Parfum – Príbeh vraha
Parfum prináša do zatuchnutého rybníka otrepaných románových tém príjemný závan. Aj napriek tomu, že ten závan je neveľmi voňavý. Hlavnou postavou je Grenouille, dieťa od narodenia ...
Parfum prináša do zatuchnutého rybníka otrepaných románových tém príjemný závan. Aj napriek tomu, že ten závan je neveľmi voňavý.
Hlavnou postavou je Grenouille, dieťa od narodenia výnimočné. Nielenže ako jediný človek na svete nevydáva nijaký telesný zápach, ale je tiež obdarený nadpozemsky dokonalým čuchom. Či tieto dve zvláštnosti spolu súvisia alebo nie, zostáva mystériom. Rovnako ako to, či s tým súvisí ďalšia Grenouillova vlastnosť – je ťažkým sociopatom.
Grenouille vyrastá v Paríži 19. storočia. Je sirotou vychovávanou načisto bez lásky – aj keď by ako rodený sociopat zrejme žiadnu lásku nevedel ani prijať. Vie, že je odlišný od ostatných, a ostatní cítia, že je odlišný od nich. Preto sa navzájom nenávidia. Grenouille ľuďmi ťažko pohŕda a jeho ľudia ťažko využívajú – na vlastnú škodu. Ďalší mysteriózny prvok totiž prináša fakt, že každého, kto sa s Grenouillom zapletie, postretne (bez Grenouillovho priameho pričinenia) strašné nešťastie.
Grenouille žije vo vlastnom svete, svete nespočetných vôní. Jediným dôležitým zmyslov v jeho živote je čuch, ostatné považuje za podradné. Stáva sa zberateľom spomienok na vône a po čase aj parfumérom. Podtitul „príbeh vraha“ románu je však príliš komerčný a teda zavádzajúci. Grenouille sa vrahom stane až na sklonku knihy – jej zvyšok je príbehom jeho neobyčajného života, sveta vnímanom cez pachy. Podtitul príbeh vraha však možno chcel naznačiť fakt, že v románe nájdeme hororové až splatterové prvky. Rozhodne žiadne čítanie pre deti ani pre slabšie žalúdky.
Téma knihy je rozhodne zaujímavá. Rozvíja čitateľovu fantáziu a núti sa na svet pozerať očami – teda, skôr nosom – človeka, pre ktorého sú arómy to najvýraznejšie a najdôležitejšie na svete. Na mizériu toho, že ľudský jazyk nemá pre mnoho vôní žiadne pomenovania, lebo slabé nosy ostatných rozoznávajú len veľmi málo ich druhov. Na postupne sa rodiace poznanie, že hoci väčšina ľudí pachy vedome nevníma, podvedome ich emočne ovplyvňujú, čo prisudzujú pôsobeniu iných zmyslov. Táto myšlienka neznie až tak nereálne, pokiaľ sa vám už tiež niekedy stalo, že silné emócie a spomienky vyvolal práve závan nečakanej vône. Grenouille sa vydá na cestu ovplyvňovania druhých prostredníctvom vôní, na cestu, kde ho čaká zdrvujúce sebapoznanie vlastnej úbohosti z toho, že on je spod akéhokoľvek vplyvu druhých vylúčený. Tým vzbudzuje akúsi neurčitú ľútosť, hoci je postavou jednoznačne zápornou. Ale dobre vystavaní záporňáci u mňa neraz bodujú viac než vyumelkovaní anjelskí klaďasi. Vybudovať príbeh na arómach je jedinečné a celkový dojem z knihy dobrý. Určite to bola prínosná čitateľská skúsenosť po hromade kníh nemastne-neslano prepierajúcich stále dookola to isté.
Kniha je prerozprávaná prostredníctvom popisov dlhších časových období. Dívame sa na svet nielen pohľadom Grenouilla, ale aj rozličných vedľajších postáv. Priamych scén tam nájdeme pomenej a dialógov iba toľko, čo by sa za necht vošlo. Takáto forma nemusí vyhovovať každému, rovnako, ako časté pomerne rozsiahle opisy či už vôní alebo zariadení na ich získavanie. Napriek tomu kniha neobsahovala dlhé pasáže, ktoré by sa dali označiť za vyslovene nudné. Aj zakončenie, napriek držaniu si splatterového charakteru, pôsobí až podivne zmierlivo a uspokojujúco. Nemám sa v ňom na čo sťažovať.
Čo však žiaľ opäť raz musím vytknúť, je nelogickosť. Áno, aj s ohľadom na nadreálnosť celého príbehu. Zhltla by som napríklad prekvapivú skutočnosť, že Grenouille je absolútne necitlivý na chute, hoci chuť s vôňou silne súvisí – počas jedenia vnímame výpary z rozžutého jedla a pri zapchatom nose necítime skoro žiadnu chuť. Preniesla by som sa aj cez to, že Grenouille sa sedem rokov svojho života prestravoval len na lišajníku, čo má teda závratne nízku výživovú hodnotu. Napokon, nadreálny Grenouille je prezentovaný ako nezmar schopný prekonať niekoľko v tej dobe smrteľných chorôb, tak prečo by si mal niečo robiť z nejakého skorbutu? Ale jedna vec bola už fakt priveľa. Nejde mi do hlavy, ako si postava dokázala pri sebe počas pobytu vo väzení a počas mučenia, kde – ak už nie predtým – ľudí určite vyzliekajú – uschovať fľaštičku. Táto skutočnosť nie je ani slovkom vysvetlená a dosť láme dojem z celého románu. O to viac, že ide o absolútne kľúčovú udalosť pre ďalší vývoj deja. Škoda týchto chýb, ktoré ubrali hviezdičku tejto inak zaujímavej knihe.
