Liou Chc´- Sin si s Problémom troch telies u mňa urobil očko. Následný rovnomenný seriál bol prekvapivo veľmi dôstojným spracovaním knihy a Temný les z mojej knižnice už pridlho obskúrne vytŕčal, aby som po ňom nesiahol. A dámy a páni, to bola jazda!
Problém troch telies dokázal vybudovať svet, v ktorom existenčná kríza zatienila absolútne každú oblasť života. Na rovnakej vlne pokračuje aj Temný les. Prehlbuje najhrozivejšie myšlienky, rozpracúva pesimistické scenáre a zahráva sa s vierou čitateľa tak drasticky, až ho núti pochybovať o zdanlivej nesmrteľnosti ľudskej civilizácie.
Ale poďme pekne od začiatku.
Dej sledujeme, rovnako ako v prvom dieli, z viacerých uhlov a pohľadov. Časovými skokmi sa hýbeme do budúcnosti, nezadržateľne sa blížime k Súdnemu dňu. Centrom pozornosti sú meditátori, ktorí držia v rukách plán na záchranu ľudstva len a len vo svojej hlave. Pretože nie je nič nevyspytateľnejšie ako ten najnejasnejší cieľ, ku ktorému sa dá dostať len skrz komplikovaný labyrint mysle.
Prvá tretina knihy je preto venovaná práve štyrom meditátorom, ich pracovnému pozadiu a interakciami s vedou, armádou a kontrolným orgánom OSN. Pri rozvoji postáv autor už od samého začiatku tak trochu nepriamo prezrádza, ktorý z plánov meditátorov bude ten najúspešnejší – a to len vďaka objemu textu, ktorý venuje tej či onej postave. Za pomalým tempom sa ale skrýva veľmi poctivý world building, s detailným náčrtom „bojiska“ a definovaním prepracovaných teórií.
Veľmi oceňujem mieru v akej sa autor pustil do akéhosi „galaktického realizmu“. Na psychológiu postáv sa totiž nepozeráme ani tak skrz ich detailný vnútorný život, ale cez časopriestorovú trajektóriu, v ktorej je vytýčený ich osud. A v kontexte celoplanetárnej krízy je tak priestor iba na romantické opisy plné pesimizmu a beznádeje. A to milovníci veľkolepých sci-fi diel určite môžu.
Čo ale dodáva knihe nádych skutočnej veľkoleposti, je mrazivý konflikt. Mimozemská civilizácia Trisolaranov je technologicky na svetelné roky vzdialená tej našej. Krok obmedziť pozemský vývoj je tak logický, no brilantnosť s akou autor vybral vedné odbory, ktoré dokážu aspoň čiastočne suplovať technologický boom, je nevídaná. A následná konfrontácia je preto plná bolesti.
Otvárajú sa nám totižto brány do neurovedy – teórie ovplyvňovania myslenia alebo morálky, ktoré sú samozrejme čistým „sci-fi“, no do deja zapadajú s ľahkosťou a prirodzenosťou. Rovnako tak aj vymyslená kozmická sociológia, z ktorej vyplýva aj teória temného lesa, nie je iná ako dychberúca. Ozaj neviem, koľko desaťročí musel autor zhromažďovať brutálne chytľavé nápady a k tomu ich ešte aj spojiť do tak veľkolepého diela, akým Temný les v skutočnosti je.
A že je Temný les temnou knihou, to vám garantujem.
Summa Summarum
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše – Temný les je krokom vpred a určite lepším dielom ako Problém troch telies (latka bola ozaj vysoko!). Ponúka tak veľké množstvo nápadov spojených do nápaditého deja so svojským tempom, až sa z toho jednému hlava zatočí. Šesťstostranovú knihu som zhltol ako tabletku ibalginu po ťažkom dni v práci.
Kniha je plná temnoty, pesimizmu, úpadku, galaktického realizmu, no zároveň aj nádherná v tom, ako vytvára z vesmíru miesto plné nepredstaviteľných možností. Opäť raz a zas si dávam facku, že som Temný les nečítal už skôr.
Spomienka na Zem už čoskoro!
