guľa. Až sa jedného dňa môžeme zobudiť do podobne nechutnej reality, akej musela čeliť Jean a všetky ostatné americké ženy a dievčatá. Ak vás bavia napínavé romány v dystopickom duchu, v ktorom ľudia bojujú proti údajne neporaziteľnému režimu, tak určite neprehliadnite túto knihu. V prípade, že to nie je váš žáner, aj tak to s Vox skúste – občas sa dá kúpiť doslova za babku a dostanete silný a nadupaný príbeh, o ktorom budete ešte dlho uvažovať. Dávam si ju na poličku vedľa 1984 a budem po zvyšok života dúfať, že ľudia budú brať knihu ako varovanie, nie návod.