Fascinuje ma koncept alternatívnej reality, v ktorej žije moje ja podobným, no predsa trochu odlišným životom. Táto špecifická sci-fi téma ma vždy bavila, preto som sa pustila do knihy Láska môjho lepšieho života od autorky s britským pôvodom, C. J. Connolly. V jej románe sa dočítame o tom, ako Josie, ktorá má v rádiu šou o realitách, spadne cestou z práce z bicykla a prebudí sa v alternatívnej realite – v ktorej je vydatá za mladého sexy miliardára, pracuje v top firme v oblasti realít a pohybuje sa v najvyššej spoločnosti. V tomto svete však nežije jej milovaný brat, ktorý zahynul pri páde vrtuľníka. Zatiaľ čo sa snaží pochopiť, čo sa stalo, tá druhá Josie, bohatá panička, sa prenesie do New Yorku, kde je slobodná, pracuje v rádiu a spláca svoj byt. Nepozná tam svojho bohatého manžela, no jej brat žije a darí sa mu dobre. Obe Josieine verzie sa budú musieť prispôsobiť novým okolnostiam a budú musieť zistiť, čo vlastne chcú a či sa vôbec dokážu vrátiť do svojich vlastných realít. Naučila som sa od nových autorov neočakávať veľa, ale po prečítaní anotácie som sa vážne tešila na to, ako autorka túto tému pojme. Lenže už po prvých prečítaných stranách, kedy som si všimla základné začiatočnícke chyby, som začala tušiť, že touto knihou asi nadšená nebudem. Connolly toho v beletrii zatiaľ veľa vydaného nemá a hoci jej text je čitateľný, autorským štýlom nevybáča zo sivého priemeru. Kniha veľmi trpí množstvom klišé a postavami, ktoré som si nedokázala obľúbiť. Tak sa na to pozrime bližšie: Hneď v prvej kapitole mi udrela do očí základná technická chyba, ktorú robí množstvo autorov, a síce časová nekonzistentnosť. Josie príde do baru, kde sa stretne s Petrom a sú tam dokopy tri minúty, kým odídu domov. Na toto upozorňujeme aj na spisovateľských workshopoch – to, že autor napíše dialóg na štyri strany, neznamená, že ide o dlhý rozhovor. Treba si zapnúť stopky a odsledovať si čas. V skutočnosti by si za taký krátky čas možno stihli dať jedného panáka na ex a veľmi rýchlo sa rozlúčiť. A kto sa stretáva na taký krátky čas? No, už som začínala svoje očakávania zmierňovať. Dejová línia vo svete miliardárov sa rýchlo zmenila na otravnú zmes klišé. Josie nerobí nič iné, len celý čas kvôli niečomu fňuká, zanedbáva prácu, ktorá pokojne mohla byť jej vysnenou pozíciou, a sťažuje sa, aký je život bohatej paničky strašný. Znova tu máme klasický americký koncept, že chlap varí a stará sa o všetko vrátane nákupu potravín, zatiaľ čo žena iba žerie lieky na spanie a depresie a ľutuje sa. Ani na jediný moment nepomyslela na to, že má neobmedzené možnosti. Mohla sa vrátiť k milovanej práci v rádiu, mohla začať maľovať, kopať studne v subsaharskej Afrike, dať sa na politiku… Ale nie, jediným zmyslom jej života je fňukať, fňukať, fňukať. Táto dejová línia je strašne uponáhľaná a veľmi rýchlo mi začala liezť na nervy. Samozrejme, čo by to bolo za svet miliardárov, keby sme tam furt nemali krásne šaty, exkluzívne večierky s prítomnosťou kameramanov, precitlivené americké príhovory, žiarlivú kolegyňu a jednorázového nechutného úchyla? Technicky slabo napísané, iba generický text, ktorý človek nájde v každej druhej knihe. Viac som sa tešila na dejovú líniu tej druhej Josie, ktorá sa z najvyššej spoločnosti prepadne do osamelého života moderátorky v rádiu. Sľubovalo to oveľa väčší čitateľský zážitok, no namiesto toho, aby reálne využila svoje znalosti a schopnosti na rozvoj v práci, tri mesiace fňuká nad stratou milovaného manžela (čo je pochopiteľné), no potom sa po hlave vrhne do randenia. Dlho jej ten smútok teda netrval… Okrem toho, v starom živote toho svojho údajne milovaného manžela neskutočne trápila a ani trochu sa nesnažila, aby ich vzťah fungoval. Autorka asi chcela upozorniť na to, že si máme vážiť veci a ľudí v našom živote, ale robí to spôsobom, ktorý ma maximálne iritoval. Obe verzie Josie sú hrozné. Jedna je rozmaznanejšia a nevďačnejšia ako druhá. Len sa sťažujú, aké sú ich životy strašné, pritom neboli spokojné ani vo svojej vlastnej realite. Vytáčalo ma napríklad aj to, ako každá z nich fňukala, že je ďaleko od milovaného brata. A to je taký problém sa odsťahovať, keď chce byť pri rodine? Tak načo potom opustila Britániu a odišla do USA? A keď sa presťahovala raz na iný kontinent, môže to spraviť znova. Treba vidieť riešenia a rozhodnúť sa. Jasné, autorka je síce pôvodom Britka, ale kniha srší americkou atmosférou. Takže neustále sa rieši ten pravý/tá pravá. Uch. Dávam plus za to, že si aspoň tá milionárka po presune do chudobnejšieho života uvedomila, aká bola nevďačná. Ak máte radi hlbšie knihy, kde hrdinovia aspoň trochu uvažujú a nepláva všetko len na povrchu, toto čítanie vám asi radosť neprinesie. Naozaj sa pripravte na veľa, veľa sentimentálnych výlevov, veľa klišé a dôraz na romantickú stránku, nie na sci-fi a alternatívne reality. Nie nadarmo vravím, že sci-fi je najťažší žáner na písanie; tu to bolo podľa mňa dosť podcenené. Ale ak vám stačí jednoduchá oddychovka s romantickou zápletkou, tak vám táto kniha môže spríjemniť večer-dva.