V hrůze a krvi zrozeni
Vo vydavateľstve Fobos vyšla minulý rok zbierka hororových poviedok – dokopy dvadsať textov nádejných autorov a autoriek, ktoré zvíťazili v literárnej súťaži. Autori si mohli vybrať ...
Vo vydavateľstve Fobos vyšla minulý rok zbierka hororových poviedok – dokopy dvadsať textov nádejných autorov a autoriek, ktoré zvíťazili v literárnej súťaži. Autori si mohli vybrať z nasledujúcich tém: krvavý kúpeľ, šiesty zmysel alebo kulty a rituály. Tak ako to pri antológiách býva, poviedky boli pestré obsahom aj štýlom, boli však kvalitne spracované a dobre sa čítali. Pristavím sa pri niekoľkých z nich, ktoré sa mne osobne páčili najviac. Poviedky sú zoradené od najlepšej.
1. Petr Švec: Čert
Posledná poviedka v knihe a pre mňa doslova parádny bonus na záver. Výborne napísaný príbeh o učiteľke zo škôlky a jej otrasnom pláne, s uveriteľnými postavami a rôznymi náznakmi, takže som uvažovala, ktorým smerom sa autor vyberie. Atmosféra bola ťaživá a koniec výborný. Neboli tu potoky krvi, napriek tomu čítanie mrazilo.
2. Lucie Kaňová: Šťastné a krvavé
Poviedka o tom, kam vás môže doviesť snaha nájsť dokonalý vianočný stromček. Príbeh samotný bol síce trochu predvídateľný, ale vykompenzoval to výborný štýl autorky. Bolo to napínavé a dynamické. A drsné, keďže sa v poviedke vyskytli aj malé deti.
3. Daniel Krásný: Déšť
Poviedka o rodine, ktorej polia dážď obchádza. Hlava rodiny sa rozhodne prelomiť kliatbu – a nebude to príjemné čítanie. Jedna z najlepších poviedok, ani nie preto, že by to bol horor, ale správanie mužov ma fakt naštvalo. Hnusné, sebecké postavy, ktoré sa nezastavia pred ničím, aby zachránili samých seba. Neznášam tú poviedku, ale je dokonale napísaná.
4. Michaela Bartošová: Legenda z hory Pancíř
Poučenie pre turistov: keď nájdete v lese starú chajdu, nič si z nej neberte domov. Hlavne nie starých drevených panáčikov. Poviedka s desivým dieťaťom v hlavnej úlohe vyniká dobre vybudovanou atmosférou. Nápad síce nový nie je, ale bol dobre spracovaný. A keďže išlo o dieťa, tak ma veru aj mrazilo pri čítaní.
5. Magdaléna Petříková: Dokud ještě teče
Jedna z mála poviedok, ktorá sa neodohráva v našom svete. Hlavná hrdinka opustí biedny domov s vidinou lepšieho života, no dostane sa do krutého zajatia. Zaujímavo napísaná poviedka s trochu neférovým koncom. Aj pre ten koniec dávam vysoké hodnotenie.
6. Ružena Strnadová: Lež má krátke nosy
Dievčatko dostane vysnívanú bábiku, ale hodí hračku do vody, pretože na ňu začne žiarliť. Klamstvá sa okolo malej Amélie začnú nabaľovať – a za klamstvá čaká trest. Poviedka začala celkom dobre, no škoda druhej polovice, ktorá stratila na dynamike, keďže bola prevažne opisná. Ubralo to na kvalite. Zaradila som ju do top sedmičky hlavne vďaka koncu, ktorý bol tak trochu kingovský a z technickej stránky príjemne prekvapil.
7. Michaela Čermáková: Larva naděje
Táto poviedka uzatvára moju top sedmičku. Pre mňa to bola jedna z najzáhadnejších poviedok, pri ktorej som nevedela odhadnúť, kam presne sa príbeh stočí. Mal dobrú atmosféru aj priebeh, bol dostatočne nechutný, len ten záver ma trochu sklamal. Unikla mi pointa. Napriek tomu výborný nápad, zaslúžil by si viac strán.
Zvyšné poviedky boli tiež slušné, hoci v mnohých prípadoch bol ich krátky rozsah na škodu a zišlo by sa im niekoľko strán naviac. Niektoré z poviedok boli taká stará dobrá zrecyklovaná klasika, ktorá nepriniesla nové nápady, ale celkovo ide o zaujímavú zbierku. Nie je náhoda, že poviedky, ktoré ma oslovili najviac, sú o deťoch alebo v nich deti v nejakej úlohe vystupujú. Pre rodiča je totiž utrpenie dieťaťa desivejšie než akýkoľvek bizarný tvor alebo sekta naháňajúca neopatrného suseda či turistu. Takže priznávam, že som párkrát mala pri čítaní zimomriavky, a to už je čo povedať, pretože máloktorým hororovým príbehom sa podarí vyvolať vo mne takú reakciu.
Ak máte radi desivé legendy, krvavé scény a záhady, tak vám kniha má čo ponúknuť. A som zvedavá, či od niektorého z autorov či autoriek dostaneme aj samostatnú knihu. Potenciál majú rozhodne všetci.
