Posledný let (Migrations)
Divoké zvieratá takmer úplne zo sveta zmizli. Franny Stoneová sa rozhodne vypátrať poslednú kolóniu rybárov dlhochvostých, aby sa presvedčila, či už naozaj z morí vymizli všeky ryby, alebo ...
Divoké zvieratá takmer úplne zo sveta zmizli. Franny Stoneová sa rozhodne vypátrať poslednú kolóniu rybárov dlhochvostých, aby sa presvedčila, či už naozaj z morí vymizli všeky ryby, alebo ešte existuje trocha nádeje. Na to, aby sledovala označené jedince, však bude potrebovať loď. Podarí sa jej presvedčiť kapitána Ennisa Malonea, aby ju vzal na palubu a podnikol riskantnú cestu k Antarktíde. Posádka sprvu nie je nadšená, no postupne si k Franny nachádzajú cestu a zisťujú, že mladá vedkyňa má svoje temné tajomstvá. Cesta na juh nebude jednoduchá a budú musieť čeliť vážnym nebezpečenstvám.
Knihu Posledný let napísala austrálska autorka Charlotte McConaghy a po niekoľkých teen príbehoch je to jej prvý román pre dospelých. Hoci eko-romány nie sú môj preferovaný žáner, pri tomto ma zaujala anotácia. Pustila som sa teda do čítania. Autorka má ľahký a čitateľný štýl, pre rozprávanie si vybrala prvú osobu v prítomnom čase. V knihe sa strieda Frannyina prítomnosť a scény z minulosti, ktoré postupne odkrývajú významné momenty z jej života. Toto striedanie časových liniek bolo dobrým rozhodnutím – text bol vďaka tomu dynamickejší a hlavne ma to držalo pri čítaní, keďže autorka dávkovala informácie dobrým tempom. Nebyť toho, asi by ma kniha veľmi nebavila; a to kvôli Franny.
Franny Stoneová bola strašná postava. Od začiatku do konca ma iritovala a až na pár vzácnych stránok mi nebola ani trochu sympatická. Celý svoj život nerobí nič iné, len odchádza z miesta na miesto, ako sa jej práve zachce. Ako dieťa odišla bez slova na niekoľko dní, potom keď osirela, vydržala len chvíľu u babky v Austrálii. Svoju neschopnosť a lenivosť prijať akúkoľvek zodpovednosť obraňovala tým, že veď má túlavé topánky, musí byť stále na ceste. Nechce študovať, nedokáže dlhodobo pracovať a byť na jednom mieste či udržiavať normálne vzťahy; nestará sa o nikoho, len o seba. Vždy len o seba. Neustále sa oháňa láskou k prírode a ku zvieratám, no nerobí prakticky nič, len manželovi častokrát komplikuje život tým, ako sa o nič nesnaží a len si chodí na celé dni preč. V knihe pácha jeden zločin za druhým, len aby dosiahla to, čo chce ona, bez ohľadu na následky, a vôbec ju to nevzrušuje. Všetko si vie sama pred sebou odôvodniť. Vrcholom jej pokrytectva je, keď dáva členom posádky vrátane kapitána rady, aby sa vrátili ku svojim rodinám. Keď k tomu pridám nevyrovnanosť, podozrenie na poruchy pozornosti a neliečené traumy z minulosti, tak z toho vznikne celkom nepríjemná hlavná postava. Vážne som mala stále chuť kopať ju do zadku. Neviem, prečo si autorka vybrala práve takýto typ postavy. Kniha, ktorá by inak mohla byť úžasne silná a pekná, vďaka Franny stratila väčšinu svojho potenciálu. Ale môže to byť tým, že som úplne odlišná povaha a Frannyine črty jednoducho neznášam vo všeobecnosti. Iní čitatelia ju možno nebudú vnímať tak prísne.
Ešte by som autorke vytkla aj drobné logické nezrovnalosti. Tá najväčšia sa týka toho, že na Zemi vyhynuli všetky divoké vtáky. Okej, pochopím, keď zmiznú morské vtáky, pretože rybolov odstránil všetku ich prirodzenú potravu, ale pri niektorých druhoch mi to nedávalo zmysel. Čo by sa muselo stať, aby zmizli holuby? Vrany? Čajky? Vrany sú inteligentné, tie by vydržali dlho, nehovoriac o čajkách, ktoré budú v pohode prežívať, kým budú existovať ľudské smetiská a prímorské mestá. V knihe to autorka udávala ako fakt, bez odôvodnenia, takže ma to veľmi nepresvedčilo. Občas sa v texte vyskytne aj nejaký ten drobný tróp alebo klišé, ale dalo sa to čítať.
Kniha mala kde-tu zaujímavé momenty a ako som písala vyššie, pomohlo jej postupné odhaľovanie Frannyinej minulosti. Práve tie scény sa čítali oveľa lepšie ako jej honba za rybármi dlhochvostými. Vznikol tak nakoniec celkom pestrý obraz hlavnej hrdinky. Pre mňa bola kniha Posledný let trochu lepší priemer, keďže technicky nebola zle napísaná, ale dejovo mi v podstate nesadla a moje nesympatie k hrdinke spravili svoje. Jej detinské a nezodpovedné správanie potlačilo do úzadia hlavnú myšlienku, ktorou je vymieranie druhov a s tým spojené problémy. Ak ste však menej pragmatické duše ako ja a téma ekológie vás baví, možno vás chytí aj táto kniha. Vyskúšajte sami.
Recenzia na podobnú knihu:
Kůň Převalského
