V Českej republike to fantastikou žije. Dôkazom je aj zjav Františka Kotletu (Leoš Kyša), ktorý dávkuje bomby svojím chytľavým štýlom a jazykom. Po pár rokoch som sa tak vrátil k tomuto autorovi a kúpil si súhrnné dielo jeho peciek Spád (2016), Polčas rozpadu (2017), Nárazová vlna (2017) a Reťazová reakcia (2019).
V tejto recenzii sa budem venovať prvému dielu série, s rovnomenným názvom Spád, ktorý otvára dvierka do postapokalyptického sveta nepríjemne zaváňajúceho dnešnou realitou.
Koncept, ktorý chytí… za gule
Celá kniha sa opiera o udalosti spojené s krízou na Ukrajine v roku 2014. Po ruskej anexii Krymu a podporovaní Doneckej a Luhanskej oblasti to v Európe vyzeralo všelijak. Kotleta využil všadeprítomné geopolitické napätie a zasadil príbeh do sveta zničeného jadrovou vojnou, práve kvôli konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.
Niežeby som bol nejaký masochista, geopolitika je mi veľmi blízka a predpovedanie tejto krvilačnej vojny ma, čisto literárne, fascinovalo.
Ocitáme sa ale v roku 2050, v polozdevastovanej Prahe, kde hlavný hrdina, plukovník Michálek, žije spolu so svojimi spolubojovníkmi z vojny. V americkej kaviarni sa zdanlivo nič výnimočné nedeje. Sem-tam nejaká prestrelka, pár mŕtvych, inak nič, čo by stálo špeciálne za zmienku. Proste normálne dni po konci sveta.
Bum-bác, cesta, vykúpenie
Čím je ale kniha taká výnimočná? Na každej strane sa stretávame s divokou akciou, ktorá za sebou necháva kopy mŕtvych či ranených. Kotleta na nič nečaká a z pytónov lietajú projektily jedna radosť. Až sa človek niekedy musí pozastaviť nad umom strelca využívať zdanlivo útle zásoby streliva.
Spolu s Michálkom a vedľajšími postavami – Alice, Sam a Crash, sa vydávame dejom, kde cieľom je nájdenie a záchrana Hany, dcéry generála, kamaráta hlavného hrdinu.
Kam chodia postavy, tam padajú za obeť ich skúsenostiam desiatky až stovky nepriateľov. A tí sú vcelku pestrí – či už poloblázni na štýl Immortana Joea, ľudskí mutanti, voľne žijúci českí Indiáni alebo napumpovaní vojaci z druhej strany barikád.
A cesta je to veru pestrá. Prechádzame rádioaktívnou pustinou alebo plne zalesnenými oblasťami, ktoré ušetrila vojna či smrteľná sila atómu. Nakoniec dej vrcholí (prekvapivo) v Brne, kde nás nečaká nič iné ako bum bum, ratatatata, bum!
Zaujímavá je aj snaha o romantickú linku. Či už medzi Alice a jej bývalým manželom, alebo medzi Michálkom a jeho adoptívnou dcérou. Práve náznaky citu povzniesli inak chladnokrvné postavy do iného svetla. Miestami dokonca nechajú čitateľa empaticky premýšľať nad ich osudmi.
Summa Summarum
Spad je divoká jazda, ktorá poteší každého milovníka akčňákov a strieľačiek. Aj napriek tomu, že preferujem diela s hlbším dosahom na čitateľa, Spád mi to vynahradil pestrým jazykom, nápaditosťou dialógov a hlavne dobre cieleným vtipom.
Samotný dej obohatili aj správy z japonských novín, ktoré retrospektívne dopĺňali obraz o dianí v Európe počas jadrovej vojny. Skvelo tak dotvárali obraz o dianí a pozadí hlavných hrdinov.
Ak by som sa mal zamyslieť nad myšlienkou tejto knihy, zrejme by som musel prejsť streleckým výcvikom a párkrát rozostrieľať papierový terč na padrť. Proste mastenica.
Pokračovanie v recenzii na Polčas rozpadu… a dozvieme sa, či má Michálek po ruke ďalšie haldy kubánskych cigár.
