Syn podsvetia
Všetci sme aspoň raz v živote niečo stratili. Pero, obľúbené tričko alebo jednu ponožku. Výprava do podsvetia nám okrem skvelého dobrodružstva odpovie na otázku, kam sa tieto veci podeli.
Slovenská autorka Vladimíra Šebová nám tentoraz ukázala, čo sa môže stať, keď si boh podsvetia spomenie, že má syna, a vydá po ňom celosvetové pátranie s odmenou, ktorá sa neodmieta – môžete si zažiadať čokoľvek, po čom vaše srdce túži.
Začiatok aj koniec knižky opäť zdobí krásna mapa, no tentoraz nezobrazuje svet živých, ale samotné podsvetie, známe aj ako Nav, kam po smrti odchádzajú všetky duše.
Hoci ma prvý diel príliš nezaujal, od druhého som mala pomerne vysoké očakávania, ktoré sa na moje prekvapenie naozaj naplnili. Syn podsvetia priamo nenadväzuje na Dcéru zimy a dá sa čítať aj samostatne, no osobne som predsa len radšej, že som sa dostala najprv k nej.
Na rozdiel od Dcéry zimy, tu sa všetky postavy objavili preto, aby urobili viac, než len existovali. Všetky, dokonca aj tie vedľajšie, mali svoje miesto v deji a všetky sa tam ocitli pre niečo väčšie. Rovnako ako v prvom diele, aj tu sme mali možnosť zoznámiť sa s najrôznejšími mýtickými tvormi, o ktorých som osobne nikdy predtým nepočula, ale vďaka internetovým zdrojom skladám autorke poklonu za to, že v hlbinách informácií dokázala nájsť práve tieto.
Každý z nás aspoň raz v živote niečo stratil. Či už to bolo pero, kľúče, obľúbené tričko alebo druhá ponožka. Matthew však stratil svoj vlastný obchod. Jedného dňa prišiel na miesto, kde mala stáť malá, nenápadná budova, no tá bola preč. Všetci si myslia, že mu preskočilo a nikto mu nevie pomôcť, až pokým sa neobjaví zvláštne dievča a nepovie mu, že obchod sa prepadol na lúku stratených vecí do podsvetia.
Nemôžem povedať, že som si všetkých členov hlavnej pätice obľúbila hneď na začiatku, no rozhodne si ma získal Finn a Artemy. Škoda, že práve tieto dve postavy nemali viac spoločných interakcií, pretože tie by boli bezpochyby perfektné.
Finna som si zamilovala už pri prvých troch vetách, ktoré vyšli z jeho úst. Milovala som Lešijovu zhovorčivosť, zmysel pre humor, a takisto aj záľubu v magických premetoch. Jeho honba sa sedemmíľovými čižmami bola skvelá a mrzí ma, že sme sa o nej nedozvedeli viac. Prekvapilo ma, čo urobil na konci, a vlastne si nie som istá, či to pre neho bola odmena alebo trest. V Lešijovi sa toho ukrývalo naozaj veľa a kniha neposkytla dostatok priestoru na spoznanie jeho celej osobnosti, čo je naozaj škoda, pretože on mal rozhodne čo ponúknuť.
Artemy ma zaskočil. Myslela som, že s ním budú omnoho väčšie problémy, no jeho príbeh s Tatyanou bol takisto zaujímavý, rovnako ako aj jeho prirovnanie k Máši a medveďovi. Priznám sa, doteraz som si myslela, že Máša a medveď je iba rozprávka, ktorú si vymyslela nejaká televízia pre deti a nenapadlo mi, že by sa za ňou mohlo ukrývať niečo väčšie. Na druhej strane ma to až tak neprekvapuje, pretože aj za našimi klasickými rozprávkami sa vždy ukrýva veľký kus temnoty.
Poslední z hlavnej pätice sú Matthew a Sirína, ktorí v podstate celý príbeh odštartovali. S Matthewom to bolo ako na horskej dráhe, raz som ho mala rada, a potom zasa nie. Raz urobil niečo správne, a potom nejakú hlúposť. Osobne jeho správanie ale nepovažujem za zlé, pretože to mal jednoducho v povahe a išlo o veľkú súčasť jeho vývoja.
Sirína si so sebou po celý čas niesla svojich démonov. Cesta do podsvetia ju mala zbaviť samoty, čo sa napokon aj podarilo, hoci úplne iným spôsobom, ako predpokladala. Každá scéna s ňou bola skvelá, pretože aj napriek tomu, že ju prenasledovala minulosť, musela sa vzchopiť a žiť v prítomnosti. Musela vymyslieť plán a poskladať úplne nový oddiel, ktorý mohol dokázať čokoľvek. Dokonca aj preľstiť Velesa.
Najlepšou postavou bol ale Október, pri ktorom som trpezlivo čakala, kedy sa o ňom konečne dozviem viac. Moja teória sa vo finále naplnila, čo vlastne nebolo vôbec prekvapivé, no predsa ma bavilo sledovať, ako všetci reagovali na niečo, čo bolo jasné asi tak od prvého stretnutia s Artemym.
V príbehu boli obsiahnuté dve romantické linky, no ja ako čitateľ som popravde vnímala iba jednu. Matthew a Sirína sa zaoberali všetkým možným v troch svetoch, len na svoje city akosi pozabudli a spomenuli si až vo chvíli, keď bol ten druhý v nebezpečenstve. Tu ale romantika nepredstavuje hlavnú dejovú zápletku, a preto mi to až tak veľmi neprekážalo. Pokiaľ ale ako čitateľ vyslovene vyžadujete kúsok romantiky, táto knižka asi nebude pre vás.
Cesta do podsvetia bola plná zaujímavých situácií, ktoré sa najlepšie čítali z pohľadu Matthewa, pretože rovnako ako on, aj ja som iba smrteľníčka, ktorá celé dobrodružstvo zažívala spolu s ním. Jednou z najlepších častí, ak aj nie najlepšia, bola návšteva podpražského marketu, ktorú som si naozaj užila.
Na záver musím spomenúť niečo, čo neviem dostať z hlavy ani niekoľko týždňov po prečítaní.
,,Obetuješ kvôli nej všetky tri svety?!”
,,Čo tam po troch svetoch? Jediný svet, na ktorom záleží, je ten, po ktorom kráčajú jej nohy.”
Ide naozaj iba o bočnú záležitosť, no určite ste sa už stretli s výrokom, že hrdina obetuje vás pre záchranu sveta, ale zloduch obetuje svet pre záchranu vás. Autorka poňala tento výrok naozaj dokonalo a poukázala na to ako rozhodnutie zloducha môže vnímať okolie a to je pre mňa osobne naozaj niečo na zamyslenie.
Veles je postava, od ktorej neviete, čo môžete očakávať. Chce naozaj len vidieť svojho syna a obnoviť rodinné putá alebo sa za všetkým ukrýva niečo väčšie a zlovestnejšie?
Posledné kapitoly dali veľa odpovedí, no takisto aj mnoho otázok, takže sa veľmi teším na tretí diel a som rada, že som to nevzdala po Dcére zimy, pretože táto séria má obrovský potenciál a ja dúfam, že bude naplnený. Rozhodne to je na dobrej ceste.
