Kto drží v zajatí partiu stredoškolákov a postupne ich brutálnym spôsobom pripravuje o život?
Štyridsaťpäťročný Roman Trojan si prečíta správu, ktorá by naplnila hrôzou každého rodiča. Jej posolstvo je jasné. Zaplať, inak svoje deti už nikdy neuvidíš. Skupina šiestich detí uväznená v pivnici čaká na svoj ortieľ. Prečo je však výkupné až podozrivo nízke? Nejde iba o pubertálny žartík s cieľom prísť rýchlo k peniazom?
Rodičia detí sa stretnú, aby prediskutovali svoje možnosti a Romana sa zmocňuje čoraz väčší nepokoj. V zúfalstve sa obracia na kriminalistu Eliáša Vígha, svojho kamaráta z detstva a poruší tak prísny zákaz – za žiadnych okolností nekontaktovať políciu. V rozpálených uliciach Bratislavy sa medzitým strhne krvavá hra na mačku a myš.
Na knihu som sa veľmi tešila. Zaujala ma anotáciou, jednoduchou, ale zaujímavou obálkou a sľubovala naozaj mnoho. K tomu všetkému slovenské prostredie? Vedela som, že knihu si budem musieť prečítať. Kniha padla za obeť niekoľkým hodinám, kedy som ju nevedela dať z ruky preč. Jedná sa o prvú knihu, ktorú som mala možnosť prečítať si od autora, ale poďme sa spoločne na ňu pozrieť trocha bližšie.
Všetko sa to začalo rozhodnutím partie stredoškolákov. Premyslený úkryt, menší žartík mal slúžiť na to, aby dostali nejaké peniaze od rodičov. Ale všetko sa skomplikovalo a z hry na únos sa stala krvilačná zabíjačka. Už od začiatku ma kniha chytila. Bola som zvedavá, kto je vinníkom, ako sa bude zbavovať ľudí a ako sa to všetko vysvetlí.
V knihe sa nachádza mnoho brutálnych scén. Od začiatku má čitateľ pocit, že na každej strane alebo na každej druhej strane sa niekomu niečo stane. Či už leží skľúčený v bolestiach niekde v kúte, alebo visí dole hlavou bez známok života. Dokonca sa kniha nezaobišla aj bez mučenia, ktoré aj mňa v niektorých okamihoch prekvapilo. Ale nie nepríjemným spôsobom. Naopak! Veľmi som si užila čítanie týchto scén. Zvláštne to povedať, rozumiem. Ale vidieť, že autor sa dokáže pohrať s možnosťami, ktoré príbeh ponúka, je pre mňa stále dostatočný dôvod na úsmev. A v tejto knihe autor nemal problém niekoho zabiť, mučiť, rezať, nechávať vykrvácať. Dokonca aj vzdelávať druhú osobu. Aké vzdelávanie? Jedno z detí prišlo o život. Únosca si zobral novú asistentku pod svoje krídla a donútil ju pitvať vlastného kamaráta. Neviem, či je viac zvrátená myseľ autora alebo moja.
Ale možno aj tam sa stal menší kameň úrazu. K postavám som si nevytvorila žiaden vzťah. Bolo ich na mňa priveľa, niektoré neboli dostatočne ozvláštnené a prišli mi rovnaké. Ako len kus mäsa so štítkom na krku, kde stálo ich meno. Čakajúce na popravu. Žiaden zo stredoškolákov vo mne nezanechal nejakú stopu, kedy by mi bolo ľúto ich vraždy. Áno musím uznať, že odstraňovať ich bolo zaujímavé, ale keďže sa následne prešlo na vyšetrovanie ich zmiznutia, beriem to ako menšie negatívum. Verím, že ak by sa postavám venovalo viac času a neboli by len ploché dosky na pľaci, celý príbeh by vo mne zanechal dlhšiu dobu príjemné pocity z čítania. Chcela som od postáv viac! Vedieť kým sú, čím sú.
Dajme tomu, že druhá polovica knihy bola zameraná na samotné vyšetrovanie. Sama neverím, ak poviem, že to ma na knihe bavilo viac. Samotné rozuzlenie deja, kde sme sa dozvedeli, kto stál za únosom a prečo sa tak veci udiali, boli podľa môjho názoru dobre spracované. Možno to nemalo žiaden mimoriadny WOW efekt, kedy by som si povedala, že mi padla sánka, ale stačilo mi to k tomu, aby som bola spokojná.
Na záver by som chcela povedať, že kniha ma príjemne prekvapila a jednalo sa o skutočne dielo, ktoré čitateľ je schopný prečítať na jedno posedenie. Dynamika sa z môjho pohľadu v deji zachovala, pekne veci odsýpali a nenachádzala sa v knihe žiadna nadbytočná vata, ktorá by mi tvorila vrásky na čele. Knihu s dobrým pocitom odkladám do knižnice a odporúčam prečítať.
