Reminders of Him (Spomienky na neho)
(Recenzia prezrádza dôležité momenty deja.) Colleen Hooverová je jedna z tých autoriek, ktoré mi pravidelne vyskakujú na instagrame. Za normálnych okolností by som po jej knihe asi nesiahla, ...
(Recenzia prezrádza dôležité momenty deja.)
Colleen Hooverová je jedna z tých autoriek, ktoré mi pravidelne vyskakujú na instagrame. Za normálnych okolností by som po jej knihe asi nesiahla, keďže čistá romantika nie je vôbec môj obľúbený žáner, ale v tomto prípade som si dala spoločné čítanie s Dreanou. A nie som prekvapená, že máme na knihu dosť podobný názor.
Reminders of Him je príbeh Kenny, ktorú odsúdili na päť rokov väzenia, pretože pod vplyvom alkoholu a drog havarovala a ušla z miesta činu. Jej priateľ Scotty, ktorý s ňou bol v aute, nehodu neprežil. Až vo väzení Kenna zistí, že čaká Scottyho dieťa. Malú Diem jej ihneď po narodení vezmú a pridelia do opatery Scottyho rodičov. Kenna stráca všetky rodičovské práva, no neprestáva na dcéru myslieť. Po tom, ako ju prepustia z väzenia, je rozhodnutá dcéru aspoň raz vidieť naživo. Presťahuje sa do lacného bytu v meste, kde Diem vyrastá, a hľadá si prácu. Hneď po príchode stretáva v jednom bare príťažlivého muža – ako však vyjde najavo, je to Scottyho najlepší priateľ Ledger, ktorý, hoci Kennu nikdy nevidel, ju viní z kamarátovej smrti. Kenna musí presvedčiť všetkých, že Scottyho smrťou tiež trpí a že si zaslúži stretnúť svoju dcéru.
Príbeh má tri dejové línie – striedajú sa kapitoly z pohľadu Kenny a Ledgera a do toho sa občas zjaví niektorý z listov, ktoré Kenna píše Scottymu. Z týchlo listov sa spätne dozvedáme, aký mala so Scottym vzťah a čo sa naozaj stalo v noc nehody. Autorka má chytľavý štýl, dokáže písať pútavo, ale napriek tomu som sa nevedela na knihu dobre naladiť a väčšinu času som sa mračila ako blesk na osamelý strom na lúke, alebo som prevracala očami. Dúfala som, že budem čítať knihu, v ktorej sa čiastočne ako matka nájdem – konečne nebude hlavná postava nepobozkaná tínedžerka, ktorá má spasiť svet; že budem čítať o boji matky za právo na výchovu svojho dieťaťa. Lenže to som nedostala. Kenna polovicu knihy fňuká a vyplakáva, ako jej dcéra chýba, ako veľa pre ňu znamená, bla.. bla… bla… Samé kecy. Ak by to bola pravda, písala by listy jej, a nie mŕtvole, ktorej to môže byť všetko srdečne jedno. Áno, je veľká šanca, že by starí rodičia listy radšej spálili, ako ich otvorili a prečítali vnučke, ktorá by už v štyroch-piatich rokoch mohla mnohé veci pochopiť. Ale aspoň by mala Kenna argument, že sa snažila! Päť rokov v base nepohla ani prstom, rieši furt len Scottyho. A potom prvá vec, čo dcére kúpi, je hryzadlo na prerezávanie zúbkov? Päťročnému dievčatku? No to jej naozaj veľmi záleží na dcére, keď si ani nedá tú námahu zistiť, aká drobnosť by ju mohla potešiť. To je celé jej snaženie. Autorka má očividne jej vzťah k dcére tiež mierne v paži, pretože kniha je vlastne o jednom: o vzťahu Kenny a Ledgera.
Na začiatku knihy som cítila snahu prezentovať Ledgera ako drsného potetovaného chlapa, ktorý vlastní bar a s ničím sa, ľudovo povedané, neondí. Ledger je v skutočnosti všetko, len nie drsniak. V niektorých scénach je dokonca až taký emotívny, až vôbec nevyznieva ako chlap. Veľakrát mi liezol na nervy a moje nesympatie zabetónoval napríklad aj tým, že [su_spoiler title=”spoiler” style=”fancy” icon=”arrow-circle-2″] v jednej scéne zasiahne do Kenninho pokusu vidieť dcéru (na vysvetlenie, Ledger býva v dome naproti Diem a od detstva pomáha s jej výchovou) – povie jej, nech zmizne z mesta, a hneď o pár riadkov vyhlasuje, že to nie je jeho záležitosť a on nemá právo zasahovať. Trochu pokrytecké, nie? [/su_spoiler]
Celkovo ich vzťah, spočiatku čistá nenávisť z Ledgerovej strany, prechádza zmenou raketovou rýchlosťou a kým sa čitateľ spamätá, postavy sú do seba zamilované až po uši. Ak by tam občas nevyskočil morálny problém s výchovou Diem, kniha by ma dosť nudila.
Koniec bol presne taký, aký sa od romantickej knihy dá očakávať: čistá americká kumbaya. Klišé vrstvené na klišé ako niekoľkoposchodová prehnane sladká torta. Dobre, chápem, že to má byť oddychová kniha a autorka chce priniesť pozitívny príbeh plný nádeje a záverečnej radosti. Kruci, ale dá sa to napísať o toľko lepšie! Postavy menia svoje dlhoročné presvedčenia behom pár minút a Kenna má odrazu viac, než si kedy dovolila dúfať. A povedzme si úprimne, dosiahne to hlavne vďaka vzťahu s Ledgerom. Niekedy pred vyvrcholením zápletky sa Kenna chystá odísť a je presvedčená o tom, ako STRAŠNE sa snažila získať dcéru. Ako matka poviem: nespravila nič. A ak si myslela, že to bude záležitosť iba niekoľkých týždňov, tak autorka napísala fakt hlúpu postavu.
Aby som to teda zhrnula, ide o veľmi predvídateľnú a technicky nie najlepšie zbúchanú knihu. Záver bol unáhlený a nelogický, ale plus dávam aspoň za to, že Ledger odniekiaľ vytiahol chrbtovú kosť a žiadal (neprosil!) Scottyho rodičov o láskavosť. Jeho jediný svetlý moment. Niektoré veci mi prišli vyslovene smiešne (Kenna sa vráti do baru večer a pomyslí si: „The bar is somehow darker.“ – No sh*t, Sherlock. Žeby preto, že zapadlo slnko?). Chválim postavu jej mladej susedky – už neviem, či mala autizmus alebo Downov syndróm, ale ako postava mi vďaka tvrdej úprimnosti bola sympatická. Ešte bol fajn moment, kedy Kenna prvýkrát videla dcéru na videu. A toť vsio. Na svetový a instagramový bestseller žalostne málo. Mohla to byť naozaj silná kniha, ak by jej ústredným námetom bol skutočný boj matky o dieťa, a nie jej starosť o to, kedy sa s Ledgerom konečne dostane do normálnej postele. Uf. Ešte mám jednu knihu od Hooverovej, ale po tomto zážitku ju odkladám aspoň o niekoľko mesiacov. Reminders of Him môže pobaviť ako čítanie na pláži, prerušované driemaním a kúpaním sa v mori. Romantické duše asi poteší, milovníkom prepracovaných línií a sarkastického štýlu nemá čo ponúknuť.
