Najlepšie sci-fi píšu vedci, tvrdím ja. A dovolím si vyhlásiť, že najlepšie historické príbehy píšu profesionálni historici. Majú to jednoduchšie v tom, že majú vedomosti o živote a zvykoch pred stovkami rokov, takže nemusia tráviť toľko času študovaním a vyhľadávaním údajov, ako bežný laik. Autorka knihy Pod krídla havrana, Andrea Paráčová, je tiež povolaním historička a kurátorka – pracuje v Kysuckom múzeu. Nepochybovala som teda, že reálie príbehu budú zvládnuté na jednotku. Bola som však veľmi zvedavá, ako si poradila s dejom. Mladý kráľ Matej Korvín sa snaží poraziť zvyšky bratríkov v Uhorsku a upevniť si svoju pozíciu. Bojov sa zúčastňujú aj uhorskí zemania a šľachtici – či už ako velitelia a bojovníci, alebo poradcovia kráľa. Pre ich mladých synov je to dobrá príležitosť, ako získať pozornosť kráľa. Hlavní hrdinovia Ján Podmanický a jeho druh Gašpar Suňog sú tiež takí mladíci; pridávajú sa do bojov, zúčastňujú šarvátok a snažia sa vydobyť si slávu. A keďže nebezpečenstvo a problémy im neustále šliapu na päty, čoskoro ich bude poznať aj sám Matej Korvín. Kniha Pod krídla havrana je dobrodružný historický román, v ktorom na čitateľa čakajú boje, láska, zrada aj mágia. Autorkina kniha ma vrátila mnoho rokov späť, kedy som hltala dobrodružné a historické knihy ako na bežiacom páse. Konečne som znova čítala príbeh, v ktorom ožilo každodenné hrdinstvo (hlavní hrdinovia sú síce tínedžeri, ale nemusia zachrániť svet; hurá!), nepriateľmi boli obyčajní ľudia, ktorých prejavy neboli prehnane dramatické, a po čase som sa vrátila do slovenského prostredia. Práve prostredie v mojom prípade zohralo špecifickú úlohu: dej sa odohráva v oblasti medzi Považskou Bystricou a Žilinou, ktorú už celkom dobre poznám, pretože odtiaľ pochádza môj manžel. Čítanie malo teda celkom inú atmosféru, keď väčšinu miest a dedín pravidelne navštevujem a viem si dobre predstaviť aj okolitú krajinu. („Jéj, Jasenica! Ha, Udiča! Pozriii, v knihe sa spomína Podvažieee!“…) Knihou sa vinie silný realizmus – autorka krásne zapracovala svoje znalosti o regióne a zvykoch v daných dobách. Príbeh sa odohráva vo vyšších vrstvách spoločnosti. Stretávame sa so šľachticmi a zemanmi, z ktorých mnohí boli skutočnými historickými postavami. Veľkým plusom je to, že autorka zbytočne neidealizuje. Matej Korvín býva vnímaný ako „náš slovenský kráľ“ a často si ho predstavujeme ako múdreho, spravodlivého a príjemného panovníka. Korvín v knihe je však v prvom rade človek – a to dosť malicherný a náladový. V jednej chvíli rozdáva dary a tituly, v druhej prská a rozčuľuje sa, keď veci nejdú podľa neho. Ako postava vôbec nebol sympatický, ale to je práve dobre. Vyznel tak oveľa reálnejšie. Korupcia, pätolízačstvo a odmeňovanie za blbosti kvitli aj za jeho čias; to je fakt. Postáv v knihe je relatívne veľa, ale keďže sú dosť pestré, nestrácala som prehľad. Pekne vynikol rozdiel medzi ostrieľanými vojakmi a mladými chlapcami – tí mali občas horúcu krv, ale autorka to znova zvládla dobre a netlačila ich do zbytočnej drámy. Mnohé spisovateľky nechajú svojich tínedžerov robiť sprostosti a vyvolávať prehnané konflikty v dôsledku chvíľkového záchvatu blbizmu a emócií, lenže Andrea Paráčová nechá Gašpara a jeho druha radšej vyspať, a tým sa ich konanie výrazne upokojuje. Veľká chvála za to. Konečne som čítala príbeh, kde mi tínedžeri neliezli na nervy. V knihe nachádzame aj romantickú linku, nie je však rozhodujúca. Len pekne dopĺňa udalosti. Ak niekto čaká historickú romancu, bude sklamaný, ja som si však aj tento detail užila. Romantika bola jemná (ako inak, veď hlavní hrdinovia sú mladí a ešte nie sú cynickí) a riadila sa vtedajšími spoločenskými konvenciami. Príjemná zmena po amerických sex príručkách zamaskovaných pod označením Young/New Adult. Áno, dá sa to napísať aj s citom; autorka pridala aj nejakú tú štipľavejšiu scénu (veľmi jemne štipľavú; skôr taký náznak), ale jej štýl mi skutočne vyhovoval. V tomto prípade sa pekne ukázalo, že menej je oveľa, oveľa viac. Podobne ako romantika, ani fantasy prvky nie sú nosné. Vychádzajú z ľudových povier a keďže sú slovenské, sú čitateľovi o to bližšie. Zjavia sa až ku koncu príbehu a tým, že ich je pomenej, pôsobia oveľa reálnejšie. Vedela by som si predstaviť, že mágia v takejto podobe skutočne existuje. Ako žena a matka som vnímala Dorotinu dilemu a silu jej túžby. Neviem, či si zaslúži odsúdenie; napriek tomu, čo spravila, sa tak trochu prikláňam na jej stranu – už len preto, že postavu Kloty som neznášala. Ona skutočne nemala právo rozhodovať a súdiť. Ich súboj bol zaujímavý a palce hore za to trpké víťazstvo. Napriek tomu, že sa príbeh odohráva v 15. storočí, autorka našla dokonalú rovnováhu medzi moderným jazykom a vtedajším vyjadrovaním. Rozprávanie pôsobilo naozaj historicky, ale zároveň ľahko a zrozumiteľne. Prirovnala by som to k Dobrodružstvám kapitána Báthoryho. Je samozrejme jasné, že autorkin štýl je odlišný; nie je taký drsný a cynický, zároveň neskĺzla do pátosu, ktorý je typický pre mnohé autorky. Vydala sa zlatou strednou cestou. Aj preto ma kniha tak veľmi bavila (ne-zná-šam patetické príbehy!). Dej sa posúva pekne dopredu, nie je však plný bombastických scén. Niekomu sa môže zdať, že kniha má trošku pomalšie tempo, ale podľa mňa autorka aj v tomto udržala peknú rovnováhu. Pod krídlami havrana je poctivý dobrodružný príbeh, v ktorom si každý od tínedžerov po dôchodcov môže nájsť to svoje. Do tohto sveta sa rada hocikedy vrátim a dúfam, že sa dočkám ďalšej knihy od autorky.