V blízkej budúcnosti sa žiadne chyby a charakterové vady netolerujú. Spolok sa snaží vytvoriť dokonalú spoločnosť, preto ľudí tvrdo za ich chyby trestá a vytláča ich na okraj. Ten, kto je označený ako Chybný, je kontrolovaný na každom kroku, má presne dané pravidlá, podľa ktorých musí žiť – teror a zneužívanie najhrubšieho zrna, ktoré sú prezentované ako žiarivá služba spoločnosti. Celestine Northová je presvedčená o svojej bezchybnosti. Pochádza z dobrej rodiny, je perfektná žiačka a priateľka syna jedného z najvyšších predstaviteľov Spolku. Jej život je skvelý do dňa, kedy sa v autobuse rozhodne pomôcť Chybnému, ktorý sa necíti dobre a pripomína jej starého otca. Ten, kto pomôže Chybnému, je však ihneď podozrivý z toho, že je tiež Chybný. Celestine je odvedená do sídla Spolku, kde ju čaká súd. Od incidentu v autobuse sa jej život zmení spôsobom, aký by nikdy nečakala. Cecelia Ahern je známou autorkou romantických kníh, z ktorých najslávnejšie sú asi PS: Milujem ťa a S láskou, Rosie. Druhú menovanú som kedysi dávno čítala, keď mi ju požičala kamoška. Dilógia Chybná ma však na základe anotácie zaujala viac. S chuťou som sa pustila do čítania, ale hneď na úvod musím povedať, že som od autorky takých bestsellerov čakala oveľa viac! Začnem hlavou postavou. Celestine bola väčšinu prvého dielu nesympatická postava. Nemá ani osemnásť, v živote nič poriadne nedosiahla, nezažila, nevidela, len si užíva luxus bohatej rodiny. Napriek tomu si myslí, že je dokonalá. Veľakrát o sebe hovorí a myslí ako o inteligentnej a chytrej babe, ktorá si zakladá na tom, ako perfektne logicky vie uvažovať a všetko správne vyhodnotiť. V skutočnosti je len arogantná a častokrát prekvapivo hlúpa. Chvíľami som mala pocit, že trpí nejakým syndrómom alebo OCD, kedy všetko musí byť logické. V porovnaní napríklad so Sheldonom Cooperom je však Celestine častokrát na míle vzdialená od logiky. Samotný incident v autobuse nedáva zmysel. Hoci vie, že sa dostane do problémov, ak prejaví čo len náznak súcitu s Chybným, správa sa úplne nepochopiteľne a ešte je strašne prekvapená, keď ju obvinia z napomáhania Chybnému a odvedú na súd. Ak by fakt bola taká múdra, buď by ostala sedieť na zadku (lebo Maslowova teória potrieb – človek v prvom rade chráni sám seba), alebo by to vymyslela tak, aby ju ešte pochválili za dobrú prácu. Celá udalosť bola extrémne rýchla a nepresvedčivá; chýbal mi pomalší vstup do sveta. Na jednej strane je všetko dokonalé v Celestininej rodine, jeden večer chladne sleduje, ako odvádzajú u susedov matku jej kamarátky, a hneď na druhý deň jej preskočí a začne kopiť chybu za chybou. Autorka chcela prejsť okamžite k dejovému zvratu, no také náhlenie sa mi nesadlo. Až v poslednej časti začala byť Celestine znesiteľnejšia, keď musela znášať nespravodlivé zaobchádzanie. Rovnako ma nepresvedčil ani Celestinin úhlavný nepriateľ – sudca Crevan. Bolo nelogické, ako rýchlo stratil nervy a nechal sa vyprovokovať. Nedávalo to zmysel. Takto by konal pubertiak, nie štátnik vo vysokej funkcii. Ďalším vážnym zádrheľom bol autorkin fiktívny svet. Ahernová vraj napísala prvý koncept za 6 týždňov a je to cítiť. V knihe je veľa nedotiahnutých a nelogických vecí. Mala síce pekný nápad, ale svojej utopistickej spoločnosti nedala dostatok času, aby sa vyvinula. Prechod zo sveta, ako ho poznáme, na utopistickú spoločnosť bezchybných bol otázkou ani nie jedinej generácie. Sudca Crevan len aplikoval výchovné metódy svojho starého otca na celý štát. Dozvieme sa, že „politici robili chyby“, a tak bolo treba zmeniť spoločnosť. Mala som pocit, akoby sa tá zmena udiala doslova z večera na ráno. Keďže ide o menšiu krajinu (Ahernová je Írka), „normálny“ svet ju pozoruje a zvažuje, či je politika Spolku naozaj výhodná. A ja sa pýtam, kde sú demonštrácie? Kde je boj za ľudské práva? Protesty? Spoločenské diskusie? Kontakt so zahraničím? Chýbajú historické udalosti, lepšie vysvetlenie pozadia. Jeden deň tu máme našu spoločnosť, na druhý utópiu vedenú tromi sudcami a ich sieťou informátorov. Pôsobilo to na mňa, akoby bol koncept sveta zasadený do vákua, bez poriadneho základu. A radšej nebudem vŕtať do hospodárskej a politickej oblasti. Po tom množstve prečítaných kníh mi bohužiaľ príbeh nestačí. Fiktívny svet musí byť prepracovaný a logický – a práve logika a zdravý rozum mi tu často chýbali. Aký paradox, keď mala byť Crevanova spoločnosť založená práve na logike a cnostiach. V úvode ma prekvapila ešte jedna vec – to, ako autorka strašne veľa vecí oznamuje ako fakt a len pasívne opisuje, namiesto toho, aby postavy nechala konať. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa veľmi dlho nedokázala na knihu naladiť. Nech zdvihne ruku ten autor, ktorý aspoň raz v živote nepočul zásadu „neopisuj, nechaj postavy, nech sa prejavia svojím konaním“. Nám to na literárnom seminári zdôrazňovali neustále a s touto radou sa stretávam pravidelne. Má svoje opodstatnenie – opisy nudia a je lepšie, keď si čitateľ o postavách spraví vlastný obraz, ako keď autor príde a povie: „Táto postava je taká a taká, lebo som povedal.“ Napriek týmto zásadným veciam má kniha šancu uspieť a baviť čitateľov, a to z nasledujúcich dôvodov: Autorka dobre pracovala aspoň s nespravodlivosťou a útlakom. Spoločnosť a pravidlá sú tak strašne a absurdne neférové, že to musí každého čitateľa správne nasr… vytočiť. Či už budete Celestine spočiatku neznášať, alebo si ju hneď obľúbite, ku koncu knihy jej palce držať budete. Keď už pre nič iné, tak len z princípu, lebo lepší symbol boja proti Crevanovmu chorému systému v tej chvíli neexistuje. Postava Mary May – Ahernovej Umbridgeová. Síce nedostala až tak veľa priestoru, aby získala tú správnu hĺbku, ale rozhodne si zaslúžila viac čitateľskej nenávisti ako samotný sudca Crevan. Mary May je lepšia nemesis, dokonca by bolo zaujímavejšie vidieť na čele Spolku ju ako Crevana. V knihe sa začína rysovať trojuholník medzi Celestine, Artom a Carrickom. Celestine mala svoj dokonalý život naplánovaný po boku Crevanovho syna. Jej vylúčenie zo spoločnosti tak prináša zaujímavé dilemy a úvahy – ako sa vysporiada so zničenými snami? Toto rozhodne znie zaujímavo a som zvedavá, ako si s tým autorka poradí v pokračovaní. Dynamický záver, tam to skvele frčalo. Kniha konečne nabrala tie správne grády a atmosféru. Z knihy mám zmiešané pocity – prvá polovica bola taká nejaká kostrbatá a neisto sa knísala, postupne sa to zlepšovalo až k dobrému záveru. Koncept nespravodlivosti a neférovosti je niečo, čo čitateľov osloví vždy a nakoniec to dostalo aj mňa, no stále si myslím, že to mohlo byť lepšie, ak by sa autorka hlavne v úvode tak strašne neponáhľala. Príbeh možno ešte potreboval trochu odležať a dozrieť. Pre mladších čitateľov to bude akčná jazda v boji proti do neba volajúcej nespravodlivosti a totalitnému režimu v ružovom. Starší čitateľ ocení nápad a bude už