Cyklus poviedok Zabudnutý vesmír je upravenou a rozšírenou reedíciou úspešného titulu. Mapa Staničného systému a jeho okolia spolu s chronologickou tabuľkou napomôžu orientácii v čase aj v priestore univerza.
Na konkrétnych ľudských osudoch popisuje autor život v jednej z mnohých kolonizačných vetiev, ktorá sa pomocou hyperpriestorovej technológie dostala do vzdialenej časti vesmíru a natrvalo v ňom uviazla. Ľudia sa snažia prežiť, vytvoriť si nový domov a pôvodnú kolísku ľudstva Zem, kam sa nedokážu vrátiť, postupne pokladajú za mýtus. Poviedky sú rozdelené na priamu, voľne nadväzujúcu líniu a samostatné epizódy s farbistými, spektakulárnymi či dokonca katastrofickými príbehmi zo Zeme, Slnečnej sústavy a Mliečnej dráhy. Vydanie reedície bolo podporené Fondom na podporu umenia...
Dostala sa mi do rúk druhá kniha od Tona Stiffela a bola som opätovne nesmierne potešená! Už pri čítaní prvej knihy som si hovorila, že sa zo mňa stáva veľký fanúšik písania tohto autora, ale pri čítaní druhej knihy som si slová len utvrdila.
Dej knihy
Kniha je tvorená zbierkou poviedok, ktoré na seba v určitom smere nadväzujú. O tom, že Tono vie napísať dobré a čitateľné sci-fi, som nikdy nepochybovala. Aj napriek tomu, že v tejto oblasti som len laikom, sci-fi knihy seriály alebo filmy nemám podchytené, musím povedať, že sa mi kniha čítala ľahko a zreteľne. Len málokedy som sa stretla s niečím, čomu som nerozumela. A ak už sa taký prípad predsa len vytvoril, dej bol natoľko pochopiteľne napísaný, že sa všetky veci vysvetlili. Z toho dôvodu nie som človek, ktorý by mohol písať dlhé vety o zvládaní techonológií alebo vyobrazení vesmíru. Som len človek, ktorého táto kniha nadchla natoľko, že by som najradšej zobrala do rúk ďalších desať kníh od tohto autora.
Ako som už písala v recenzii na knihu Časonauti, aj tu je cítiť, že autor rozumie problematike, nie je nováčikom. Má dokonca aj tú vlastnosť, ktorá mi je nesmierne sympatická. Svojím príjemným písaním, kedy dokáže zaujať čitateľa od prvého okamihu, si získal aj moju pozornosť.
Postavy
O tom, že Tono vie vybudovať postavy dôveryhodne a vniesť do nich dušu, som sa presvedčila už pri čítaní prvej knihy. Ani v tejto chvíli ma nesklamal. Postavy boli vykreslené podľa mojich predstáv. Vytvárali sa medzi nimi priateľstvá, v mnohých prípadoch prichádzala láska. Na knihe sa mi páčilo, že postavy boli vykreslené realisticky. Nejednalo sa o hrdinov, ktorí by dokázali zmeniť svet myknutím ramena. Poviedky boli zamerané na ich životné cesty, rozhodnutia a spoznávania lásky a priateľstva.
Už po dočítaní Časonautov som bola pripravená, že Tono vie dať do postáv kus citu. Prišlo mi to sympatické. Aj keď! Mám jedno osobné negatívum, ktoré mi tam už išlo tak trocha cez zuby a nevedela som to niekedy vydržať. To, že Tono vsadí na romantickú linku, som vedela. Vedela som pochopiť dokonca aj zámery postáv, ale ak sa opakovala podobná šablóna, kedy muž našiel svoju spriaznenú dušu a chcel ju zachrániť. Pre mňa ako človeka, ktorý si nepotrpí na romantiku v knihách a ak už áno, tak len v určitom rozsahu alebo v určitom období, bolo toho na mňa na konci už priveľa. Ale neberiem to ako veľké negatívum. Pretože čitateľovi, ktorý by bol trocha viac romantickejšia duša, ako som ja, by to vyhovovalo.
Musím povedať, že ma pri niektorých chvíľach až zamrazilo! Stalo sa, že pri smrti niektorých postáv som si povedala, že čo sa to deje. Na toto som nebola pri autorovi zvyknutá. Ale zvládol to bravúrne a opakovane môžem povedať, že dávam pomyselný klobúk dole z hlavy.
Pár slov na záver
Chcela by som sa poďakovať Tonovi za poskytnutie knihy, čo ma nesmierne potešilo. A ešte viac ma potešilo, že som mala možnosť sa s ním stretnúť osobne a nechať si knihu podpísať. Pevne verím, že budem mať možnosť čítať ešte mnoho a mnoho kníh, ktoré napíše!
V poslednom rade by som chcela povedať, že túto knihu určite odporúčam prečítať. A rovnako odporúčam prečítať si recenziu aj od Bašky, ktorú nájdete tu.
