Mallory Quinnová začína v nový život, keď dovŕšila 21 rokov. Práve ju prepustili z protidrogovej liečebne a získa prácu pestúnky na bohatom predmestí Filadelfie. Má sa starať o päťročného Teddyho, syna Teda a Caroline Maxwellovcov. Mallory si novú prácu okamžite zamiluje. Zabýva sa v záhradnom domčeku, po večeroch chodí behať a teší sa zo znovu nadobudnutej životnej stability. Teddy je roztomilý a plachý chlapček, ktorý nedá ani ranu bez skicáku a ceruzky. Kreslí to, čo iné deti v jeho veku: stromy, zajačiky, balóny. Jedného dňa však nakreslí muža, ktorý lesom ťahá mŕtvu ženu. Ako dni plynú, Teddyho obrázky sú stále zlovestnejšie a jeho pôvodne primitívne postavy získavajú detailnejší a realistickejší vzhľad. Je skoro vylúčené, že by niečo také dokázalo namaľovať päťročné dieťa. Mallory začína mať podozrenie, že sa jedná o ozveny dávnej nevyriešenej vraždy a že chlapcovu ruku vedie nejaká záhadná sila. S pomocou pohľadného záhradníka a excentrickej susedky sa Mallory pokúša rozlúštiť obrázky a zachrániť Teddyho – a zároveň sa vyrovnať s tragédiou vo svojej vlastnej minulosti. Skôr, než bude neskoro.
(Recenzia môže obsahovať dôležité udalosti z deja)
Dej knihy
V knihe sa stretávame s mladou Mallory, ktorá začína nový život. Nikdy to nemala ľahké. Spadla do rúk života plného drog, z ktorého sa jej podarilo vyhrabať. Po tom, ako sa jej naskytla príležitosť zaujímavej a pomerne lákavej práce, sa Mallory ocitá v bohatej rodine Maxwellovcov. Jej úloha spočiatku vyzerá jednoducho. Stáva sa pestúnkou pre mladého, päťročného chlapca, ktorý už od pohľadu nevyzerá problémovo. Vo veľkom dome nedostáva priestor k bývaniu. Možno to je pre ňu aj lepšie, keď sa jej naskytne možnosť bývať v záhradnom domčeku (skôr si to môžeme predstaviť ako len stiesnený priestor, kde sa nachádzajú potrebné veci pre prežitie).
Bohatá rodina, veľký dom, vysoké nároky. Tak by som mohla charakterizovať tento prípad. Mnohokrát sa stretávam v podobných knihách, že tieto rodiny majú zvláštne správanie. Neprekvapovalo ma správanie rodičov. Ale nebrala som to ako negatívum. Kniha v tomto ohľade nespadla do rovnakej kategórie, kedy by mi to prišlo už príliš používané.
V prvom rade musím povedať, že kniha bola obohatená o kresby malého Tedyho. Či to boli obyčajné detské kresby pri ktorých rodičia väčšinou nasadia na pery naučený úsmev a tvária sa, že sa jedná o hotového génia. V skutočnosti na obrázkoch boli len “primitívne”, ako to bolo naznačené v anotácií knihy, postavičky alebo zvieratká. Ale všetko sa začalo zamotávať, keď malý päťročný chlapec začal maľovať takmer bezchybné veci. Správanie malého Tedyho sa menilo, vytvárali sa nové konšpirácie v hlave Mallory, o ktorých chcela hovoriť s rodičmi. Samozrejme, že rodičia žiadne zvláštne správanie alebo podozrenie nevideli a dokonca mnoho vecí sa snažili hodiť na mladú Mallory. Nebolo to žiadne prekvapenie.
Čo sa týka deja a samotného vyskladania príbehu, páčilo sa mi to. Knihu som prečítala na dve posedenia a neprišlo žiadne sklamanie. Vyvrcholenie deja a objasnenie všetkých vecí ma milo prekvapili. Boli tam okamihy a situácie, ktoré som si pri čítaní ani len nepredstavovala. A to som si myslela, že moja predstavivosť je na tom pomerne dobre.
Možno predsa len jedna vec na samotnom konci bola pre mňa trocha utiahnutá za vlasy, vynárali sa mi v hlave konšpiračné teórie, ale na samotnom hodnotení veľa neubrali. Nechcem prezrádzať podrobnosti z deja a už rozhodne nie tie, ktoré sa stali na konci a mohli by obrať prípadného čitateľa o autentický zážitok.
Čo sa týka štýlu písania autora, nemala som v tomto ohľade žiadne výhrady. Ako som už vyššie spomínala, knihu som dokázala prečítať na dve posedenia a nerobilo mi problém sa do knihy začítať. Vôbec neľutujem, že sa mi kniha dostala pod ruky. Niekoľko ľudí túto knihu zaradzuje dokonca aj do kategórie horor, s čím by som tak celkom nesúhlasila. Možno tam bola jedna vec, ktorá by tomu nasvedčovala, ale ku knihe som sa skôr priklaňala ako k dobre napísanému thrilleru.
Postavy
Už spomínaná Mallory, ktorá bola hlavnou postavou knihy mi nevadila. Zvláštne napísať tieto slová, ale niekedy mám problém s hlavnými postavami, ak sa jedná o mladé ženy. Mallory bola vystavaná dobre. Pasovala sa s minulosťou, rovnako aj s príležitosťou novej práce a nového začiatku. Nestrácala hlavu pri prvých prekážkach, ktoré sa jej dostali pod nohy. Možno predsa len jeden malý detail, ktorý mi prekážal. Pár scén s mladým otcom malého chlapca. Ale dokázala som to prežiť. Čo sa týka rodiny Maxwellovcov, bola to typická rodina, ktorá schováva nejaké tajomstvá. Neprekvapilo ma správanie “hlavy rodiny” a ani jeho manželky. Bola to typická šablóna, ktorú môžeme nájsť v knihách, ktoré sú smerované na podobnú tému.
Pár slov na záver
Po prečítaní knihy môžem zhodnotiť, že sa mi kniha páčila. Ako som už spomínala, obrázky, ktoré sa v knihe nachdázali, vytvárali atmosféru a boli dobre zvoleným krokom. Knihu môžem odporučiť.
