Spát v moři hvězd (To Sleep in a Sea of Stars)
Christopher Paolini ako tínedžer očaril svet svojou sériou Odkaz dračích jazdcov. Potom sa na mnohé roky autorsky odmlčal – dlho pracoval na novom príbehu, ktorý nedávno konečne vyšiel. Paolini ...
Christopher Paolini ako tínedžer očaril svet svojou sériou Odkaz dračích jazdcov. Potom sa na mnohé roky autorsky odmlčal – dlho pracoval na novom príbehu, ktorý nedávno konečne vyšiel. Paolini tentoraz zašiel do žánru hard sci-fi a napísal príbeh, v ktorom ľudstvo úspešne kolonizuje blízke planéty.
Xenobiologička Kira Navárez sa práve zasnúbila a teší sa na to, že sa po niekoľkých vedecko-výskumných akciách usadí na niektorej z obývaných planét. Tesne pred koncom misie jej zostáva posledná rutinná prehliadka v teréne. Tá však nedopadne podľa očakávaní. Kira nešťastnou náhodou príde do kontaktu s mimozemskou technológiou – s jej telom sa spojí podivná látka a vytvorí na jej koži nepreniknuteľnú ochrannú vrstvu; akýsi tenučký skafander, ktorého schopnosti bude musieť postupne odhaliť. Tesne po kontakte s touto záhadnou technológiou však dôjde ku katastrofe na vesmírnej základni, ktorá spustí reťazec udalostí. V Slnečnej sústave sa navyše zjaví nepriateľská mimozemská rasa. Aby ľudstvo prežilo, Kira sa bude musieť stať bojovníčkou a bude musieť zistiť, ako čo najlepšie využiť svoje schopnosti.
„ … zmyslom života, Kira, je presúvať veci z bodu A to bodu B. To je celé. To je jediné, čo naozaj robíme.“
„Ale čo vtedy, keď hovoríme?“ spýtala sa, nie celkom rozumejúc.
„Vtedy len presúvame myšlienku odtiaľto,“ poklopkal jej po čele, „von do skutočného sveta.“
Eragona a jeho pokračovania som čítala počas strednej školy, hneď ako vyšli. Hoci nemôžem príbehu uprieť pútavosť, bolo v ňom cítiť, že Paolini ešte nemal vybrúsenú techniku a jeho štýl nebol ustálený. Vnímala som to hlavne pri prvých dvoch dieloch. Keď Paolini vydal novú knihu, zaujalo ma to aj preto, lebo som bola zvedavá na jeho spisovateľský posun. To Sleep in a Sea of Stars napísal už ako dospelý; z hľadiska techniky by teda kniha mala byť oveľa lepšia. Tak som sa do tejto bichle pustila – prečítala som anglický originál, ktorý je len jeden hrubočizný zväzok; čítanie mi trvalo vyše dvadstať hodín, takže prekonalo aj masívne Iron Flame.
Ak uvažujete nad prečítaním knihy, v prvom rade zabudnite, že to písal autor Eragona. V tomto vycibrenom autorskom štýle nenájdete najmenšiu stopu po chalanovi, ktorý vytvoril dračích jazdcov. A tak to má byť. Paoliniho štýl krásne dozrel, dokáže aj taký dlhý príbeh vyrozprávať tak, že ma čítanie bavilo od prvej po poslednú stranu. Vzhľadom na rozsah je to naozaj spisovateľská výzva; kniha ľahko mohla byť rozdelená na tri časti s priemernou dĺžkou, ale sám Paolini povedal, že nechcel napísať sériu – chcel dodať ucelený príbeh, za čo som mu veľmi vďačná. Ak čakáte rozprávku, budete sklamaní. To Sleep in a Sea of Stars je dlhé, do najmenšieho detailu prepracované sci-fi, ktoré je hlavne uveriteľné. Jeho jadro tvoria pestré postavy, konajúce autenticky, rozvážne a logicky. Konečne text so skvelými dospelými! Oba palce hore. Kira ako hlavná hrdinka, ktorej na pleciach pristála ohromná zodpovednosť, bola veľmi sympatická a celý čas som jej držala palce. Autor jej doprial všetky prirodzené emócie od strachu, lásky, vyčerpania, nenávisti či viny bez toho, že by prekročil hranicu a spravil z nej sprostú hysterku. Na spisovateľa nádherne uchopená ženská postava. Okrem toho, Kira nič nemá zadarmo. Ak sa chce posunúť a niečo naučiť, musí tvrdo a dlho trénovať a častokrát skúmať samu seba. Sledovanie jej ťažkej cesty bol pre mňa skutočný zážitok. Technicky dokonalo napísané, čitateľsky pútavé. Na toto môžem povedať len jedno: „Takto sa to robí, do psej matere!“ A samozrejme, jemne šialený Gregorovič alias myseľ lode bol ako súčasť posádky skvelý. Veľmi zaujímavý koncept v univerze, kde sa nepodarilo vytvoriť nezávislú a plnohodnotnú AI.
To Sleep in a Sea of Stars má asi najlepšie podchytené cestovanie vesmírom v rámci všetkých sci-fičiek, ktoré som kedy čítala alebo videla. Autor dáva väčší dôraz na kryochorobu, zaoberá sa takými vecami, ako sú opravy, zmeny gravitácie či nutné chladenie lode a pravidelné vystupovanie z FTL (faster than light; nadsvetelná rýchlosť) do STL (slower than light; podsvetelná rýchlosť) a naopak. Má to skutočne dobre spracované, čo je vidieť aj v dodatku, ktorý sa zaoberá fyzikálnou teóriou a Markovovým pohonom. Toto bolo už fakt náročné čítanie, ale nesmierne fascinujúce. Až som si kládla otázku, čo všetko vychádza z už existujúcich teórií a hypotéz. Prepokladám, že je tento dodatok súčasťou prekladov – mnohí čitatelia ho možno ani nedočítajú (resp. vzdajú po pár odsekoch; lebo astrofyzika), ale pre nadšencov fyziky a vesmíru to bude pekná čerešnička na záver. Lebo človek si povie: a prečo by to takto nemohlo naozaj fungovať?
Dobrý bol aj realistický záver, ktorý našťastie nešiel cestou hollywoodskych blockbusterov. Hoci mi tam chýbalo čosi viac o Kirinom záverečnom boji, zároveň som bola spokojná. Paolini zvolil asi tú najlepšiu možnosť, aby sa vyhol klasickým trópom a klišé (aj keď pri scéne s darmi budú asi niektorí vykrikovať, že „toto sme už niekde videli!“ No áno, pri písaní kníh je krásne to, že jeden konkrétny prvok môže využiť opakovane hocikto. Takže kľud, bolo to pekné.). Jediné, čo mi trochu prekážalo, boli názvy častí a kapitol v latinčine. V USA sa, tuším, občas ešte na stredných vyučuje, ale mne to prišlo ako zbytočný prežitok. Názvy mali niečo naznačovať, Paolini tam asi niečo schoval, ak si dobre pamätám z dodatku, ale mne sa vôbec nechcelo sa zaoberať prekladom.
Ak hovoríte dobre po anglicky, určite si zožeňte originál. Stačilo mi vidieť českú anotáciu – v knihe preložili „Soft Blade“ ako „Měkká čepel.“ To je veľmi priamočiary preklad a nevystihuje dobre podstatu mimozemskej technológie. Xenosuit je všetko len nie „mäkký“. Oveľa viac by sedela „Jemná čepel,“ preto sa trochu obávam prekladov. A nezávidím tým, čo na nich pracovali alebo sa chystajú. Preložiť tento kolos dobre je strašne náročné.
Pri čítaní mi veľakrát napadlo, že by z toho mohla byť super počítačová hra. Dobrý príbeh? Máme. Hrdinka so schopnosťami, ktoré sa dajú parádne levelovať? Máme. Nepriateľ, ktorého môžeme bez pocitu viny likvidovať? Máme. Epický final boss fight? Dobré doplnkové postavy na rozvíjanie vzťahov? Pestré planéty a vesmírne stanice? Jasnačka. Keby sa toho chytil napríklad BioWare, mohla by z toho byť hitovka na štýl Mass Effectu. Má to veru riadny potenciál. Až mi ako starému gamerovi sliny tečú.
No a už mi zostáva len túto recenziu uzavrieť. Z mojich slov je jasné, že ma kniha nadchla. Paolini napísal fakt kvalitné a poctivé sci-fi, ktoré malo všetko, čo od knihy očakávam, a možno aj trochu viac. Rozsahom sa podobá napríklad Iron Flame, ale v tomto prípade som ani raz nemala pocit, že by kniha bola rozťahaná a potrebovala by skrátiť. Každá scéna mala svoj zmysel a vzhľadom na to, čo všetko sa v knihe odohrávalo, bol dlhý rozsah priam nutnosťou. Skrátenie by mu len zbytočne uškodilo, lebo takto všetko plynulo prirodzeným tempom a mala som pocit, že som s Kirou neustále v priamom kontakte, že sme spolu na vesmírnej lodi. Paoliniho univerzum navyše láka k fan fiction. V každom prípade, ak nemáte radi tučné bichle, hard sci-fi, nedajbože kombináciu oboch, tak toto nebude kniha pre vás. Je to dlhé, je to podrobné, a to je na tom skvelé. Ak vás však láka poriadna vesmírna adventúra pocukrovaná hroziacou apokalypsou a ozdobená superhrdinkou, tak smelo do toho!
Tipy na čítanie
Akčné sci-fi:
Přístav u řeky Styx: takto sa má písať science-fiction
Mutácia z planéty Zem má väčší potenciál
Preskúmajte vesmír s Jacobom Grimmom
Nádych retra:
Lemov Eden je pre fanúšikov retro príbehov
Slovenské sci-fi – časovky od Tona Stiffela:
Cestujte časom s Antonom Stiffelom
Objavte čaro Zabudnutého vesmíru
O súhvezdiach a cestovaní v čase od Janky Plauchovej:
Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ
Jedinečná kniha na slovenskom trhu: Súhvezdia od Andromedy po Žirafu
A čo tak seriál?
Nemusíte sympatizovať s Muskom, aby vás Mars bavil
