Přístav u řeky Styx
Názov tohto sci-fi románu odkazuje na mocný prúd pomenovaný Styx, ktorý vedci objavili v oceáne Európy, na Jupiterovom mesiaci. Pod niekoľkokilometrovou vrstvou ľadu, v nekonečnej tme, ...
Názov tohto sci-fi románu odkazuje na mocný prúd pomenovaný Styx, ktorý vedci objavili v oceáne Európy, na Jupiterovom mesiaci. Pod niekoľkokilometrovou vrstvou ľadu, v nekonečnej tme, žijú podivné živočíchy. Zem vyšle skupinu vedcov, ktorí majú mimozemský život preskúmať. Základňa na vedľajšom mesiaci Ganymede tají isté informácie, ktoré budú mať pre prežitie posádky rozhodujúci význam, okrem toho na nej zúri tichý mocenský boj medzi armádou a vedcami. Posádku podmorskej výskumnej stanice čakajú šokujúce objavy – pod ľadom Európy žije totiž bytosť, ktorú prirovnávajú k diablovi. A tá bytosť má s Pozemšťanmi svoje plány.
Táto kniha je jedným z mojich skromných úlovkov z tohtoročného pražského Světa knihy. Pôvodne som si v stánku vydavateľstva Epocha chcela kúpiť inú, ale slečna ma presvedčila, nech si prečítam Přístav u řeky Styx, že je to výborný príbeh. Samozrejme, hoci som si knihu kúpila, brala som to s rezervou. Ak chce byť predajca úspešný, musí svoje produkty vedieť predať, že? Večer som si na hoteli knihu otvorila s tým, že si dám aspoň čitateľskú štvrťhodinku. A minúty pribúdali a pribúdali. Přístav u řeky Styx je totiž naozaj fantastické sci-fi!
Úvodné kapitoly sú obohatené sarkazmom a chlapským humorom, ktorý mám veľmi rada. Očakávala som – ako prakticky pri každom príbehu tohto typu – že spočiatku bude všetko dokonale zorganizované a nastavené. Autor sa tomuto klišé šikovne vyhol; postavy si na seba musia zvyknúť a nie všetci si vybudujú dobré vzťahy. Navyše si čitateľ hneď od začiatku skladá obraz o tom, ako vlastne v týchto vzdialených staniciach veci nefungujú, prípadne sa neustále komplikujú. Vedci sa budú musieť prispôsobiť trochu iným podmienkam, ako im boli sľúbené. Nie je tu teda taký výrazný zvrat od dokonalosti k apokalypse, ako to býva vo filmoch a knihách. Dej je vďaka tomu hneď uveriteľnejší.
Atmosféra je perfektná od začiatku do konca. Aj pri úvodných pokojnejších kapitolách som neustále cítila tlak nehostinného vesmíru, a potom čiernych hĺbok európskeho oceánu. Miestami bola atmosféra dokonca hororová a až ma mrazilo, pretože moja nechuť k hlbokej temnej vode hraničí so slabšou fóbiou. Dej je napínavý, ide plynule dopredu a nedá čitateľovi vydýchnuť, no autor to nastavil úplne ideálne. Pri mnohých knihách býva príliš veľká dynamika skôr na škodu a zvyknú mi tam chýbať pasáže, pri ktorých by som si oddýchla pred ďalšou dávkou katastrof a osobných apokalýps. Tu sú však naoko pokojnejšie pasáže tiež napínavé a zapracované s veľkým umom, takže som doslova hltala stránky jednu po druhej až po poslednú bodku. Ideálna rovnováha so zachovaním plynulého tempa.
Autor vytvoril výborné postavy. Sú pestré a ich vrstvy sa postupne prirodzene odkrývajú. Paradoxne, hoci sa o ich životoch a súkromí nedozvieme veľa (s drobnou výnimkou Kenetha a Diega), vďaka veľkej uveriteľnosti som si ich ihneď obľúbila a vystupovali zo stránok knihy ako starí známi. Nie každý spisovateľ má takýto dar; je to ďalší dôvod, prečo ma Přístav okamžite tak chytil. Už aj podľa anotácie a obálky knihy sa dá očakávať, že nie každá postava prežije. A tie, ktorým sa to podarí, zostanú silno poznamenané. Tu nenájdete žiadne Mary Sue/Gary Stu klišé, ani nabúchaného amerického hrdinu, ktorý prežije každý boj od neliečiteľnej bakteriálnej infekcie až po kozmickú radiáciu.
Prostredie Európy a jej života bolo vykreslené dobre a znovu potvrdilo môj názor, že najlepšie sci-fi píšu vedci. Pavel Fritz je povolaním biológ, a je to v knihe cítiť. Napriek tomu je kniha dobre čitateľná aj pre laikov – v texte nie je priveľa odborných pasáží, len tak akurát na doplnenie príbehu (ale mali by ste vedieť aspoň to, čo je DNA/RNA a z čoho sa skladajú, na čo ich vlastne máme). Zároveň kniha necháva priestor na zamyslenie a kladie zásadné morálne otázky.
Koniec knihy bol úplne skvelý. Mala som počas čítania pár tipov, kam by autor mohol dej zaviesť (istý čas som sa obávala, aby autor nepretlačil príliš dopredu náboženstvo, ako to bolo napríklad u Cronina a jeho trilógie Priechod), no Pavel Fritz ma párkrát prekvapil a koniec som neodhadla vôbec, hlavne nie s tou zásadnou otázkou. Perfektne to zapadlo do deja aj do teórie evolúcie. Kombinácia výborného tempa, rozprávačského umu a perfektne zladených zložiek tak vytvorila dielo, ktoré je pre mňa jedným z najlepších, čo som kedy v rámci SF čítala. Kategória „odstrelilo dekel až za Jupiter“. Dávam šesť bodov z piatich a odporúčam absolútne každému, kto má rád napínavé trilery bez ohľadu na prostredie. A ak to nie je váš preferovaný žáner, aj tak to skúste. Vystúpiť z komfortnej zóny by sa v tomto prípade mohlo oplatiť.
