Zbierka Z krajiny tieňov predstavuje súbor znepokojivých atmosférických príbehov. Uvedie nás do nich mladá žena, ktorá návštevou ranného parku a nálezom starej knižky spustí sled zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Tie nás vtiahnu do podivných a tajomných svetov, vznikajúca mozaika nás postupne dovedie k desivému poznaniu…
Hrôzostrašné príbehy provokujú svojou bizarnosťou a ohurujú imagináciou. Neraz sa obratne pohrávajú s fantastickými žánrami a ich hranice sa nápadito prepletajú. No svoju podstatu nezaprú. Spĺňajú všetky atribúty nefalšovanej hororovej zábavy. Sú desivé, mrazivé a autentické.
Na začiatok svojej recenzie by som chcela upriamiť pozornosť na spracovanie obálky. Samotná obálka má svoju atmosféru a pri čítaní poviedok si človek uvedomí, že to nie je len taká obyčajná fotografia. Musím taktiež povedať, že ilustrácie, ktoré boli vytvorené ku každej poviedke, ma vedeli navnadiť na príbeh. Ilustrácie sú v tmavých odtieňoch s pridanou červenou farbou, čo okamžite upútalo môj pohľad a pohladilo po duši.
Kniha je tvorená desiatimi poviedkami, ktoré v sebe ukrývajú temnotu a prekypujú napätím. Začiatok je tvorený úvodom v ktorom sa stretávame s dvoma hlavnými postavami a ich spoločným osudom, ktorý bol vytvorený zaujímavými okolnosťami. Už pri čítaní úvodnej scény sa mi naskytol pohľad na štýl autorky. Sľubovalo mi to zaujímavý zážitok z čítania.
Ale, ako to v zbierkach väčšinou býva, aj v tejto som si našla poviedky, ktoré sa mi páčili viac a ktoré sa mi páčili menej. Pozornosť by som chcela najskôr upriamiť na poviedky, ktoré sa mi páčili.
Hladné jazero
Hladné jazero je prvou poviedkou. Milujem prevedenie morskej panny a iných morských príšer trocha iným spôsobom, ako to poznáme. A keďže táto poviedka mi ponúkla pohľad na morskú pannu, tajuplné jazero a boj o vlastný život, zaradila sa určite medzi moje najobľúbenejšie. Nevedela by som vybrať presne jednu, na ktorú by som ukázala prstom a povedala, že áno! Je to táto. Z toho dôvodu som sa rozhodla vyjadriť sa ku každej samostatne. Poviedka bola nabitá akciou v podobe boja o život, boja proti morským príšerám a ich rodiacim sa potomkom. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa v poviedke nachádzalo ešte viac krvi a bolo to drastickejšie. Ale aj napriek tomu sa mi poviedka naozaj páčila. Pre mňa osobne to bola dobrá voľba pre začiatok.
Dievča číslo jedna
Jedna z poviedok, ktorá ma do posledného momentu nechávala v napätí. Musí sa uznať, že Naďa vie vytvoriť atmosféru a v tejto poviedke to je naozaj cítiť. Mám rada príbehy a poviedky, kde si človek celý čas myslí, že na niečo prišiel, no autor mu na konci zoberie vietor z plachiet. Páčili sa mi aj tie brutálnejšie časti v poviedke. Hlavy naložené vo fľašiach vytvárali zaujímavú atmosféru. Rovnako aj ako strach o vlastný život.
Kufor
Jedna z najlepších poviedok v celej knihe. Prítomnosť záhadného cestujúceho s obrovským kufrom vás dostane od úplného začiatku. Mladý muž otvára kufor, v ktorom určite nenájde nejaké staré oblečenie alebo balík peňazí. Poviedka bola od začiatku naladená dobrým tempom. Nenašla som tam ani jedno hluché miesto. Atmosféra sa držala po celý čas a napätie sa dalo krájať. Vôbec by mi nevadilo, ak by sa z poviedky stal komplexne rozsiahlejšie dielo a ja by som mala možnosť nahliadnuť do prostredia o čosi detailnejšie. Jedným slovom, geniálne!
Požierač
Už od názvu poviedky som si sľubovala veľa! Chcela som temnotu. Chcela som napätú atmosféru. A dostala som presne to, čo som chcela. Bola som spokojná už od prvej vety. Postavy boli vykreslené zaujímavým spôsobom a príbeh celej poviedky bol veľmi pútavý. Koniec ma prekvapil. A to rovno dvakrát! Musím podotknúť, že sa jednalo o skutočne zaujímavú, pútavú poviedku.
Ale ako som už na začiatku recenzie písala, našli sa poviedky, ktoré boli pre mňa oproti tým ostatným slabšie. Mohla by som tam zaradiť poviedku Netvor, Zberateľ úsmevov, Matka. Nemôžem povedať, že boli napísané zle. Napríklad poviedka Netvor v sebe niesla dobrú myšlienku. Ale prevedenie poviedky mi oproti tým ostatným nesadlo a niečo mi tam chýbalo. Rovnako to bolo aj pri poviedke Zberateľ úsmevov alebo Matka. Aj napriek tomu, že poviedky by sa u mňa nachádzali na posledných miestach v rebríčku poviedok v tejto knihe, kniha sa mi sama o sebe čítala veľmi dobre.
Pár slov na záver
Chcela by som sa poďakovať vydavateľstvu Hydra za možnosť si prečítať knihu. Taktiež by som chcela poďakovať Naďke za to, že mi knihu podpísala.
