Vzrušujúci debut Caitlin Starling s intenzitou a napätím Marťana a Gravitácie a plíživou atmosférou Anihilácie. Hlavnú hrdinku románu, ktorého dej sa odovzdáva na kolonizovanej planéte Cassandra-V, je mladá speleologička Gyre Priceová, ktorá sa púšťa do strašidelnej psychologickej a emocionálnej hry o holé prežitie. Keď sa Gyre dostala na túto expedíciu, myslela si, že bude mapovať nerastné ložiská a jej najväčším problémom budú zrútené podzemné jaskyne. Očakávala, že dostane skúsený tím, ktorý na ňu bude z povrchovej základne dávať pozor. Napovedala o tom aj tučná odmena, vďaka ktorej Gyre verila, že bude môcť z tej bohom zabudnutej planéty vypadnúť a konečne nájsť svoju matku, ktorá pred rokmi zmizla nevedno kam. Lenže miesto toho dostala tajomnú a odmeranú Em, ktorá nevidí nič zlé na tom, keď do svojej zverenkyne v mene „hladkého priebehu expedicie“ násilím napumpuje drogy. Navyše, stratená a dezorientovaná Gyre si začne všímať drobné nezrovnalosti v podobe chýbajúcich zásob a nečakaných zmien v trase. A k tomu ten zvláštny pocit, že ju v temnote jaskýň niekto sleduje… Knihu som začala čítať v spoločnom čítaní s Baškou, kedy som nevedela, do čoho idem. Sci-fi je žáner, ktorému sa vyhýbam ale sem tam sa naše cesty pretnú a v tomto prípade som bola nesmierne rada, že sa to stalo. Kniha ma vtiahla okamžite do deja a čítanie som si užívala. Štýl autorky je príjemný, od začiatku dokáže udržať čitateľa v napätí. Rovnako musím povedať, že sa jej podarilo udržať atmosféru. Prekvapilo ma, že v knihe sa nachádzajú len dve postavy. Myslím si, že vyskladať zaujímavý príbeh len na základe dvoch postáv, ktoré dokonca nie sú ani v rovnaký čas na rovnakom mieste, je nesmierne náročné. Ale podľa môjho osobného názoru sa to autorke bravúrne podarilo. V knihe máme možnosť sledovať expedíciu Gyre Priceovej, ktorá sa tak povediac na miesto dostala menším podvodom. Túžba získať peniaze, opustiť planétu a nájsť stratenú matku, o ktorej celé roky nič nevie, bola dostatočne silná k tomu, aby sa prihlásila na expedíciu. Očakávala silný tím podpory. Ale na jej prekvapenie bola len jedna osoba, ktorá dávala na ňu pozor. Navigovala ju, zodpovedala za mnoho vecí. Gyre je po celý čas “uväznená” v špeciálnom obleku. O normálnom jedle môže len snívať. Všetky jedlá sú v podobe výživnej hmoty, ktorá sa jej do tela dostáva cez špeciálne “hadičky”. Bolo pre mňa zaujímavé zistiť, že pred expedíciou musela absolvovať chirurgické zákroky k tomu, aby bol prísun živím jednoduchší. Už len pomyslieť, že sa nemohla dotknúť tváre ani žiadnej inej časti tela, pretože bola po celý ten čas v skafandri, bol zaujímavý. Vedela som, že pri podobnom príbehu bude dôležité nastavenie atmosféry. A v tejto knihe išlo všetko bravúrne. Niekedy som mala pocit, že jaskyne prehľadávam s hlavnou hrdinkou. Inokedy som mala pocit, že mi niekto dýcha na chrbát. Bolo pre mňa nesmeirne zaujímavé vidieť postavu, ktorá sa nachádzala na opustenom, tmavom mieste úplne sama, odkázaná na pomoc len jednej osoby, o ktorej nevedela takmer nič. A k tomu všetkému sa tá osoba (Em) javila ako veľký tajnostkár, ktorý nechce nič prezradiť a povedať. Dokonca bolo zaujímavé, ako aj napriek nesúhlasu Gyre jej podala medikácie na upokojenie. Gyre bola odovzdaná niekomu, kto nemal problém ovládnuť jej telo. V deji by som osobne len s ťažkosťami hľadala hluché miesto. Vážne sa mi páčilo, že napätie sa stupňovalo a stupňovalo. Ak sa nejaká vec vyriešila, prišla ďalšia. Rovnako bolo zaujímavé sledovať aj rozhovory medzi postavami. Posun, vývoj ich vzťahu. Kedy z nedôvery a tajomnstiev pomaly vznikalo priateľstvo. Ale aj to priateľstvo malo temnejšie stránky a nebolo jednoduché veriť jedna druhej. A už určite nie v momente, ak obidve niečo schovávajú. Ale predsa len by som našla v knihe jedno negatívum. Ako som spomínala aj ten vývoj postáv bol nesmierne dôležitý a skvelo zvládnutý. Bola ale škoda, že vzťah medzi dvoma hrdinkami dospel do takého štádia, kedy sa nesmierne uponáhľal, trocha pritlačil na pílu a vznikla romantická linka. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa medzi hlavnými hrdinkami odohrala romantická linka. Predsa len pre Gyre, ktorá postupne začala Em veriť, v ktorej videla svoju jedinú nádej na záchranu a návrat domov, bolo prirodzené, že si k Em vybudovala silné puto a dokonca aj premýšľala nad možným vzťahom. Ale keď sa ich cesty na konci konečne preťali a stretli sa zoči-voči, hodili sa do náručia a to mi prišlo už trocha sílené. Možno ak chcela autorka spracovať aj tento fakt do knihy, mohla niečo budovať skôr a nevyzerala by situácia ako prvoplánová. Ale nie je to negatívum, ktoré by zmenilo na knihu moje hodnotenie. Recenziu od Bašky si môžete prečítať tu
Jeskyně zatracených nie je pre klaustrofobikov
(Spoločné čítanie s Lord of Books; pozor, recenzia prezrádza dôležité časti deja!) Autorka Caitlin Starlingová nás vezme na planétu Cassandru-V, kde vo veľkom prebieha speleologický výskum. Rôzne priemyselné spoločnosti skúmajú jaskyne dúfajúc, že nájdu nové zdroje nerastných surovín. Práca je to náročná a nebezpečná, je ale tak dobre platená, že o jaskyniarov nie je núdza. Gyre Priceová je vybraná, aby pre jednu zo spoločností preskúmala jaskynný systém. Čaká ju niekoľko týždňov osamote a v tme, na mieste, kde pred ňou kráčalo len malé množstvo ľudí – a z nich mnohí v jaskyni zahynuli. Gyre si však verí, jaskyne sú od detstva jej svetom. Je presvedčená, že sa dostane až na stanovište číslo 6; doručí tam nové zásoby pre svojich nástupcov, vráti sa na povrch, zinkasuje riadnu sumu peňazí a konečne opustí nehostinnú planétu, aby mohla pátrať po svojej matke. Všetko ide ako po masle, kým nedorazí na stanovište číslo 4. Mali tam na ňu čakať zásoby, ktoré tam zniesol predchádzajúci jaskyniar, lenže na stanovišti nie je nič. Hlboko pod povrchom bude musieť spraviť ťažké rozhodnutia. Navyše začína mať pocit, že tam dole nie je sama. Jeskyně zatracených je ten typ knihy, ktorý by som nikdy nenašla nebyť výpredaja. Anotácia ma hneď zaujala – za prvé, je to sci-fi, a za druhé si nespomínam, že by som niekedy čítala niečo podobné. Kniha ma okamžite chytila a stiahla ma do hlbín Cassandry-V spolu s Gyre. Námet je skvelý a autorka ho spracovala najlepším možným spôsobom. V príbehu nebolo jediné hluché miesto – dej je dynamický a pútavý a knihu som nedokázala odložiť, takže sa stalo, že som čítala aj do pol štvrtej ráno. A pritom sa toho prakticky dlho nič nedeje – Gyre len šplhá a lezie z jedného stanovišťa na druhé, spí, vymieňa si batérie v špeciálnom skafandri a dopĺňa živiny. Starlingová však aj toto dokáže napísať maximálne zaujímavo. Silným plusom knihy je atmosféra. Človek priam cíti masu skál nad sebou a čiernočiernu tmu. Táto kniha nie je pre silných klaustrofobikov – mne malé priestory a jaskyne neprekážajú ani trochu, napriek tomu mi občas prebehol po chrbte mráz a necítila som sa ako čitateľ komfortne. Ale zbožňovala som, že vo mne autorka dokázala vyvolať tieto pocity. Od istého momentu začína mať Gyre pocit, že tam dole nie je sama; že ju niekto pozoruje a niekto tam musí byť, keď zásoby zmizli. Atmosféra bola miestami jemne hororová a napätie sa dalo krájať. Kniha má v druhej polovici nadupané tempo, pretože okolnosti ani čas Gyre neprajú. Bude musieť využiť všetok svoj dôvtip, schopnosti a skúsenosti, aby s pomocou Em v riadiacom centre stihla vyjsť na povrch, než sa jej vybije posledná batéria v skafandri a ona ostane uväznená v absolútnej tme, bez možnosti prežiť. Čítala som to doslova so zatajeným dychom. V celej knihe sa stretneme len s dvoma postavami – Gyre a záhadnou Em z riadiaceho centra, ale autorka ich rozpracovala výborne. Obe boli veľmi realistické, každá so svojimi silnými aj slabými stránkami. Napriek tomu, že významnú časť knihy ide Gyre nejakým spôsobom o život, Starlingová sa vyhla prehnanej dráme. Namiesto vyplakávania na bollywoodsky štýl nechala postavy konať racionálne, hoci im každej dopriala chvíle slabosti. Zo stránok tak vystupujú charaktery žien, ktoré sú krásne realistické. Záverečné strany boli tiež fantastické – a ja nad niektorými vecami dodnes premýšľam. Autorka totiž ukončila Gyrein výskum jaskýň tak trochu na štýl Inception. Moje logické ja tvrdí, že v jaskyni okrem Gyre určite nikto nebol – ako by tam v tme dokázal niekto dlho prežiť? Zásoby na stanovištiach sú predsa limitované. Lenže niektoré detaily mi stále vŕtajú v hlave. Čo ak predsa? Čo ak nezvestní jaskyniari našli spôsob, ako prežiť a uživiť sa aj v temnote? Všade na stanovištiach bolo predsa batérií aj zariadení dostatok… A ten prst priložený na pery, aby bola Gyre ticho, nech nepriláka tunelára? Naozaj to bol len výplod jej preťaženého mozgu? Neviem, veru neviem, ani jedna z možností sa podľa mňa nedá úplne vylúčiť či potvrdiť, a aj preto mi kniha doslova odstrelila dekel. Jednu jedinú drobnú výčitku mám, kvôli ktorej upravujem svoje hodnotenie. Autorka do knihy natlačila aj LGBTI linku: Gyre je k Em od začiatku priťahovaná, v najťažších momentoch myslí na to, že by s ňou chcela mať vzťah, a ako sa príbeh blíži k posledným stranám, vyzerá to tak, že aj Em by mohla mať o Gyre záujem. Zdalo sa mi to však celé strašne umelé a zbytočné. Ďalšia z tých kníh, pri ktorých mám pocit, že autorka dostala ultimátum. „Buď tam dáš niečo z LGBTI, alebo si to vydaj sama!“ Jeskyně zatracených by bola úplne fantastická kniha, ak by tam nič z toho nebolo; ak by autorka nechala medzi dvoma postavami len rastúci rešpekt a možnosť budúceho priateľstva. Občas mám pocit, že tento svet začína zabúdať na takú jednoduchú a prirodzenú vec, ako je obyčajné úprimné priateľstvo medzi dvoma ľuďmi. Fakt ma to ku koncu rozladilo a podľa mňa to dosť rozbilo dovtedajšie charaktery postáv (práve pre tú jemnú nekonzistentnosť sa domnievam, že to tam bolo umelo natlačené). Aj napriek tomuto drobnému potknutiu považujem knihu za jednu z najlepších, čo sa mi v posledných rokoch dostali do rúk. Autorka pospájala jednotlivé prvky výborne, má veľmi čitateľný štýl a jemné sci-fi prvky tam tiež dobre zapadli. K tomu výborná atmosféra a dobrý námet. Skvelé, oba palce hore!