Plukovníkovi Michálkovi sa v Bielorusku až tak nepáči. Menitelia odpálili na Japonsko nenávidené Satany, no stále je ich na základni, neďaleko Homelu, dosť na to, aby boli farby stien interiéru sfarbené do karmínova. Tak, ako sa na poriadnu mäsiarčinu patrí.
Katana sviští vzduchom a potôčiky krvi signalizujú prichádzajúcu jar.
Koniec sveta?
František Kotleta postavil svoju bojovú družinu pred ďalšiu šlamastiku. Svet sa pod rukami šialencov rúti ku koncu, no milovník pythonov a cigár sa nehodlá len tak vzdať. Aj keď Michálkovi a Nacumi nevyšlo zabránenie odpálenia smrteľných medzikontinentálnych rakiet s jadrovými hlavicami, ich cieľ ostáva rovnaký – zabrániť absolútnej deštrukcii.
V tretej časti série Spád hrdinovia zhromažďujú bojové jednotky a predierajú sa cez masy nepriateľov. Jedinou nádejou na záchranu je spojenie sa s Divokými, Amazonkami, ktoré odhodlane čelia výpadom a tyranii šialených Grabieczi. Kým sa k ním však dostanú, stihne plukovník spolu s novou členkou Jitřenkou alebo takmer na smrť zranenou Nacumi uniknúť krvilačným nepriateľom cez nepriestupné močiare alebo husté lesy.
A práve u Divokých sa stane niečo nečakané. Veľkňažka, ktorá si pamätala starý svet spred jadrovej vojny, už nie je na ich čele. To znamená, že cesta plukovníka Michálka už nemá opodstatnenie a čaká ju nemilý osud. Kotleta si to pripravil majestátne a klasické, až kmeňové zriadenie znivočených žien, ponúka súboj o vodcovské miesto medzi Alice a súčasnou vodkyňou klanu.
Ako to dopadne? Na to hádam netreba odpoveď.
Ale ba, treba. Akcia, sex a krvilačnosť. Do detailov nepôjdem.
Nábojnice, krv, prestrelky a lietajúce mozgy
Rázová vlna sa oproti predchádzajúcim dielom už na nič, aspoň trochu hlbšie, nehrá. Dej je extrémne priamočiary, nezakladá si na momente prekvapenia, alebo veľkolepom odhalení. Kotleta totiž skĺzol do akčnej supertriedy a sústreďuje sa na neprestajnú akciu.
Už od prvých strán mi bolo jasné, že bojové scény nebudú v úzadí. Bolo ich toľko, že som po pár hodinách čítania premýšľal, či som náhodou niečo dôležité z osi príbehu náhodou nevynechal. Pokračujúca prestrelka a lietajúce orgány ma však uistili, že nie.
Neviem, ako kvetnato by som opísal rezanie nepriateľov alebo vystreľovanie ich mozgov z hláv, ktoré sa nájdu na každej jednej strane. Snáď sa mi to už sčasti podarilo. Daň za nekonečnú akciu je okrem okresania príbehovej línie aj ľahký zmätok na bojisku. To, že na toto miesto chaos ozaj patrí, je nepopierateľné. Na môj vkus však nechal Kotleta svojej strieľačke až príliš voľnú ruku, čoho výsledkom je priamočiara braková rezačka.
Ak by som nespomenul sex, zrejme by ma čitatelia považovali za slepca. Bolo ho dosť, bez cenzúry a na plné ústa. Aj keď spočiatku scény pôsobili oživujúco a pikantne, časom som sa neubránil prevracaniu očí. Ako vyplnenie strany medzi zabíjaním a hromadným vraždením však určite mnoho ľudí poteší.
Trochu škoda, že sa nedostalo na pestrý svet svojich predchodcov. Krvavú, nábojmi popretkávanú vatu sa však snaží prekonať záver. Ten presúva ťažisko do novej lokality a odhaľuje pravdepodobný pôvod meniteľov. Práve tu sa strháva zaujímavý stret troch strán konfliktu, ktorý kulminuje v hrdinský záver, plný pátosu.
Summa Summarum
Rázová vlna pripomína viac dozvuky svojho predchodcu ako samostatné dielo. Je to spôsobené odklonom autora od dejovej línie a sústredením sa na detail akcie, sexu a aktu vraždenia. Evidentne kniha, v podobe v akej je, vyhovuje požiadavkám trhu a má svojich fanúšikov.
Musím uznať, že má svoje čaro, no veľkým množstvom opakujúcich sa scén u mňa Rázová vlna veľa vody nenamútila. A to ani snahou o zahranie na city, ktoré v prestrelke s Grabieczi vychladli.
