Túto recenziu som chcel začať písať spoilerom, no ovládol som sa. Nemáte začo.
František Kotleta sa po zdanlivo uzatvorenej trilógii vrhol do svojho post-apokalyptického sveta ešte raz, aby dorozprával príbeh hrdinov českej armády, posledných dôstojných reprezentantov mŕtvej civilizácie.
Pýtal som sa sám seba, či čitateľ potrebuje pokračovanie. Či mu nestačí silná emócia, ktorú nám autor odovzdal v treťom diele. Ale bol by som hlúpy, ak by som povedal, že je štvrtá časť zbytočná. Lebo je plná toho, čím si nás séria Spad získala – dobrodružstvom, akciou a drsným humorom.
Každému, kto sa prehrýzol cez prvé tri knihy, je jasné, že rozprávanie príbehu sa zmení. Na pozíciu rozprávača sa dostala Alica, ktorá sa vo svojom manželskom trojuholníku pravdepodobne cíti ako bod, ktorý zviera uhol gama (trochu geometrie vám neuškodí). Táto dominantná postava preberá po svojom predchodcovi všetky dôležité funkcie. Nie je už len drsnou mašinou na vraždenie, ale aj hlasom slobody a demokracie.
Veľkým osviežením Reťazovej reakcie je zmena lokality. Keďže sa Brno stalo metropolou civilizovaného sveta, je potrebné šíriť jeho príbuzné filozofie aj do ostatných končín. A prvou zastávkou je samozrejme Praha. Nečakajte chaos v pivárňach, ani Karlov most plný turistov. Totalitný režim si to kedysi stovežatým mestom zobral plnou parou vpred a rozkrojil moc nad zotročeným obyvateľstvom medzi pár vyvolených. A takéto veci sa nepáčili ani hrdinovi z Istanbulu a nepáčia sa ani Alici.
Kotleta nám naservíroval ozaj dynamický dej, ktorý je zasadením tak príjemne odlišný od svojich troch súrodencov, že sa to človeku miestami aj máli. Objavujeme totiž miesta povodia rieky Labe – pusté miesta zdevastované rádioaktívnou kataklizmou, no hlavne novú lokalitu – Hamburg.
Hlavná protagonistka sa tak dostáva do situácií, ktoré jej pri svojej družine v minulosti vôbec nehrozili. No dobre, tak hrozili, ale trochu viac kontrolovane. Stáva sa zajatkyňou, otrokyňou a svoj sen po lepšom svete nemôže okoreniť ničím iným ako oslobodením.
Dostáva sa nám tak tradičná dávka krviprelievania, divokej akcie, ktorej môže konkurovať iba samotný John Rambo, štipľavých scén so sexom, ale aj slušná dávka ľudskosti a empatie. Nakoľko sa dej sústreďuje okolo Alice, všetky nové, aj staré známe postavy ostávajú v úzadí. Buď im Kotleta nevenuje dostatok priestoru, alebo aj keď sa mu to podarí, príde zubatá s kosou a máme smolu.
Samotné vyvrcholenie príbehu je síce výpravné, no chýba mu moment prekvapenia, niečo čo v čitateľovi vyvolá WOW efekt. Určite nejde o copy-paste predchádzajúcich dielov, no nato, že sa definitívne uzatvárajú stránky veľkolepého Spadu, čitateľ zrejme čakal niečo viac. Všetci ľúbime slobodu, všetci veríme, že keď je zle, horšie už byť nemôže. No, Kotleta nás zrejme uspokojil svojím štandardom a my môžeme len spokojne pokývať hlavou.
Summa Summarum
Je to taký klasický kotletovský guláš, z ktorého nemôže vzniknúť žiadny prúser. Reťazová reakcia ide podľa overenej šablóny, nevybočuje mimo vychodeného chodníka – to asi preto, že sa mimo černobyľských ciest neodporúča ani len vkročiť (áno, myslel som opuch po silnej dávke radiácie). Aj keď som chcel viac, som spokojný. Aj keď som čakal šok, nevadí mi to. A tu končí legendárna post-apo séria SPAD.
Linky na predchádzajúce recenzie:
