Isabelle by mala byť blažene šťastná – chystá sa vyhrať pekného princa. Ibaže Isabelle nie je to krásne dievča, ktoré stratilo sklenenú črievičku a ulovilo princovo srdce. Je to tá škaredá nevlastná sestra, ktorá si odrezala prsty na nohách, aby sa zmestila do Popoluškinej topánky… ktorá je teraz plná krvi. Keď princ zistí Isabellin podvod, s hanbou sa odvráti. Nie je to viac, ako si zaslúži: je to obyčajné dievča vo svete, ktorý si cení krásu; divoké dievča vo svete, ktorý chce, aby bola poddajná. Isabelle sa snažila zapadnúť. Aby splnila očakávania svojej matky. Byť ako jej nevlastná sestra. Chcela byť krásna, sladká. Jeden po druhom odrezávala kúsky seba, aby prežila svet, ktorý si neváži dievča, ako je ona. A to ju urobilo zlou, žiarlivou a prázdnou. Kým nedostane šancu zmeniť svoj osud a dokázať to, čo škaredé nevlastné sestry vždy vedeli: zlomiť dievča si vyžaduje viac než len trápenie.
Príbeh Popolušky pozná takmer každý človek. Ale čo sa stalo s jednou nevlastnou sestrou? V momente, kedy som našla knihu, ktorá by sa venovala životu nevlastnej sestry Popolušky, musela som po nej siahnuť. Vôbec mi nevadilo, že knihu som našla v anglickom jazyku. Čítala sa rýchlo a s ľahkosťou.
Na začiatku som bola prekvapená, že kniha obsahuje mnoho krátkych kapitol. Ak poviem krátkych, tak naozaj krátkych! Niekedy kapitola mala dve-tri strany. Len máloktorá prekračovala viac. Ale nič z toho mi nezobralo chuť čítať túto knihu ďalej. Ba naopak. Počas toho, ako som prechádzala kapitolu po kapitole, som si uvedomovala, že dĺžka kapitol je primeraná. Pretože do tejto knihy sa zmestilo tak mnoho zaujímavých vecí, že som niekedy žasla.
Everyone said a girl with a strong will would come to a bad end. Everyone said a girl’s will must be bent to the wishes of those who know what’s best for her.
Isabelle was young, only sixteen; she had not yet learned that Everyone is a fool.
V prvom rade chcem povedať, že ma prekvapilo prevedenie postáv. Čakala som, alebo presnejšie dúfala som, že vykreslenie nevlastnej sestry bude rovnaké, ako to bolo v klasickom príbehu. A nesklamalo. Isabella bola dievča, ktoré bolo zatrpknuté, k svojmu okoliu odporné a všetko po čom túžila bolo vyrovnať sa Popoluške. Chcela rovnakú možnosť, ako dostala popoluška. Splniť si nejaké želanie za pomoci mágie. Ale to ani netušila, koľko nástrah ju bude čakať.
Postupne som si Isabellu obľúbila. Bolo vidieť, že jej charakter sa od samého začiatku formuje každým jedným okamihom, ktorý jej bol naskytnutý v živote. V knihe nemohla chýbať ani matka. Pohľad na to, ako sa vysporiadáva so životom po hlavnom príbehu, kedy si princ zvolil Popolušku. Prišli o všetko. Meno, majetok, dom.
Kniha mi dala možnosť uvedomiť si, že žiadna postava nebola zlá. Ba naopak. Aj napriek tomu, že sa správali v niektorých momentoch odporne, je vidieť, že v sebe niesli aj niečo viac. Napríklad taká macocha. Po celý ten čas v klasickom príbehu Popolušky bolo ukazované (teda aspoň z môjho pohľadu), že sa jedná o ženu, ktorá si váži len peniaze. Skutočnosť ale je taká, a na to poukazuje aj kniha, že macocha mala strach. Chcela svoje dve dievčatá vydať aj kvôli tomu, aby neostali bez strechy nad hlavou. Aby mali čo dať do úst a nemali sa zle. Celá kniha poukazuje na fakt, že sa v príbehu nenachádza žiadna záporná postava a jediným záporákom je len spoločnosť.
A práve to bolo v knihe krásne ukázané! Možno niekoho zaujímalo, ako bude spoločnosť, mesto a celé kráľovstvo reagovať na podvod, ktorý sa stal. Odrezať si prsty na nohách len kvôli tomu, aby mohla získať srdce princa? A tá druhá? Odrezala si pätu, aby si zvýšila svoje šance. Spoločnosť na podobné veci nezabúda. Rovnako ani na ten fakt, že sa celá rodina k Popoluške nesprávala ukážkovo. Ako už istotne všetci vieme, rodina sa k Popoluške správala, ako keby bola len slúžkou. Možno ani nie to. Boli okamihy, kedy bolo krásne znázornené, ako sa ľudia začali k sestrám a k macoche správať. Dokonca aj osud macochy, ktorá sa v hlavnej dejovej línie v Popoluške tvárila ako hrdá postava, sa krásnym spôsobom ukázal. S touto časťou som bola spokojná.
Kniha sa nezaoberá len príbehom nevlastnej sestry Popolušky. Poukazuje aj na časovú líniu medzi “Osudom” a “Šancou”. Kedy je ukázané, že každá bytosť na svete má vytvorenú mapu osudu. Môžu sa diať veci, kedy sa cesty osudu zmenia a konečná línia sa upravuje, ale napokon aj tak každého človeka čaká rovnaký koniec, smrť. Záleží už len na okolnostiach, kedy k tomu dôjde. Táto časová línia poukazuje na hru šance a osudu. Kedy sa Šanca vyobrazená ako muž pokúsi osudu, ktorý je vyobrazený ako tzv. sudičky, dokázať, že aj nevlastná sestra Popolušky môže zmeniť svoj osudný príbeh. Na prvý pohľad zvláštne, ale príjemné okorenenie. Obaja sa snažili vpliesť do života Isabelle.
Na záver pár slov:
Spočiatku som od knihy mnoho nečakala. Klasický príbeh popolušky je natoľko silný, že som nevedela, či sa niečo k nemu priblíži alebo nie. Ale! Presne tak, nachádza sa tam to ale, táto kniha bola zaujímavým dielom. Kniha ma milo prekvapila a som zvedavá na ďalšie diela z pera autorky.
