Továrna na skořápky
V blízkej budúcnosti stroje a automatizovaná výroba nahrádzajú nielen robotníkov v továrňach, ale postupne vytláčajú ľudí aj z odbornejších pozícií. Okrem toho bola vytvorená ...
V blízkej budúcnosti stroje a automatizovaná výroba nahrádzajú nielen robotníkov v továrňach, ale postupne vytláčajú ľudí aj z odbornejších pozícií. Okrem toho bola vytvorená Singularita, AI, ktorá sľubuje obrovské možnosti. V najvyšších úrovniach korporátneho manažmentu prebiehajú tvrdé boje medzi majiteľmi prosperujúcich firiem a hackerskými skupinami. Svoju úlohu zohráva aj vysoká politika, pretože sa blížia prezidentské voľby. A ktosi z pozadia poťahuje nitkami, aby dosiahol svoje vlastné ciele, ktoré môžu byť iné, než na prvý pohľad vyzerá.
Jiří Čechal prišiel na knižný trh so svojím prvým príbehom odohrávajúcim sa v blízkej budúcnosti, ktorú by sme mohli pokojne zažiť. A tú budúcnosť nevykrelil práve v pastelových farbách. Založil ju na večnom mocenskom boji medzi rôznymi záujmovými skupinami a nezabudol ani na terorizmus. Autor vytvoril pútavé prostredie pre život svojich postáv.
A práve tých postáv je v knihe relatívne veľa. Je tu Nikolas Diviša a jeho manželka Irina, ktorých spoločnosť vytvorila AI Singularitu; Irinin brat Aiden, z ktorého sa mal stať vodca teroristov; Hugo, chľastajúci skorumpovaný policajt; Jack, vodca Etiky, ktorý bojuje proti veľkým korporátom, a jeho kolega Tom; Alexandro Chuaréz, majiteľ obrovskej spoločnosti z agrosektoru, ktorá zavádza rozsiahlu automatizáciu (inak prečo „Chuaréz“? Má sa to snáď čítať „čuaréz“? Nerozumiem tomuto českému prepisu.). Pestré postavy s rôznou minulosťou a povahou. Chválim autora, že nezabudol na ich smrteľnosť a netlačil dej do prehnaného idealizmu. Pri tejto knihe si totiž nemôžete byť istí osudmi hlavných hrdinov. Musia robiť ťažké rozhodnutia neobchádzajú ich zranenia a dostanú a aj do priameho ohrozenia života. Zároveň budú niektoré z nich musieť zmeniť spôsob uvažovania – toto bolo veľmi pekne podchytené.
Dej bol tiež zaujímavý a predostrel množstvo zaujímavých morálnych otázok. Továrna na skořápky je príbeh s ohromným potenciálom a akčným dejom, bohužiaľ, veľa z toho potenciálu zabila technická stránka textu. Ten je tak strašne rozdelený na malé kúsky, že čitateľ prakticky prichádza o možnosť orientovať sa medzi postavami. Viacej hrdinov pre mňa nie je problém, ale v knihe sa striedali po dvoch-troch stranách textu – buď sa zmenil hrdina, alebo nastúpila scéna z minulosti, ktorých bolo dosť veľa. Autor napíše jednu celistvú scénu a z nejakého dôvodu ju presekne v polovici pohľadom do minulosti. V zásade to nemusí byť zlé, ale tu som mala väčšinu času veľký problém orientovať sa. Mená sa mi dlho zlievali, vždy som musela zastaviť a premýšľať, kto tá postava vlastne je, kde sme sa s ňou stretli naposledy, čo robí a akú má minulosť, aký je jej vzťah k ostatným postavám. Text si priam vyžaduje, aby boli niektoré časti pospájané do dlhších úsekov – k tomu, aby si čitateľ k postavám vybudoval vzťah a nemal v nich americký futbal, musí dostávať dlhšie úseky týkajúce sa jednotlivých hrdinov. A potom tu boli časti, ktoré si zase pýtali grafické oddelenie. Napríklad v jednej chvíli sme v televíznom štúdiu, sledujeme jednu z postáv pri interview, a zrazu sme v nasledujúcom riadku na inom mieste, v inom čase a možno aj s inou postavou. Veľmi mätúce.
V knihe sa toho deje relatívne veľa na daný rozsah. Nevadilo by mi, ak by bola o pár desiatok strán dlhšia – takto mi totiž chýbala väčšia hĺbka. Autor naznačil napínavé politické intrigy a boje kto z koho, ktoré vyhrá ten chytrejší. Postava Ducha pekne zamiešala karty. Všetko sa však dialo príliš rýchlo. Nie je dobré, keď je v knihe priveľa omáčok a prázdnej vaty, no opačný extrém, kde trocha tých omáčok a zámerného spomalenia tempa chýba, tiež nie je dobrý. Každý príbeh musí mať tento aspekt prísne vybalansovaný – v Továrne mi to citeľne chýbalo.
Dá sa teda povedať, že mi autorov štýl úplne nesadol. Knihu som prečítala relatívne rýchlo, ale napriek napínavému deju som si ju nedokázala patrične vychutnať. S trochou citlivých úprav v oblasti členenia textu to mohlo byť fakt dobré. Autori sa s každým novým rukopisom, vydaným či nie, zlepšujú, preto budem dúfať, že ak Jiřímu Čechalovi vyjde druhá kniha, bude text technicky ucelenejší. Potenciál na to rozhodne má.
Máte radi príbehy z alternatívnej budúcnosti? Skúste aj tieto knihy:
2084: Strašidelný obraz rozdelenej Európy
Zákon jednoho: čo všetko dokážeme tolerovať, aby sme prežili?
